Dovolenka má byť časom oddychu. Napriek tomu sa mnoho žien vracia domov s pocitom, že si vlastne ani neoddýchli. Prečo je pre nás také náročné prestať plánovať, organizovať a na chvíľu myslieť aj na seba?
Ležíte na pláži, počúvate šum mora a konečne nemusíte vstávať do práce. Na prvý pohľad je všetko presne tak, ako ste si predstavovali. Lenže vo vašej hlave sa namiesto pokoja objavuje zoznam úloh. Treba skontrolovať, či majú všetci opaľovací krém, rezervovať zajtrajší výlet alebo premýšľať nad tým, čo bude nasledovať po návrate domov.
Ak vám je tento scenár povedomý, nie ste samy. Pre mnohé ženy totiž dovolenka neznamená vypnutie. Znamená len presun každodenných povinností na iné miesto.
Keď dovolenka nezačína oddychom
Dovolenka sa často nezačína prvým dňom pri mori, ale niekoľko dní pred odchodom. Kufre, doklady, poistenie, lieky, zoznam vecí pre deti, kontrola domácnosti, plánovanie programu či rozmýšľanie nad tým, čo všetko netreba zabudnúť.
Aj keď sa zdá, že ide o drobnosti, spolu vytvárajú obrovskú mentálnu záťaž – neviditeľnú prácu, ktorú si často ani neuvedomujeme. Nespočíva vo fyzickom vykonávaní úloh, ale v neustálom plánovaní, organizovaní a predvídaní. A práve táto mentálna záťaž si s nami často cestuje aj na dovolenku.
Žena tak môže sedieť na lehátku, no v hlave stále premýšľať, či majú deti dosť vody, kam pôjdu na obed alebo či treba rezervovať lístky na výlet skôr než budú vypredané.
Roky sme počúvali, že ženy sú prirodzene lepšie v multitaskingu. Najnovšie výskumy však ukazujú, že rozdiel medzi mužmi a ženami nie je až taký jednoznačný.
Pri klasických úlohách zvládajú muži aj ženy viacero činností naraz veľmi podobne
Rozdiel sa objavuje skôr v tom, ako pristupujú k okoliu. Niektoré štúdie naznačujú, že ženy častejšie popri vykonávaní úloh zostávajú zapojené do komunikácie a vnímajú viac podnetov naraz, zatiaľ čo muži majú väčšiu tendenciu sústrediť sa na jednu činnosť a ostatné podnety dočasne odfiltrovať.
Neznamená to teda, že ženy sú na multitasking biologicky predurčené. Skôr to vysvetľuje, prečo majú mnohé z nich pocit, že ich myseľ neustále pracuje.
Ak navyše pracujú v kreatívnom odvetví, mozog často nevypne ani na dovolenke. Nové prostredie, farby či atmosféru automaticky vníma ako inšpiráciu. Namiesto obyčajného západu slnka premýšľa nad tým, aká krásna fotografia by z neho vznikla alebo ako by sa dal zachytiť na sociálne siete.
Oddych nie je lenivosť
Prečo je teda pre mnohé ženy také náročné jednoducho si sadnúť a nič nerobiť?
Daniela Vašková, zakladateľka online komunity Self Love klub, ktorá sa vo svojej tvorbe venuje témam sebahodnoty, hraníc a zdravých vzťahov, hovorí, že náš vzťah k oddychu sa často formuje už v detstve.
„Dieťa si vytvára predstavu o svojej hodnote podľa toho, za čo je oceňované a za čo kritizované. Ak opakovane počúva výroky ako: Neseď len tak, rob niečo, alebo: Najprv povinnosti, potom oddych, môže si vytvoriť presvedčenie, že oddych je lenivosť alebo niečo negatívne a hodnotu má len vtedy, keď je užitočné.”
Tieto presvedčenia si so sebou často nesieme aj do dospelosti.
Keď sa ozve vnútorný kritik
Mnohé ženy poznajú situáciu, keď si konečne sadnú s knihou alebo si ľahnú na lehátko, no namiesto pokoja sa objavia výčitky svedomia.
Mohla by som ešte niečo urobiť. Nemala by som radšej niečo vybaviť? Naozaj si môžem dovoliť len tak oddychovať?
Podľa Daniely Vaškovej sa práve tieto detské presvedčenia časom menia na vnútorný hlas: „Žena už nepotrebuje, aby ju niekto napomínal. Sama má pocit, že by mala byť neustále produktívna a že si oddych musí zaslúžiť.”
Svoju úlohu zohráva aj nervový systém. Ak sme roky fungovali vo výkone, strese a neustálej aktivite, pokoj môže byť spočiatku nepríjemný. Nie preto, že by sme oddych nechceli, ale preto, že si od neho naše telo jednoducho odvyklo.
Keď myslíme na všetkých okrem seba
Starostlivosť o druhých je prirodzená. Problém nastáva vtedy, keď pri nej žena dlhodobo zabúda sama na seba.
Daniela Vašková upozorňuje, že telo nám to skôr či neskôr dá najavo: „Sú to nenápadné signály – podráždenosť, emocionálne vyčerpanie, pocit prázdnoty alebo strata radosti z vecí, ktoré nás kedysi napĺňali. Z dlhodobého hľadiska môže chronický stres negatívne ovplyvňovať aj spánok, hormonálnu rovnováhu či celkové zdravie.”
Možno práve preto sa niektoré ženy vracajú z dovolenky rovnako unavené, ako na ňu odchádzali.
Oddych nie je len ženská zodpovednosť
Ak má byť dovolenka naozaj oddychom, nemôže stáť na pleciach jedného človeka. Veľkú úlohu zohráva aj partner. Nie tým, že pomôže až potom, čo dostane pokyny, ale tým, že sám prevezme časť zodpovednosti.
„Partner nepomáha len tým, že niečo urobí na požiadanie, ale najmä tým, že prevezme časť zodpovednosti a iniciatívy. Keď žena nemusí byť počas dovolenky hlavnou organizátorkou všetkého, má oveľa väčší priestor skutočne si oddýchnuť. Ak na to partner nie je zvyknutý, je úplne v poriadku sadnúť si spolu a dohodnúť sa, ktoré úlohy môže prevziať.”
Zrejme to nebude fungovať dokonale hneď od prvého dňa. Dôležité však je, aby zodpovednosť neležala iba na jednej osobe.
Zapojte sa a vyplňte dotazník o férovej domácnosti. Výsledok vás možno prekvapí
Oddych nie je odmena
Asi sme si zvykli veriť, že oddych si musíme zaslúžiť. Že príde až vtedy, keď budú všetci spokojní, všetko vybavené a zoznam povinností odškrtnutý. Lenže ten zoznam sa nikdy celkom neskončí. A zrejme práve preto je dnes najväčším luxusom dovoliť si na chvíľu nerobiť vôbec nič – bez výčitiek.
Ako na záver pripomína Daniela Vašková: „Najväčším prínosom pre seba aj pre svoje vzťahy často nie je urobiť viac, ale dovoliť si na chvíľu robiť menej. To nie je prejav slabosti, ale dôležitá súčasť dlhodobej psychickej odolnosti.”
Možno teda tento rok nebude najkrajšou spomienkou z dovolenky počet navštívených miest ani fotografie na sociálnych sieťach. Možno ňou bude obyčajný moment, keď si bez pocitu viny sadnete, zavriete oči a dovolíte si jednoducho oddychovať.
Autorka článku Tamara Zdarileková