Od deviatich rokov nosím okuliare. V tej dobe to bolo pre dievča obzvlášť náročné, najmä s takými dioptriami, aké som mala ja. Kým som mala trinásť, pekne sa to vyšplhalo – sedmičky na jednom oku a na druhom šesť a pol. Výber rámov bol strašný, v každom ste vyzerali zle.
Nehovoriac o športovaní, lyžovaní či plávaní. Mama mi dala spraviť špeciálne plavecké okuliare s dioptriami. To som potom vyšla z vody, zložila plavecké okuliare, a nevidela som nič. Alebo som sliepňala s dioptrickými okuliarmi do slnka. Tak som si dala spraviť slnečné okuliare s dioptriami, ktoré pri svojej hrúbke skiel neboli práve estetickým doplnkom. Pamätám si, boli zelené a hranaté a bola som rada, že ich vôbec mám.
Zázrak menom kontaktné šošovky
V štrnástich prišiel zlom, boli dostupné prvé kontaktné šošovky. Písal sa rok 1992 a ja som sa prvý raz videla v zrkadle bez okuliarov. Prechádzala som sa po centre Bratislavy, kde sa vtedy nachádzala prvá optika so zázračnými šošovkami, a cítila som sa skvele. Úžasná zmena! Síce sa mohli nosiť len 6 až 8 hodín denne, ale bola som nadšená. Väčšinou som si musela vybrať, či zvolím šošovky do školy, alebo až po škole na nejaký krúžok. A vyvárali sa v špeciálnej nádobe.
Takto som fungovala stále. Až keď prišiel čas, kedy sa začali robiť operácie očí laserom. V tej dobe som veľmi rada cestovala, a tak vyberanie šošoviek v noci niekde na letisku, bolo trochu komplikované. Raz mi tak skoro ušiel autobus do Ríma, keď som si na pumpe nevedela nasadiť šošovku. Alebo som chcela ísť na výlet pri západe slnka a buď som si museli vziať okuliare, s ktorými som stále horšie videla, alebo som nevidela nič. Preto som poškuľovala po týchto zákrokoch, ale vtedy o nich kolovali hrôzostrašné historky. A tak som sa uspokojila so šošovkami.
Ako ma poznačila autonehoda
Zlom prišiel, keď mi očná lekárka odporučila, že by som sa mala kontaktných šošoviek na čas vzdať, pretože mi na očiach diagnostikovala nejaký problém súvisiaci s nosením šošoviek. Dostala som liečivú masť, aby sa mi oko ukľudnilo. Nosila som okuliare, ale keď ste zvyknutí na šošovky, máte v okuliaroch skreslené videnie, ako keby ste strácali poňatie o 3D priestore.
Len týždeň predtým som si kúpila nové auto, a tak som s okuliarmi opatrne šoférovala. Pršalo, bolo prítmie, a svetlá sa mi pred očami akosi rozpíjali. Stála som na bočnej ceste pri moste, kde som mala dať prednosť. Myslela som si, že autobus je v dostatočnej vzdialenosti, a tak som vyštartovala. Nestihla som prejsť, autobus do mňa narazil. Mala som šťastie, že som to prežila. Auto bolo na totálku.
Rozhodla som sa, že to s tými očami dám konečne do poriadku. Vybrala som sa na jednu kliniku, kde operovali laserom, a absolvovala som predoperačné vyšetrenie. Písal sa rok 2007, vtedy to stálo 1000 korún, čo sa mi zdalo dosť veľa. Zhodnotili to však tak, že mám tenkú rohovku a že by mi dioptrie nevedeli dať na nulu. Respektíve, že počítač to ráta a prestane rezať v momente, kedy vyhodnotí, že už sa ďalej nedá. Čiže pokojne mi mohli ostať dvojky či trojky dioptrie. Navyše, možno by som po zákroku ani nezniesla kontaktné šošovky. Za to mi to nestálo.
Problémy so šošovkami
Sna o perfektom videní som sa teda vzdala na dlhých 14 rokov. Šošovky som nosila takmer denne. Riešila som iné veci, prišla svadba, štyri deti s dvojročnými odstupmi. Ale šošovky začali občas haprovať. Najnepríjemnejšie to bolo, keď som bola s manželom na ich firemnom večierku a zrazu sa mi úplne zahmlili oči. Predtým sa mi to nestalo. Pritom mi nič do nich nespadlo (nepríjemne je, keď vám pod šošovku padne mihalnica, čiže som vždy so sebou nosila roztok), ale nebol to ten prípad. Nič som nevidela a museli sme ísť domov.
Prečítajte si, ako hokejistovi Michalovi Mrázikovi zmenila život operácia očí
Dala som si nový pár šošoviek, ale po týždni sa mi to stalo znova. Skúšala som viaceré typy šošoviek, aj s vysokou priepustnosťou, ale stále som mala pocit diskomfortu. Resp. bolo to striedavo dobré a zlé.
