Chodíme na ňu kvôli prsníkom. Už čoskoro by však mamografia mohla lekárom povedať oveľa viac. Umelá inteligencia dokázala z bežných mamografických snímok rozpoznať obrazce súvisiace s vysokým krvným tlakom, ischemickou chorobou srdca či cievnou mozgovou príhodou.
A práve pri ženách môže byť takýto „bonus” mimoriadne dôležitý.
Predstavte si, že idete na úplne bežnú mamografiu. Vyšetrenie je zamerané na jediné – skontrolovať prsníky a včas zachytiť prípadné známky rakoviny. Lekár však jedného dňa možno nebude z tej istej snímky čítať iba to, aké zmeny prebiehajú v prsníku. Umelá inteligencia by z nej mohla vyčítať aj informáciu o vašom srdcovo-cievnom zdraví.
Práve takýto potenciál ukázal nový výskum prezentovaný na kongrese Európskej kardiologickej spoločnosti (ESC Congress 2026) v Mníchove. Vedci z Izraela skúmali takmer 30-tisíc žien a viac ako 97-tisíc mamografických vyšetrení. Výsledky naznačujú, že rovnaké snímky, ktoré dnes slúžia predovšetkým na odhaľovanie rakoviny prsníka, môžu obsahovať aj informácie o kardiovaskulárnom zdraví ženy.
AI na mamografii „videla“ aj srdcovo-cievne ochorenia
Výskumníci použili model hlbokého učenia, ktorý sa učil rozpoznávať určité charakteristiky na mamografických snímkach.
Výsledky boli zaujímavé:
- pri cievnej mozgovej príhode dosiahol model AUROC 0,86
- pri vysokom krvnom tlaku 0,79
- pri ischemickej chorobe srdca 0,78
Čísla sa pritom nemenili výrazne v závislosti od veku ženy ani od toho, či mala alebo nemala rakovinu prsníka. Pri určitom type mamografickej projekcie bola úspešnosť modelu dokonca ešte vyššia.
Pozor na formuláciu „86-percentná presnosť”: Výsledky štúdie sa vyjadrujú pomocou ukazovateľa AUROC, ktorý meria schopnosť modelu rozlišovať medzi ženami s daným ochorením a bez neho. Neznamená to však, že AI v 86 percentách prípadov správne diagnostikovala mozgovú príhodu.
Prečo práve mamografia?
Odpoveď je vlastne jednoduchá: ženy na ňu chodia. A chodia na ňu aj vtedy, keď sa cítia úplne zdravé a nemajú žiadne srdcové ťažkosti. Výskumníci preto uvažujú, či by sa existujúce mamografické vyšetrenie nedalo v budúcnosti využiť na zachytenie ďalších zdravotných rizík, a to bez toho, aby žena musela absolvovať ďalšie zobrazovacie vyšetrenie.
Jedno vyšetrenie by mohlo v budúcnosti poskytnúť informácie o dvoch veľmi odlišných oblastiach zdravia. Prsia a srdce totiž na prvý pohľad veľa spoločného nemajú. Z pohľadu medicíny však môžu mamografické snímky obsahovať oveľa viac informácií, než sa dnes pri ich vyhodnocovaní bežne využíva.
Srdcovo-cievne ochorenie nie je iba „mužský problém”
Podľa Európskej kardiologickej spoločnosti sú kardiovaskulárne ochorenia vedúcou príčinou úmrtí žien na celom svete. Napriek tomu zostávajú u žien často nediagnostikované alebo sa na ne príde neskôr. Ženy navyše môžu svoje príznaky vnímať inak ako muži a nie vždy sa dostanú k vyšetreniu v čase, keď by sa dalo zasiahnuť preventívne. Práve preto je zaujímavá myšlienka využiť zdravotný kontakt, ktorý ženy už absolvujú.
Žena možno nepríde ku kardiológovi, pretože nemá pocit, že sa s ňou niečo deje. Na mamografiu ale príde. A možno práve tam by sa v budúcnosti mohol objaviť prvý signál, že jej srdcovo-cievne zdravie si zaslúži väčšiu pozornosť.
Nie je to nová diagnostická metóda
Tu treba trochu zabrzdiť nadšenie. Štúdia bola retrospektívna. Vedci pracovali s existujúcimi zdravotnými údajmi a mamografickými vyšetreniami. Neznamená to teda, že ženy dnes môžu ísť na mamografiu a požiadať o vyhodnotenie rizika infarktu či mozgovej príhody pomocou AI.
Samotní výskumníci upozorňujú, že model treba ďalej zdokonaľovať, najmä znižovať počet falošne pozitívnych a falošne negatívnych výsledkov. Potrebné bude tiež overiť, či bude fungovať rovnako dobre v iných populáciách a v reálnej klinickej praxi.
Zaujímavý experiment teda ešte nie je štandardným lekárskym vyšetrením. Ale môže byť začiatkom niečoho, čo o pár rokov zmení spôsob, akým sa na mamografiu pozeráme.
Mamografia možno dávno ukazuje viac
Už skoršia veľká štúdia publikovaná v roku 2026 skúmala takzvané kalcifikácie tepien v prsníku – usadeniny vápnika, ktoré môžu byť viditeľné na mamografii. Vedci pomocou AI analyzovali ich množstvo u viac ako 123-tisíc žien a zistili, že ženy s výraznejšou kalcifikáciou mali vyššie riziko závažných kardiovaskulárnych príhod. Pri ťažkej kalcifikácii bolo riziko v porovnaní so ženami bez kalcifikácií približne dvojnásobné až trojnásobné. To je však trochu iný prístup než najnovšia štúdia.
Kým predchádzajúci výskum sa sústredil na konkrétny znak – kalcifikácie v tepnách prsníka – nový model sa pokúšal nájsť súvislosti priamo v mamografických obrazoch a rozpoznať ženy s hypertenziou, ischemickou chorobou srdca alebo prekonanou cievnou mozgovou príhodou.
Výskum napreduje a ostáva len veriť, že prevenciu zdravia žien podporí najlepšie ako sa len dá.