Hojdanie milujú deti a povedzme si úprimne, občas mu neodoláme ani my dospelí. Kým si užívajú pohyb dopredu a dozadu, ich telo si precvičuje rovnováhu a učí sa lepšie orientovať v priestore. Dôležitú úlohu v tom zohráva vestibulárny systém ukrytý vo vnútornom uchu.
Na ihrisku deti často utekajú rovno k hojdačke. Pohyb dopredu a dozadu im prináša radosť aj príjemný pocit voľnosti. Ich telo medzitým reaguje na každú zmenu smeru, rýchlosti a polohy hlavy.
O spracovanie týchto informácií sa stará vestibulárny systém. Jeho základ sa nachádza vo vnútornom uchu a patrí medzi najstaršie zmyslové systémy človeka. Pomáha nám vnímať pohyb, gravitáciu a polohu tela v priestore.
Rovnováha vzniká spoluprácou viacerých systémov
Hojdačka sa pohne dopredu, na okamih spomalí a následne zmení smer. Telo sa tomu neustále prispôsobuje. Dieťa spevní trup, upraví polohu hlavy a očami sleduje okolie. Vestibulárne reflexy pomáhajú udržať stabilný pohľad aj počas pohybu. Bez nich by sa obraz pri každom otočení hlavy rozmazával. Dôležitú úlohu majú aj pri držaní tela a posturálnej stabilite.
Vestibulárna časť vnútorného ucha je vyvinutá už pri narodení. Spojenia s mozgom dozrievajú počas detstva a dospievania. Pohybové skúsenosti tento vývoj prirodzene podporujú.
Hojdanie zapája rozsiahlu sieť v mozgu
Signály z vnútorného ucha putujú do viacerých častí mozgu. Pomáhajú dieťaťu rozoznať, kam sa pohybuje, udržať rovnováhu a spojiť to, čo vidí, s tým, čo cíti vlastným telom. Hojdanie teda zapája viac procesov naraz. Nedá sa povedať, že každé „zhupnutie” automaticky vytvorí nové nervové spojenia, pravidelný pohyb však patrí k prirodzenému vývinu detského mozgu a tela.
Súvisí pohyb aj s učením?
Vestibulárny systém sa podieľa aj na procesoch, ktoré presahujú samotnú rovnováhu. Jeho správne fungovanie súvisí s priestorovou orientáciou, pamäťou, pozornosťou a schopnosťou sústrediť sa. U detí s vestibulárnymi ťažkosťami sa môžu objaviť problémy s pohybom, udržaním stabilného pohľadu, orientáciou v priestore či čítaním. To ešte neznamená, že pravidelné hojdanie automaticky zlepší školské výsledky každého dieťaťa.
Hojdačku je lepšie vnímať ako jednu zo súčastí prirodzeného pohybu. Čítanie, písanie a učenie ovplyvňuje množstvo ďalších schopností, skúseností aj podmienok.
Pokojný rytmus môže dieťa uvoľniť
Pomalé hojdanie dokáže dieťa upokojiť. Pravidelný rytmus mu pomáha uvoľniť sa, stíšiť a na chvíľu si oddýchnuť. Každé dieťa reaguje inak. Jedno by na hojdačke vydržalo celé popoludnie, druhé chce po pár minútach zosadnúť. Príliš rýchly pohyb môže citlivejšiemu dieťaťu spôsobiť závrat alebo nevoľnosť. Sledujte jeho reakcie, zvoľte príjemné tempo a nechajte ho rozhodnúť, kedy už má hojdania dosť.
Najväčšiu hodnotu má slobodný pohyb
Vestibulárny systém nestimuluje iba hojdačka. Podobné podnety prináša jazda na bicykli, kolobežke, šmýkanie, skákanie, plávanie aj hra na preliezačkách. Voľná hra necháva deťom priestor vybrať si pohyb, ktorý im vyhovuje, a prispôsobiť ho vlastným schopnostiam. Neberú ho ako tréning. Jednoducho sa hrajú, skúšajú svoje sily a postupne spoznávajú, čo ich telo zvládne.
Nabudúce teda nechajte deti na hojdačke pokojne o niekoľko minút dlhšie. Nie kvôli prísľubu lepšieho čítania či hustejšej siete synapsií. Hojdanie má hodnotu aj bez podobných zázrakov. Prináša im radosť, pohyb a skúsenosti, ktoré telo i mozog počas vývinu potrebujú.
Komunita Akčné ženy
Pridaj sa k newslettru Akčných žien. Ako darček na privítanie získaš prvý mesiac v Komunite zdarma.
Pridaj sa zdarma