Je deň pred veľkou konferenciou. Na druhý nás čakalo 500 ľudí v publiku na našej konferencii roka – Equal Pay Day. Presne ten moment, keď sa v hlave ozývajú otázky, ktoré pozná množstvo žien v práci aj podnikaní:
Čo ak zlyhám? Čo ak sa pomýlim? Nie je to celé trápne? Čo si ostatní pomyslia? Určite sa zakokcem. To je predsa moja špecialita…
Minulý rok som sedela 2 dni s Katkou Kovalčíkovou a ďalšími na tréningu o tom, ako prezentovať pútavo a bez stresu. A práve tam mi definitívne zapadla skladačka medzi osobnou skúsenosťou a tým, čo dlhodobo potvrdzujú najúspešnejšie TED Talks na svete.
Najväčším problémom verejného vystupovania nie je nedostatok talentu, ale nesprávne pochopenie toho, čo publikum skutočne potrebuje.
Prečo TED Talks fungujú lepšie než väčšina prezentácií
Ak sa pozrieš na najúspešnejšie TED prednášky, uvidíš, že sú úplne odlišné od bežných firemných prezentácií. Ako píše Carmine Gallo v knihe Hovor ako TED, TED rečníci nepresviedčajú tabuľkami. Presviedčajú emóciou, príbehom a jasnou myšlienkou.
Presne to vidno napríklad na prednáške Do schools kill creativity? od Sira Kena Robinsona.
Je to jedna z najsledovanejších TED Talks vôbec – nie preto, že by bol Robinson najlepší „technik prezentácií“, ale preto, že:
- rozpráva príbehy zo života,
- používa humor a sebairóniu,
- má jednu silnú myšlienku, ktorú publikum pochopí do pár minút.
Ľudia si nepamätajú prezentáciu. Pamätajú si, ako sa pri nej cítili.
V našom VIP klube Akčných žien neustále vytvárame príležitosti, aby si si trénovala svoju prezentáciu v praxi.
Publikum tam nie je kvôli tebe. Je tam kvôli hodnote
Jedna z najsilnejších lekcií, ktorú si odnášajú aj účastníci TED tréningov, znie jednoducho:
Rečník nie je hviezda večera. Hviezdou je myšlienka.
Tento princíp dokonale ilustruje prednáška Your body language may shape who you are. Amy Cuddy neprišla na pódium predvádzať seba. Prišla vysvetliť, ako reč tela ovplyvňuje naše sebavedomie. Použila vlastný príbeh, výskum z Harvardu a jednoduché experimenty. Výsledok? Jej TED Talk sa stal globálnym hitom a téma „power posing” sa dostala do firiem po celom svete.
Keď sa prestaneš pýtať „ako pôsobím” a začneš sa pýtať „čo tým ľuďom dávam”, stres dramaticky klesne.
Jedna myšlienka je silnejšia než sto slajdov
Odborníci na komunikáciu sa zhodujú: Mozog publika nedokáže spracovať množstvo informácií naraz. Potvrdzujú to výskumy z oblasti neurovedy aj behaviorálnej psychológie (Harvard Business Review, Stanford). Presne preto má väčšina úspešných TED Talks jednu hlavnú myšlienku.
Skvelým príkladom je vystúpenie Simon Sinek – Start With Why.
Sinek nestaval prezentáciu na dátach. Celú prednášku postavil na jednej otázke: Prečo robíme to, čo robíme?
Jedna jasná myšlienka dokáže zmeniť myslenie ľudí viac než desať excelovských tabuliek.
Príbeh je najkratšia cesta k pozornosti
Neurológovia potvrdzujú, že keď počúvame príbeh, v mozgu sa aktivujú tie isté centrá, akoby sme situáciu sami prežívali. Preto sú príbehy také silné.
Ikonickým príkladom je TED Talk Brené Brown – The Power of Vulnerability.
Brown otvorene hovorí o hanbe, strachu a zraniteľnosti. Témy, ktorým sa väčšina ľudí vyhýba. A práve preto jej prejav funguje.
Autenticita nie je slabosť. Je to nástroj dôvery.
Emócia je prenosná – z pódia do publika. Emócia rečníka sa prenáša na publikum – či už je to strach, nadšenie alebo pokoj.
Ticho, pohyb a tempo: neviditeľné nástroje dobrého rečníka
Mnohé TED tréningy učia pracovať s tichom. Rečníci sa učia stáť v tichu niekoľko sekúnd bez potreby hovoriť. Publikum vtedy zbystrí. Podobne funguje aj pohyb po pódiu – zmena pozície signalizuje zmenu myšlienky. A tempo reči? Pomalšia reč = väčšia autorita.
Tieto princípy využívajú rečníci ako Chris Anderson, ktorý dlhodobo zdôrazňuje, že prezentácia je performancia mysle, nie preteky v rýchlosti.
Trapasy nie sú problém. Problém je, ako na ne reaguješ
V knihe Hovor ako TED sa opakovane objavuje jeden motív: Publikum odpúšťa technické chyby. Neodpúšťa neistotu.
Ak sa niečo pokazí a ty zostaneš pokojná, publikum ťa vníma ako profesionálku. Ak sa ospravedlňuješ a panikáriš, stres sa prenáša ďalej.
Ako zakončiť prezentáciu, na ktorú sa nezabúda
Najlepšie TED Talks nekončia potleskom. Končia výzvou k akcii. Pozri sa napríklad na prednášku Mel Robbins – How to stop screwing yourself over.