Vtedy som natrafila na článok o unikátnej metóde Relex Smile 3D, ktorý mi pristál v redakčnej pošte priamo z očnej kliniky iClinic. Zaujalo ma to, že sa pri tejto metóde nereže do rohovky. Dovtedy som to brala tak, že som stratený prípad, ale toto mi dodalo nádej. Objednala som sa na predoperačné vyšetrenie. Predtým som však zavolala svojej kamarátke. Bola operovaná na tej istej klinike pred piatimi rokmi. Povedala, že to bola najlepšia vec, pre ktorú sa rozhodla.
Deň D na očnej klinike iClinic
Prekvapilo ma, že ak všetko dobre pôjde, môžem byť zoperovaná ešte v ten istý deň. Pripadalo mi to byť ako sen. Ale bála som sa. Predstavovala som si všeličo, aké to bude, keď budem vidieť laser alebo nejaký prístroj, ktorý mi bude babrať s očami. Toho som sa bála. Aj toho, že čo ak to nevyjde…
Objednaná som bola na jednu poobede. Po sérii vyšetrení mi MUDr. Ivo Ďurkovič povedal, že som vhodnou kandidátkou na Relex Smile 3D aj Z-Lasik. Odporučil mi však tú druhú metódu. Spýtala som sa ho, či je rovnako bezbolestná ako Relex Smile. S úsmevom odvetil, že bolesť je len za príplatok:).
Zrazu nebola problémom ani hrúbka rohovky. Vraj ju mám v norme. Všetko rátajú lekári, nie počítač. A dioptrie mi dajú na nulu. Teda, vraj by bolo lepšie nechať na jednom oku polku dioptrie, aby som o rok nemusela nosiť okuliare na čítanie. Vzhľadom na môj vek 42 rokov to bolo dosť pravdepodobné, lebo šošovka starne. Oko potom s mínus polkou lepšie vybalansuje videnie na blízko. Všetko mi bolo vysvetlené a ja som s tým súhlasila.
Operácia
Pred zákrokom mi rozkvapkali oko na znecitlivenie. Nasadili mi na vlasy čiapku a predtým sa ma ešte spýtali, či si prosím liek, asi na upokojenie, čo som odmietla. Celú dobu sa mi sestričky venovali, pýtali sa, či sa nechcem napiť vody.
Potom som už išla na sálu. Ľahla som si na stôl a s napätím čakala, čo bude. Pri metóde Z-Lasik sa striedajú dva lasery – femtosekundový a excimerový. To by som však ani nepostrehla. To, čo som cítila, boli najprv svorky, ktoré sa nasadia na oko, aby ste nežmurkali. Našťastie, ani necítite potrebu žmurkať, lebo vám ich lekár zvlhčuje kvapkami.
Potom som zacítila tlak na okolie oka. Podľa pokynov som mala sledovať zelené svetlo, ktoré po chvíli zmizne a vidíte len tmu. Tlak na oko trval asi 30 sekúnd, potom sa uvoľnil. To bol zrejme prvý laser. Potom ide ďalšie svetlo, vidím zelenú a červenú machuľu, ktoré sa rozmenia na drobné hviezdičky. Mám sa pozerať len rovno. Necítim vôbec nič. Lekár mi pokvapká oko a niečím “stierkuje”. Chvíľku, pár sekúnd, je to nepríjemné, ale nie bolestivé. Ide sa na druhé oko. Celkový čas na sále som strávila asi 10 minút.
O 15:15 mám po všetkom. Po operácii mám oči otvorené. Vidím rozmazane, podobne ako kedysi bez okuliarov, ale trochu lepšie a viem sa zorientovať. Po takých 15 minútach cítim v očiach jemné rezanie, ale dá sa to zvládnuť. Dokonca dokážem napísať manželovi správu cez messenger, aby pre mňa prišiel. Čakám ho na lavičke v Auparku a ideme domov. Dostala som kvapky, ktoré si pravidelne aplikujem. Pocit slzenia a pálenia cítim ešte asi 4 hodiny, postupne to slabne. Radšej mám zatvorené oči, tak to cítim menej. Večer už pokojne zaspávam.
Deň po
V noci som sa zobudila na to, že ku mne prišla do postele štvorročná dcéra. Natiahnem sa za mobilom. Sú štyri hodiny ráno. Uvedomujem si, že som prečítala čas na mobile. A vidím aj jemnú krivku nosa a líčiek mojej malej Sašky, ktorá vedľa mňa zaspala. Kedysi som ani nevedela, ktoré dieťa pri mne leží:) Teraz som nesmierne vďačná, že môžem vidieť a užiť si túto chvíľu.
Na druhý deň ráno je svet krajší. Vidím už celkom dobre, len mám pred očami jemnú hmlu. Videnie je ešte trochu zahmlené. Ale normálne fungujem. Idem ešte na kontrolu, kde som ubezpečená, že sa to ešte ustáli. A je to naozaj tak, každým dňom je to lepšie. Večer trochu cítim v očiach únavu, ale robím bežné veci, píšem články. Dokonca mám večer nutkanie ísť si vybrať z očí kontaktné šošovky:)
Záver
Operáciu odporúčam každému, deň nepohodlia za ostré videnie na celý život určite stojí za to. Vidieť ráno hneď po zobudení je na nezaplatenie. Viacerým ľuďom táto operácia zmenila život. A ja patrím k nim.
