Každý rodič by si želal, aby jeho dieťa prešlo detstvom bez bolesti a strachu. Realita však býva iná. Šikana sa môže objaviť kdekoľvek, či už v škole, na ihrisku, alebo v online priestore. To, čo však môžeme ovplyvniť, je pripravenosť dieťaťa.
Nie tvrdosť, nie agresia, ale vnútorná istota, schopnosť reagovať a vedieť, že na to dieťa nie je samo.
Pokoj namiesto výbuchu
V napätej situácii je najťažšie zachovať si chladnú hlavu. Deti majú prirodzenú tendenciu reagovať impulzívne – rozplakať sa, kričať alebo sa brániť rovnakým spôsobom. Práve preto má veľký význam naučiť ich jednoduchú, ale účinnú reakciu: stručne odpovedať, nezapliesť sa do konfliktu a odísť. Pokojná reakcia neznamená slabosť. Naopak, je to znak vnútornej rovnováhy a kontroly.
Telo, ktoré vyžaruje istotu
Niekedy netreba povedať ani slovo. Postoj, pohľad či spôsob chôdze dokážu prezradiť viac ako dlhý rozhovor. Dieťa, ktoré kráča vzpriamene, pozerá sa ľuďom do očí a pôsobí uvoľnene, vysiela signál sebadôvery. A presne takýto prejav býva prirodzenou „ochranou” – mnohí agresori si radšej vyberú niekoho, kto pôsobí zraniteľnejšie.
Rozlišovať, kedy je čas prehovoriť
Nie každá situácia si vyžaduje zásah dospelého, no niektoré áno, a bez váhania. Deti potrebujú pochopiť rozdiel medzi bezvýznamným „žalovaním” a dôležitým nahlásením problému. Ak ide o bezpečie, ubližovanie alebo nespravodlivosť, mlčať nie je riešenie. Schopnosť rozlíšiť tieto situácie dáva dieťaťu istotu, že koná správne.
Byť súčasťou, nie osamelo
Samota môže zvyšovať pocit ohrozenia. Naopak, prítomnosť blízkych ľudí prináša pocit bezpečia a opory. Priateľstvá zohrávajú kľúčovú úlohu, nielen ako ochrana, ale aj ako zdroj sebavedomia. Dieťa, ktoré má okolo seba dôveryhodných kamarátov, sa cíti pevnejšie a istejšie.
Skutočná istota nevzniká zo strachu ani z pretvárky.
Rodí sa z pochopenia, podpory a skúseností, ktoré dieťaťu postupne odovzdávame.
Nebáť sa požiadať o pomoc
Mnohé deti váhajú, či sa zdôveriť. Obávajú sa reakcie okolia alebo toho, že budú pôsobiť slabo. Tu je dôležitá úloha rodiča – ukázať, že hovoriť o probléme je prirodzené a správne. Keď dieťa vie pomenovať, čo sa deje, a vie, na koho sa obrátiť, robí tým prvý krok k riešeniu.
Uistiť, že vina nie je na ich strane
Pocity viny sa u detí objavujú častejšie, než by sme čakali. Preto je nevyhnutné opakovane im pripomínať, že za šikanu nenesú zodpovednosť. To, že niekto ubližuje, nevypovedá nič o ich hodnote. Naopak, odvaha hovoriť a hľadať pomoc je prejavom sily.
Sebavedomie ako výsledok prípravy
Deti, ktoré pôsobia vyrovnane a isto, nemusia mať viac šťastia než ostatné. Vo väčšine prípadov sú jednoducho lepšie pripravené. Vedia, ako reagovať, ako sa správať a na koho sa obrátiť, keď sa ocitnú v náročnej chvíli. Takáto pripravenosť im prináša vnútornú rovnováhu, ktorá má väčšiu silu než akákoľvek tvrdosť.