Robbins nenecháva publikum „len inšpirované”. Dáva im konkrétny nástroj, ktorý môžu použiť okamžite. Ak ľudia nevedia, čo majú urobiť po prezentácii, efekt sa stratí.
Hovoriť nahlas je zručnosť, nie vrodený talent
Verejné vystupovanie nie je dar pre vyvolených. Je to kombinácia prípravy, autenticity a odvahy. TED nás učí jednu zásadnú vec: Myšlienky majú hodnotu len vtedy, keď ich vyslovíš. A ak máš pocit, že sa bojíš hovoriť, možno to neznamená, že nemáš čo povedať. Možno to len znamená, že si ešte nezažila, aké to je, keď ťa publikum naozaj počúva.
Odvahe k verejnému vystupovaniu sa pravidelne učíme aj v našom VIP klube Akčných žien. Neustále vytvárame príležitosti na našich a partnerských podujatiach, kde si verejné vystupovanie a prezentácie trénujeme v praxi. Pridaj sa k nám a urob prvý akčný krok s nami. Uveď svoju tému do života v bezpečnom a podpornom prostredí.
Čo som sa naučila v praxi ja?
Pred každým vystúpením si určím jedinú myšlienku, ktorú chcem odovzdať publiku. Nie tri, nie desať, len jednu. Aj keď mám potrebu odovzdať vždy veľa ifnormácií, vctítim sa do publika a predstavím si samu seba. Koľko informácií denne prijímam a aké je náročné si ich všetky pamätať? Jedna silná myšlienka a dosť.
Okolo danej myšlienky postavím analógiu a interakciu, lebo jeden „aha” moment je viac než kopec informácií. Na pódiu neviem stáť na mieste zakorenená celý čas, ale na začiatku sa určite zakorením – postavím sa a stojím. Mám čas, nezačínam hneď a bez nádychu. Hýbem sa rada a do budúcna by som sa rada hýbala aj cielene. Napríklad, keď človek zmení tému, mal by zmeniť aj pozíciu. Alebo meniť vizuálnym pohybom tému minulosť vs. tému v budúcnosti.
Mlčanie nie je hriech, ale dar
Dar získať si pozornosť publika. Snažím sa neponáhľať, aj keď v bežnej reči sa ponáhľam neustále. Rýchle myslenie = rýchle hovorenie, no v prezentácii to neplatí. Dynamiku vytvára pauza a spomalenie. Ak reč zrýchľujeme, publikum to môže vyhodnotiť ako „rýchly útek z pódia a veľa adrenalínu”. Zámerne je dôležité spomaliť a hovoriť pokojne.
Váhou stojím ideálne na oboch nohách stabilne. Neprekrúcam sa, žiadne preložené nohy a ideálne ani žiadne opätky. Tak, aby som sa čo najviac mohla „zakoreniť do zeme”. Zažila som už obrovské množstvo trapasov. Trapas je môj každodenný kamarát a mám ho úprimne rada. Bez trapasu nie je zábava. Trénuje ma pravidelne a ja si z neho nič nerobím. Som to ja a trapas je mojím druhým ja.
A boli aj náročnejšie situácie
Napríklad, keď sme uvádzali pred médiami v priamom prenose na kamerách a pred všetkými veľvyslancami z rôznych krajín a našimi partnerskými firmami memorandum k Equal Pay Day, v jednom momente nám priamo pred očami odpadla prekladateľka stojaca pri mne. V druhom momente ju už zachraňovala španielska veľvyslankyňa, lekárka, a chytili sa aj ďalší. Bol to obrovský stres. Ako ustáť situáciu? Napätie sa dalo krájať, no ľudský prístup ho zachránil. V druhom momente, keď bola prekladateľka pod kontrolou, sa ujala prekladu naša partnerská firma a celá situácia sa uvoľnila. Mimochodom, je to tá fotografia napravo na ktorej sa usmievam. Môj úsmev bol v danom momente plný vďačnosti za všetkých hostí, vďaka ktorým sme celú situáciu skvele zvládli a ustáli. Podpora publika dokáže mať obrovskú silu, ak z vás cítia úprimnosť a skutočného človeka, ktorý verí téme, o ktorej rozpráva. Ak máte hovoriť o niečom, čomu neveríte, radšej to ani nerobte.
Pred vystúpením pomáha otestovať si hlasivky, a mne osobne aj zacvičiť si. Prekrviť mozog sa dá jednoducho, stačí pár úklonov a hneď sa vám uvažuje lepšie a mozgová hmla odchádza. Tréneri odporúčajú aj dvíhať ruky, človek sa potom cíti sebavedomejšie. Počas prezentácie pomáha pozerať sa na konkrétnych ľudí, ktorí sú nám sympatickí a podporní. Skrátka, počúvajú nás. A ozaj to funguje. Hovoriť osobne a smerovať reč konkrétnej osobe. Pravdaže, osobu je dobré počas prezentácie prestriedať, aby sa tá jedna necítila po vašom vystúpení unavená z toľkej pozornosti. Ideálny (a férový) prístup je rozprestrieť pozornosť do celej sály.
Tak čo, pomohli ti tieto tipy? Máš už predstavu o svojej ideálnej prezentácii? Pridaj sa k nám a poď si svoju prezentáciu trénovať aj v praxi.