V lete bývame podráždenejší: Ako teplo vplýva na našu psychiku

V lete bývame podráždenejší: Ako teplo vplýva na našu psychiku
Zdroj foto: magnific Autor: freepik

Počas tropických dní strácame trpezlivosť oveľa rýchlejšie a často nás rozčúlia maličkosti. Vysoké teploty majú preukázateľný vplyv na našu nervovú sústavu a psychiku, nejde o vašu slabú chvíľku.

Keď je telo vystavené teplu, mení sa hladina stresových hormónov a klesá naša schopnosť ovládať sa.

Kortizol v akcii

Pre naše telo predstavuje extrémne vysoká teplota ohrozenie. Mozog nevníma horúčavu ako čas na letnú dovolenku, ale ako stresor. Len čo teplota okolia prekročí komfortnú zónu, hypothalamus vyhlási stav pohotovosti a aktivuje režim „bojuj alebo uteč”.

Tento poplašný signál okamžite zachytia nadobličky, ktoré začnú do krvného obehu pumpovať stresové hormóny. Hlavnú rolu preberá kortizol, sprevádzaný adrenalínom. Úlohou tohto chemického koktailu je pripraviť organizmus na prežitie. Problém je v tom, že kým v minulosti nás tento mechanizmus chránil pred predátormi, dnes nás v zápche alebo v preplnenej MHD drží v stave permanentného vnútorného napätia.

Vysoká hladina kortizolu v tele navyše priamo ovplyvňuje amygdalu, emočné centrum mozgu. Výsledkom tejto biologickej búrky je, že:

  • sa znižuje prah dráždivosti, takže podnety, ktoré by ste inokedy ignorovali, zrazu vnímate ako osobný útok.
  • zhoršuje sa schopnosť racionálneho tlmenia emócií, vďaka čomu namiesto pokoja pociťujete úzkosť a vnútorný nepokoj.
  • sa zvyšuje impulzívnosť, čo je hlavný dôvod, prečo v lete tak rýchlo a nečakane „vybuchnete”.

Cestovanie autom s deťmi zvládnete aj bez nervov: Cestovanie s deťmi nemusí byť len o prežívaní kilometrov. Stačí sa naň pripraviť trochu inak. Nie iba zbaliť kufre a desiatu, ale myslieť aj na to, čo bude dieťa počas cesty robiť.

Termoregulácia vyčerpáva

Udržať stabilnú vnútornú teplotu okolo 37 °C dá organizmu v lete poriadne zabrať. Celá táto termoregulácia tela je energeticky nesmierne náročná a zahŕňa:

  • Masívne potenie, ktoré odčerpáva dôležité minerály.
  • Rozširovanie ciev, aby teplo mohlo unikať z tela von.
  • Zrýchlený tep, keďže srdce musí pumpovať krv oveľa intenzívnejšie.

Táto nepretržitá fyzická námaha vás zanechá úplne vyčerpaných. Keď je telo na pokraji energetického bankrotu, váš prah tolerancie dramaticky klesá a na sebaovládanie už mozog nemá kapacitu.

Dehydratácia a mozog

Posledným, no často najnebezpečnejším faktorom, je nedostatok tekutín. Spojenie dehydratácia a mozog funguje ako okamžitá rozbuška pre zlú náladu. Náš mozog je totiž z veľkej časti tvorený vodou a aj minimálny pokles jej hladiny (už o 1 až 2 %) ochromí jeho fungovanie.

Keď telu chýba voda, ako prvé trpia kognitívne funkcie a pozornosť. Mozog musí vynaložiť oveľa viac úsilia na bežné premýšľanie, čo vedie k mentálnej hmle. Keďže unavený mozog nedokáže efektívne regulovať emócie, aj banálny rozhovor sa môže v sekunde premeniť na búrlivú hádku.

Keď vás nabudúce pochytí hnev, spomaľte, dajte si pohár chladnej vody a odíďte do tieňa. Ak pomôžete svojmu telu zvládnuť fyzický stres z tepla, vaša myseľ získa späť stratený pokoj a nadhľad.

žiadne príspevky na zobrazenie