„Povedzte mi, ako sa máte, ale nesmiete použiť slová dobre a zle.” Toto je veta, ktorou úplne paralyzujem väčšinu detí, s ktorými cvičievam Hravé tai chi. A dá nám to celkom veľa práce prísť na to, ako pomenovať, čo práve cítia.
Ak s tým majú problém v pokojnej situácii, keď o nič nejde, ako môžeme od nich chcieť rozumieť svojim pocitom v náročných chvíľach?, nedalo mi pokoj.

Vzťah emócií a telesnej reakcie je obojstranný – každý pocit vyvolá v našom tele špecifickú reakciu, ale aj prácou s telom dokážeme emócie ovplyvniť a zmeniť.
A niekedy je telo vyložene „skratkou“ k tomu pochopiť, čo sa v nás deje. Uvedomíme si ťažobu na hrudníku, zmenu dychu, zvieranie žalúdka, potenie, horúce líca, rozochvený hlas…
Presne s týmto pracujeme s deťmi pri cvičení Hravého tai chi – učíme sa vnímať svoje telo, počúvať ho, rozumieť mu. (Tai chi je unikátny pohybový systém, ktorý harmonizuje telo aj myseľ. Pôvodne bojové umenie, teraz sa stále viac cvičí pre svoje zdravotné a meditatívne účinky.)
Keď vlani vyšla moja kniha Tajomstvo ríše draka, dostala som množstvo nádherných reakcií od rodičov práve k téme pocitov. Deti si dokážu vypýtať, čo – ktorú rozprávku – potrebujú počuť, cez otázky v príbehoch sa ľahúčko dostanú hlbšie do svojho vnútra, spoznávajú jednotlivé emócie z rôznych uhlov pohľadu – v bezpečnom prostredí, spôsobom, ktorému rozumejú.

Rozprávky v knihe Tajomstvo ríše draka sú totiž inšpirované múdrosťou tai chi. Dočítate sa v nich o uvoľnení, dýchaní, vnútornej sile, energii, o harmónii a (ne)rovnováhe, no predovšetkým v každej z nich hlavní hrdinovia prežívajú celú škálu emócií. A všetky príbehy, všetky pocity sa dajú zahrať, presnejšie povedané zacvičiť.
Projekt som nazvala Hravým tai chi k vnútornej rovnováhe detí, s podtitulom Putovanie ríšou draka. Na jún je pripravený víkendový workshop, kde vyškolím prvých učiteľov – ambasádorov programu. S ich pomocou program otestujemev reálnom prostredí školy a prípadne doupravíme podľa spätných väzieb. Moje psychologické vzdelanie a dlhoročná učiteľská (lektorská) prax sú základom, na ktorom staviam. Projekt finančne podporila Nadácia Tatra banky, ktorej týmto ďakujem.
Mojou víziou je, že deti na moju otázku „Ako sa máte?“ budú vedieť odpovedať napríklad:
„Je mi smutno a potrebujem byť sama / potrebujem cítiť, že nie som sama.“ Ale želám si aj dať im nástroje, ako sa z veľkých pocitov vrátiť do svojho stredu, do svojej rovnováhy.
A ako sa máte práve teraz vy?
Autor článku: Anna Ďarmati