Čím viac používame umelú inteligenciu, tým menej sa spoliehame na vlastný úsudok.
Marketingový konzultant Tony Dúbravec vo svojom príspevku otvoril tému, ktorá dnes rezonuje ďaleko za hranicami marketingu. Nestrácame spolu s efektivitou aj schopnosť formulovať vlastné myšlienky, kriticky uvažovať a tvoriť niečo originálne?
Keď máš nové kladivo, všetko vyzerá ako klinec
Staré príslovie, ktoré dnes dostáva úplne nový význam. Namiesto kladiva máme umelú inteligenciu. A namiesto klincov všetko, čo sa dá zveriť technológii – e-maily, prezentácie, pracovné zadania, príspevky na sociálne siete či dokonca spätná väzba kolegom.
AI je jedným z najväčších technologických posunov posledných rokov. Dokáže zrýchliť prácu, pomôcť s nápadmi, uľahčiť rešerš alebo odbremeniť od rutinných úloh. Je to nástroj, ktorý môže byť mimoriadne užitočný. Otázkou však je, čo sa stane, keď prestane byť pomocníkom a začne za nás premýšľať.
Práve na to upozornil marketingový konzultant Tony Dúbravec vo videu, ktoré zverejnil na Instagrame. Nehovorí v ňom o tom, že by sme AI nemali používať. Kritizuje skôr spôsob, akým ju mnohí používajú.
Umelá inteligencia podľa neho produkuje čoraz viac obsahu, ktorý je síce jazykovo správny a vizuálne uhladený, no chýba mu vlastná myšlienka, originalita aj pridaná hodnota. Výsledkom sú prezentácie bez obsahu, generické texty a grafiky, ktoré sa navzájom až nápadne podobajú.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Keď všetko začne znieť rovnako
Možno ste si to všimli aj vy. Otvoríte e-mail a po troch odsekoch stále neviete, čo od vás odosielateľ vlastne chce. Prezeráte si prezentáciu plnú pekných slov, no chýba jej pointa aj konkrétne riešenia. Na sociálnych sieťach narážate na príspevky, ktoré sú síce gramaticky bezchybné, no znejú, akoby ich písal stále ten istý človek.
Umelá inteligencia totiž prirodzene pracuje s tým, čo už existuje. Vie výborne zhrnúť, štruktúrovať či navrhnúť. Originálny pohľad, osobnú skúsenosť alebo odvahu povedať niečo nečakané jej však musí dodať človek.
Efektivita alebo pohodlnosť?
V pracovnom svete sa hovorieva o produktivite. O tom, ako robiť viac za kratší čas. Niekedy si však zamieňame efektivitu za pohodlnosť.
Je predsa ďaleko jednoduchšie nechať AI napísať e-mail, pripraviť prezentáciu či vytvoriť text na sociálne siete. Oveľa náročnejšie je zastaviť sa a položiť si otázku: Je toto naozaj to, čo chcem povedať?
Práve tu podľa Tonyho Dúbravca vzniká problém: „Ľudia si myslia, že si zefektívnili život a sú úplne úžasní inovátori.” Lenže technológia sama osebe ešte kvalitu negarantuje.
„Jedna vec, ktorú ti umelá inteligencia nemôže dať, je vkus.“
A vkus v tomto prípade neodzrkadľuje len estetiku. Je to schopnosť rozpoznať, čo je dôležité a čo je len vata. Vedieť vybrať správne slová. Rozhodnúť sa, čo z textu vyhodiť, nielen čo doň pridať.
AI môže pripraviť prvý návrh. Nevie však posúdiť, či je výsledok presvedčivý, autentický alebo hodný zverejnenia. To zostáva na človeku.
Strácame schopnosť formulovať vlastné myšlienky?
Asi ešte vážnejšou otázkou je, čo sa deje s naším myslením. Ak si nechávame všetko vytvárať pomocou AI, netrénujeme už schopnosť jasne pomenovať vlastný názor.
Nie napísať dokonalý prompt. Ale vedieť rozlíšiť, kedy je výstup kvalitný a kedy len dobre znie. Vedieť doplniť vlastný pohľad, skúsenosť či emóciu. Povedať niečo, čo ešte nepovedali tisíce ďalších.
Umelá inteligencia tu s nami zostane. Pravdepodobne bude ešte presnejšia, rýchlejšia a dostupnejšia. To však neznamená, že by sme jej mali odovzdať to najcennejšie – vlastný úsudok.
A tak zrejme nastáva čas, keď nebude najväčšou konkurenčnou výhodou vedieť používať AI. Ale vedieť myslieť aj bez nej.
Krátke a výstižné slová Tonyho Dúbravca na záver?
„Skúste komunikovať ako normálni ľudia.“