Teplejšie dni, viac slnečných lúčov, prvé voňavé kvety. Príroda sa prebúdza zo zimného spánku a s jej znovuzrodením nastáva dlho očakávaná jar. Tú môžeme privítať rôznymi spôsobmi. Záhradkári pripravujú hriadky, gazdinky sa púšťajú do jarného upratovania a verní priaznivci tradícií si pripomínajú najtypickejšie staroslovanské zvyky.
Pálenie Moreny
Jeden z najstarších predkresťanských zvykov starých Slovanov prežil v niektorých regiónoch dodnes. Rituál pozostáva zo zabitia Moreny, ktorá symbolizuje zimu. Slamená figurína sa za sprievodu spevu mladých dievčat odnesie k potoku, kde sa upáli a hodí do rozmŕzajúcej vody. Deje sa tak na znak vyhnania zimy a privítania jarného obdobia. Pohreb bohyne smrti pôvodne nemal určený dátum, odvíjal sa od aktuálneho počasia. Po príchode kresťanstva sa ako termín stanovila tzv. smrtná nedeľa, ktorá je vždy 2 týždne pred Veľkou nocou.
Vynášanie Deda
Aj keď pri rozlúčke so zimou a vítaní jari zohrávala hlavnú úlohu Morena, popri jej pálení sa v niektorých kútoch slovanského sveta lúčili aj s Dedom. Princíp ďalšieho archaického rituálu bol úplne rovnaký. Slamený Dedo symbolizujúci zimu sa na prelome ročných období vyniesol k rieke alebo k potoku, kde ho upálili a utopili. S jeho zabitím odchádzali aj temné sily, ktoré ustúpili jari a dobru, ktoré s ňou prichádzalo.
Jarné upratovanie
Veľké jarné upratovanie celého domu nie je žiadnou dobovou novinkou. Na územiach, kde žili Slovania, sa vykonávalo už v predkresťanskom období. Upratovali sa celé domy aj okolité priestranstvá. Tento zvyk nemal iba praktický úžitok, aký jarnému upratovaniu prisudzujeme v súčasnosti. Starým Slovanom mal pomôcť odohnať z ich obydlí a z ľudí, ktorí v nich bývali, všetko zlo.
Jarné upratovanie posilňuje zdravie
Obradná orba
Aj v prípade obradnej orby zohrávalo kľúčovú úlohu momentálne počasie a stav prírody, nie kalendár. Tradícia sa vykonávala od konca marca až do mája v závislosti od vonkajších teplôt a stavu pôdy na poli. Obrad spočíval v slávnostnom vyoraní prvej brázdy, o ktorú sa postaral vždy starešina. Miestni potom pooblievali oráča vodou a vzdali úctu Matke Zemi, ktorú tým symbolicky pripravili na nadchádzajúcu sezónu. Zároveň sa jej nezabudli poďakovať za úrodu z predošlého obdobia a vzývali ju, aby ich opäť požehnala hojnosťou.
Dubenie
S ďalším predkresťanským zvykom sa spája aj pomenovanie mesiaca, kedy bol praktizovaný. Slovania chodili v prvej polovici jari do dubových lesov, kde objímali najstaršie duby. Z tých mala vyžarovať silná liečivá energia, ktorá povzbudzovala imunitný systém a ochraňovala ich pred jarnou únavou. Rituál bol nazývaný dubenie a keďže sa praktizoval v apríli, inšpiroval starých Slovanov k pomenovaniu tohto mesiaca pojmom „dubeň“.
Stavanie májov
Najväčší májový staroslovanský sviatok je jedným z tých, ktoré boli po nástupe kresťanstva prebraté a pozmenené. Pôvodné stavanie májov sa vždy oslavovalo so živými stromčekmi. Išlo o mladé stromy, ktoré boli svieže a plné života rovnako ako mladé a slobodné dievčatá. Tým mala magická sila tohto sviatku pomôcť nájsť dobrého muža. Čím viac slobodných žien v dedine žilo, tým viac májov sa tam postavilo. Aj keď sviatok sa spája s májom, nie vždy sa oslavoval v tomto mesiaci. Výnimočne bol oslavovaný na konci apríla, resp. dubňa.
Niektoré zo staroslovanských zvykov a tradícií prežili dodnes. Oslavujú sa buď v pôvodnej podobe ako zvyky z predkresťanskej doby, alebo sa pod vplyvom kresťanskej viery pozmenili a stali sa súčasťou nového kalendára. Aj keď priebeh a forma jednotlivých obradov sa líši, ich význam je takmer rovnaký. Každý sviatok symbolizuje privítanie jari a s ňou príchod nového cyklu, novej nádeje, nového života.
Prečítajte si aj: Dali by ste dieťaťu niektoré z najtradičnejších slovanských mien?
Zdroj foto na titulke: www.pixabay.com
