Každý deviaty človek na svete trpí podvýživou, no napriek tomu tretina potravín končí ako odpad. Potraviny už dnes vytvárajú 8 % emisií skleníkových plynov. Hrozí pritom, že o 10 rokov sa dostanú až na samý vrchol v rebríčku zdrojov emisií.
Potravinový odpad a plytvanie jedlom sú zásadnými výzvami, ktoré budú mať čoraz väčší vplyv na život každého z nás. Žiadajú si preto ucelený prístup a efektívne riešenia, ktoré naozaj pomôžu. Počas dnešnej expertnej diskusie sa na tom zhodli odborníci z verejného, súkromného i neziskového sektora.
Podujatie venované téme potravinového odpadu
Dnes sa uskutočnil 3. ročník unikátneho podujatia venovaného téme potravinového odpadu na Slovensku, a to pri príležitosti Medzinárodného dňa povedomia o potravinovom odpade. Bolo vysielané online s cieľom sprístupniť diskusiu aj širokej verejnosti. V spolupráci s platformou Circular Slovakia ho zorganizoval reťazec Tesco, ktorý je lídrom v boji proti plytvaniu potravinami v sektore maloobchodu.
„V Tescu chápeme, aké dôležité je zodpovedne pristupovať k zdrojom našej planéty a spolupracovať pri tom s ostatnými. Len za krátke tri roky sa nám podarilo znížiť množstvo potravinového odpadu o skvelých 71 %. Ide však o príliš komplexný problém, ktorý nedokážeme vyriešiť sami. Uvedomujeme si, že spoločne dokážeme vždy viac, a preto sme odhodlaní naďalej usilovne pracovať na znižovaní množstva potravinového odpadu. Verím, že sa nám na ceste k trvalej udržateľnosti podarí Slovensko posunúť vpred,“ uviedol Martin Kuruc, výkonný riaditeľ Tesca na Slovensku.
Všetko sa dá dosiahnuť jedine spoluprácou
„Tešíme sa, že sa nám v spolupráci s Tescom podarilo zorganizovať dnešnú diskusiu. Boj proti potravinovému odpadu – rovnako ako celé obehové hospodárstvo – stojí a padá na spolupráci verejného, súkromného, mimovládneho sektora, ako aj akademickej a vedecko-výskumnej obce. Zavádzanie zelených inovácií, udržateľných riešení a nových postupov – to všetko dokážeme len prostredníctvom spolupráce. Iná cesta ako vzájomná spolupráca neexistuje,“ zdôraznila Denisa Rášová, koordinátorka platformy Circular Slovakia.
Nástup pandémie koronavírusu ešte viac prehĺbil výzvy spojené s potravinovým odpadom. Súčasným tempom sa nepodarí celosvetovo naplniť cieľ udržateľného rozvoja OSN 12.3, ktorým je zníženie množstva potravinového odpadu o polovicu do roku 2030. Tesco ho splnilo na Slovensku už v minulom roku. V rámci svojho stredoeurópskeho podnikania sa to reťazcu podarilo tento rok – s predstihom skvelých 10 rokov.
Prečítajte si, ktoré veci sa dajú recyklovať a čo nepatrí do odpadu
Najväčší zdroj skleníkových plynov
Ak sa situácia nezmení, do roku 2030 sa poľnohospodársko-potravinársky sektor stane najväčším zdrojom skleníkových plynov. Viac vlád, organizácií a súkromných firiem musí preto začať konať, ak sa má nelichotivý trend zmeniť. Svojím ekologickým prístupom chce byť na Slovensku vzorom prezidentská kancelária.
„Ochrana klímy a životného prostredia je jednou z kľúčových priorít pani prezidentky. Slovensko sa ako prvé z okolitých krajín zaviazalo k európskemu cieľu uhlíkovej neutrality do roku 2050. Znamená to, že vyprodukujeme len toľko emisií oxidu uhličitého (CO 2 ), koľko sme schopní zachytiť alebo redukovať kompenzačnými opatreniami.
Úrad pani prezidentky si stanovil svoj vlastný cieľ byť uhlíkovo neutrálny do 2030 ako prvá verejná inštitúcia. Chce začať od seba a byť motiváciou a inšpiráciou aj pre ostatné verejné a súkromné inštitúcie v krajine. Príkladmi sú už dnes naše konkrétne realizované či plánované kroky: zelená infraštruktúra a integrácia obnoviteľných zdrojov energie, výsadba stromov a zelene, kompostovanie a triedenie odpadu, ekologické dary či podávanie jedál pri prezidentských návštevách, ktoré budú vyrobené z lokálnych potravín,“ povedal Norbert Kurilla, poradca prezidentky SR pre životné prostredie, zmenu klímy, energetiku a podnikateľské prostredie.
Potrebujeme čo najpresnejšie čísla
Odborníci upozorňujú aj na ďalšie súvislosti, ktoré sú dôležité z pohľadu boja proti plytvaniu potravinami. Ak by sa všetky potraviny využili na svoj účel, pomohlo by to výrazne znížiť chudobu.
„Dnes nám však chýbajú ucelené štatistiky, koľko potravinového odpadu vzniká a vplyvom akej činnosti. Čísla, o ktorých sa verejne hovorí, sú poväčšine odhady s nedostatočnou mierou presnosti. Aby sme mohli prinášať tie najlepšie riešenia, potrebujeme čo najpresnejšie čísla. To je aj našou úlohou a tejto problematike sa venujeme už od roku 2016.
Spracúvame metodiky, ktoré pomáhajú vyskúmať, koľko potravín a v ktorej časti potravinárskeho reťazca končí ako odpad. Takto sme spracovali metodiky zamerané na domácnosti, školské jedálne a aktuálne ich pripravujeme aj pre prvovýrobcov a prvospracovateľov,“ uviedol Martin Polovka, riaditeľ Výskumného ústavu potravinárskeho NPPC.
Tesco ide príkladom
Práve Tesco ide pri zbieraní a analyzovaní dát príkladom – a nielen to, reťazec všetky údaje o svojom potravinovom odpade aj transparentne zverejňuje už od roku 2017. Tesco verí, že to, čo sa dá odmerať, je možné následne lepšie manažovať. K rovnakému prístupu teraz reťazec inšpiruje aj svojich dodávateľov.
„Veľmi ma teší, že minulý týždeň piati stredoeurópski dodávatelia Tesca po prvýkrát transparentne zverejnili svoje dáta o potravinovom odpade, medzi nimi aj slovenská spoločnosť Brop. Ďalší piati dodávatelia sa zaviazali, že tak urobia v budúcom roku,“ doplnil Martin Kuruc z Tesca.
Aby Tesco podporilo aj ďalšie iniciatívy v boji proti plytvaniu potravinami, aktuálne vyhlásilo aj grantovú výzvu Záchranári jedla. V rámci nej podporí Nadácia Tesco sumou 10-tisíc eur tri projekty zamerané práve na znižovanie plytvania potravinami.
Foto: pixabay.com