Správa o tragédii v Staškove sa dostala k tisícom detí. Ako s nimi o násilnej udalosti hovoriť tak, aby sme ich nezahltili, ale zároveň ich nenechali samých s tým, čo počuli alebo videli?
V utorok 29. septembra došlo na základnej škole v kysuckom Staškove k tragickému útoku. O život prišla 61-ročná učiteľka a včera, 1. októbra, zomrela aj žiačka, ktorá po útoku utrpela vážne zranenia. Zranená bola aj ďalšia pedagogička, ktorá je podľa dostupných informácií mimo ohrozenia života. Polícia v súvislosti s útokom zadržala 13-ročného žiaka školy.
V Staškove pracoval s deťmi, rodičmi a pedagógmi krízový intervenčný tím. Odborníci upozorňujú, že pomoc môžu potrebovať aj deti, ktoré o ňu samy nepožiadajú.
Takáto správa sa však veľmi rýchlo dostane aj k deťom, ktoré so Staškovom nemajú nič spoločné. Cez sociálne siete, spolužiakov či televíziu.
Čo povedať deťom?
Najprv zistite, čo už vedia. Nemusíte začínať vysvetľovaním celého prípadu. Možno dieťa vie iba časť informácie. Možno počulo niečo nepravdivé. A možno ho najviac trápi otázka, či sa niečo podobné môže stať aj v jeho škole.
Odpovedajte pravdivo, ale primerane veku. Dieťa nepotrebuje poznať každý detail len preto, že ho poznáte vy. Ak sa rozprávať nechce, netlačte naň. Stačí mu povedať, že ste pri ňom, keď bude chcieť.
Menej môže byť niekedy viac
Po tragédii máme prirodzenú potrebu sledovať nové informácie. Deti však nepotrebujú opakovane vidieť fotografie, videá ani počúvať každý detail útoku.
Ministerstvo školstva upozorňuje aj na potrebu citlivého informovania o násilných udalostiach a na riziká spojené so zbytočným šírením detailov či neoverených informácií.
Celý príspevok Ministerstva školstva nájdete tu:
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Nemusíte pred deťmi predstierať, že vás tragédia nezasiahla. Aj rodič môže povedať, že je mu smutno alebo že ho udalosť vystrašila.
Rodinám obetí, zranenej pedagogičke, žiakom, rodičom a zamestnancom školy v Staškove vyjadrujeme úprimnú sústrasť a podporu.