Chrbtica nám posiela účet. Je vytečená platnička diagnóza 21. storočia?

Sedíme v práci, sedíme v aute a sedíme aj pri večeri. A potom v sobotu? Potrebujeme niečo presťahovať, porobiť na záhrade alebo si ideme nárazovo zacvičiť, veď už máme konečne čas.

Prečo má dnes toľko ľudí problém s chrbticou a prečo jeden skončí na operačnom stole a druhý sa z toho dostane s rehabilitáciou?

Chcete si obuť ponožky, urobíte pohyb, ktorý robíte každý deň, ale chrbát odrazu povie dosť?

Tak presne takto to u mňa nebolo, ale aj tak to skončilo operáciou „prasknutej” platničky. Detaily si radšej nechám pre seba, nebolo to vôbec príjemné obdobie a vlastne stále trvá… No odvtedy mám v sebe taký zvláštny radar. Kamkoľvek prídem, stretnem niekoho, kto rieši chrbticu. Kamarát je práve po operácii. Sused čaká na termín. Kolegyňa sa zákroku vyhýba cvičením a pevne zaťatými zubami. Zrazu to vyzerá, akoby sa polovica okolia zhovárala v jednom jazyku: „Ktorý stavec?”

Je to náhoda, alebo sa deje niečo horšie?

Čísla, ktoré by nás mali prebudiť

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uvádza, že v roku 2020 trpelo bolesťou krížov približne 619 miliónov ľudí. Do roku 2050 ich môže byť 843 miliónov. Bolesť v krížoch je celosvetovo najčastejšou príčinou zdravotného obmedzenia.

A teraz prekvapenie. Asi u 90 percent prípadov nikto nedokáže presne určiť, čo bolesť spôsobuje. WHO ich označuje ako nešpecifické. Takže nie za každou bolesťou chrbta sa skrýva poškodená platnička. Niekedy chrbát bolí a príčina je neznáma.

Platnička: tlmič, ktorý nevydrží všetko

Medzistavcové platničky sú pružné tlmiče medzi stavcami. Kým sú v kondícii, nevšímame si ich. S vekom však strácajú pružnosť a schopnosť odolávať záťaži.

Pri hernii sa vnútorná časť platničky pretlačí cez oslabený obal. Ak sa dostane k nervovému koreňu, príde bolesť vystreľujúca do nohy alebo ruky, mravčenie, znížená citlivosť, niekedy aj svalová slabosť. A to už nie je „len” bolesť chrbta.

Vyvolá to jeden zlý pohyb? Zriedka. Odborníci vidia skôr súhru viacerých faktorov. Systematický prehľad 87 štúdií, ktorý vyšiel v European Spine Journal v januári 2025, spájal hernie s vekom 30 až 50 rokov, fajčením, vyššou telesnou hmotnosťou a dlhodobou záťažou chrbtice. Všetko dokopy spája jedno slovné spojenie: kumulatívna záťaž, čiže opakované predkláňanie a dvíhanie ťažkých vecí, ktoré sa sčítavajú roky.

Šport a fyzická aktivita sú pre mnohé ženy neoddeliteľnou súčasťou života a či už ide o vrcholové športovkyne, ktoré trénujú dvakrát denne, alebo o ženy, ktoré si po práci idú zabehať či zacvičiť jogu, všetky majú jedno spoločné. Žijú v rytme menštruačného cyklu.

Víkendový bojovník

Ako vyzerá váš typický týždeň? Pondelok až piatok: auto, kancelária, porady, stojíte pri sporáku, vláčite sa s nákupmi, ale pohyb, taký ten zdravý pohyb, je takmer nulový. A cez víkend? Záhrada, sťahovanie nábytku, upratovanie, návšteva, zábava… Dobehnúť chceme prakticky všetko.

A chrbtica, ktorá päť dní driemala, dostane za dva dni zaťažkávaciu skúšku, na ktorú nie je pripravená.

Takže… Samotné sedenie nie je priama príčina vysunutej platničky a ani dlhé šoférovanie nie je automatická vstupenka na operačný stôl. Pri vodičoch môže ísť o kombináciu statickej polohy, vibrácií a nedostatku pohybu. A to víkendové „vyčíňanie” väčšinou len spustí problém, ktorý sa vyvíjal dlhšie.

Môže za to jedálniček?

Nie. Neexistuje potravina, po ktorej platnička vyskočí. Ale pozor, výskumy spájajú s vyšším rizikom symptomatickej hernie vyššiu telesnú hmotnosť a fajčenie. Nadváha zvyšuje mechanické zaťaženie a fajčenie sa spája s nepriaznivými zmenami v platničkách.

Neznamená to, že každý fajčiar či človek s nadváhou skončí na chirurgii. A rovnako neplatí, že štíhli ľudia a športovci sú nedotknuteľní. Veľkú úlohu hrá genetika a prirodzené starnutie. Niektoré karty jednoducho dostaneme rozdané.

Prečo ide jeden pod nôž a druhý nie?

Nález vysunutej platničky na magnetickej rezonancii nie je ešte rozsudok. U mnohých ľudí sa príznaky postupne zmiernia aj bez operácie. Podľa odporúčaní Svetovej federácie neurochirurgických spoločností (WFNS) z roku 2024 býva prvou voľbou konzervatívna liečba, ak pacient nemá závažný neurologický deficit alebo syndróm cauda equina (útlak zväzku nervových koreňov na konci miechového kanála, v driekovej oblasti, tzv. konský chvost – pozn. red.). Znamená to úpravu záťaže, lieky a fyzioterapiu.

Na operáciu sa myslí, keď bolesť pretrváva napriek liečbe, výrazne obmedzuje bežný život alebo sa objavia neurologické problémy. A pri zhoršujúcej sa svalovej slabosti či závažnom útlaku nervov môže byť potrebný rýchly zásah.

Rozhodnutie podľa najnovších odporúčaní AO Spine z roku 2026 musí vychádzať zo závažnosti príznakov, neurologického nálezu a zobrazovacích vyšetrení. U vhodne vybraných pacientov môže operácia priniesť rýchlejšiu úľavu. Ale aj bez nej sa to všetko dá zlepšiť, a to výrazne.

Napríklad takto: Váš chrbát trpí viac, než si myslíte: 5 cvikov, za ktoré sa vám určite poďakuje

Je to teda diagnóza 21. storočia?

Neformálne možno. Medicínsky nie. Platničky sa vysúvali aj našim starým rodičom. Zmenil sa však spôsob života: pracujeme inak, hýbeme sa menej a žijeme dlhšie. A či operácií pribúda, to by sme vedeli povedať len s porovnateľnými údajmi z jednotlivých rokov, ktoré ale nemáme.

Jedno však vieme. Chrbtica nechce hrdinské výkony, chce pravidelný a primeraný pohyb. Pomôcť môžu ergonomické úpravy pracoviska, prestávky pri dlhom sedení, primeraná hmotnosť a nefajčiť. Nemusíme byť športovci ani excelovať v posilňovni. Stačí, aby pohyb nebol len výnimočnou víkendovou udalosťou. Lebo na chrbticu si väčšinou spomenieme až vtedy, keď sa nám sama pripomenie. A vtedy sú predsavzatia typu „od pondelka sa začnem hýbať” často tak trochu zbytočné.

Zdroj 1, 2, 3