Speváčka, autorka a hlasová koučka Anna Re na ceste k vlastnej tvorbe postupne pochopila, že nájsť svoj hlas neznamená iba vedieť dobre spievať. Znamená to vedieť, čo chceme, čomu veríme a za čím si dokážeme stáť.
Porozprávali sme sa s Annou Re o tom, prečo sa pri vlastnom hlase cítime zraniteľní, ako súvisí práca s hlasom so sebadôverou a prečo je niekedy najťažšie postaviť sa za seba vtedy, keď ešte sami nevieme, čo vlastne chceme. Jej nový album Návrat k sebe je osobnou cestou k väčšej slobode, prijatiu seba a odvahy žiť podľa vlastných hodnôt.
Na Equal Pay Day vystúpi s programom Sila vlastného hlasu.
Vaše vystúpenie na Equal Pay Day sa volá „Sila vlastného hlasu”. Čo si má publikum z tých 20 minút odniesť – aké posolstvo chcete odovzdať ľuďom, ktorí prišli hovoriť o nerovnosti v odmeňovaní?
Pevne verím, že návštevníci konferencie v sebe nájdu odvahu a zapoja sa aktívne do vystúpenia. O sile hlasu nestačí len hovoriť, treba ju zažiť. Aké to je, keď sa ním naplno prejavím a zažijem ho inak ako bežne.
Hlas je pre mňa nástrojom sebavyjadrenia – mojich pocitov, myšlienok, potrieb. To, že si dovolím prejaviť sa svojím hlasom, mi môže pomôcť k uvoľneniu, očisteniu, oslobodeniu aj k nadobudnutiu väčšej sebaistoty a vnútornej sily. Hlas je intímnym nástrojom, vychádza priamo z nás, veľa o nás prezrádza, a preto sa ľudia cítia veľmi zraniteľní, ak ho majú použiť inak ako sú zvyknutí. Viac a hlasnejšie. Pred druhými ľuďmi. Ale možno práve cez túto zraniteľnosť pocítime svoju silu. Prajem si pre publikum takýto zážitok z ich vlastného hlasu.
Dá sa povedať, že „nájsť svoj hlas” a „postaviť sa za seba v práci” sú v podstate tým istým cvičením – len v inom kontexte?
Je veľa spôsobov sebapoznávania a objavovania. Kým naozaj sme, čo je pre nás podstatné a ako chceme žiť svoj život. Jedným z nich môže byť práca s hlasom. Tá nám otvorí nielen hlas, ktorým komunikujeme smerom von, k druhým ľuďom, ale aj dnu k sebe samým. Keď viem, čo chcem a prečo to chcem, je pre mňa prirodzené, ba priam nevyhnutné, postaviť sa za seba a byť schopná to vypovedať.
Ako hlasová koučka pracujete s ľuďmi, ktorí chcú znieť prirodzene a sebaisto. Dá sa naučiť znieť sebavedome, aj keď sa človek vnútorne tak necíti?
Kde je vôľa, tam je cesta. Ak cítim, že potrebujem a chcem niečo v sebe alebo vo svojom živote zmeniť, môžem. Dôležité je rozhodnúť sa a vykročiť. To, že sa teraz cítim neisto a chýba mi sebavedomie, keď rozprávam alebo spievam, odrzkadľuje len môj súčasný stav. A ten sa dá postupnými krokmi, konkrétnymi nástrojmi a podporujúcim vedením meniť. A zmení sa aj spätná väzba od druhých na môj hlas. Vnímam, že už nemusím opakovať svoje slová, lebo ma je lepšie počuť alebo je moja reč zrozumiteľnejšia a mne to dodáva stále väčšiu istotu. Špirála spätnej väzby ide hore a s ňou aj moje sebavedomie.
Všímate si u žien, s ktorými pracujete, nejaký spoločný vzorec v tom, ako (ne)dokážu použiť svoj hlas, keď majú niečo žiadať alebo sa niečoho zastať?
Viete, čo pozorujem? Drvivá väčšina žien má problém, keď im poviem, aby sa pri rozprávaní alebo spievaní pozerali na seba do zrkadla. Ako chcem, aby ma videli druhí, keď nedokážem vidieť ani ja seba samu? Keď vidím na sebe len nedostatky, keď sa neviem prijať a byť k sebe láskavá, keď sa neviem oceniť… Ako to potom chcem od druhých? Ak uvidím seba v láskavosti, uvoľním sa a získam silu. To sa odrazí aj na mojom hlase a na mojom vyžarovaní. A možno sa už za seba ani nebudem musieť postaviť, pretože to nebude potrebné. Druhí ma tiež uvidia inak. A ak sa dostanem do situácie, kedy sa predsalen budem za seba alebo niečo potrebovať postaviť, budem vedieť, že to zvládnem. Pretože si verím.
Návrat k sebe vychádza pod vaším novým umeleckým menom Anna Re, hoci je to váš tretí album. Čo znamenala táto zmena mena – bol to symbolický krok, ktorý súvisí s obsahom albumu, alebo skôr formálne rozhodnutie?
Moje predošlé meno Anka Repková už nereflektovalo to, kým som sa stala. Kam som sa nielen ako umelkyňa, ale aj ako žena vyvinula. Môj vnútorný prerod z Anky Repkovej na Annu Re – z dievčaťa na ženu – sa udial už v roku 2018, teda rok potom, ako som vydala môj predošlý album Som pravdivá. Naplno som ho však začala používať až v roku 2023, keď som vydala singel s videoklipom k piesni Mesiačik. Vtedy som ešte netušila, že je to vlastne prvý singel z tohto nového albumu Návrat k sebe.
Bola vo vašom živote chvíľa, kedy ste cítili, že svoj vlastný hlas – v prenesenom aj doslovnom zmysle – musíte hľadať odznova?
Áno, takých momentov bolo v živote viac. Spomeniem jeden konkrétny, ktorý sa stal v období, keď som koncertovala prevažne s cover piesňami od iných speváčok. Veľmi som túžila opäť robiť vlastnú tvorbu, ale nevedela som ako. Hľadala som autorov, ktorí mi napíšu pieseň a ja ju zaspievam. Nevedela som však zadefinovať, čo vlastne chcem, o čom chcem spievať. Začala som to objavovať, až keď som sa znova pustila do písania piesní. A tou prvou, po tom dlhom, čase bola symbolicky pieseň Hlas. A bol to môj vnútorný hlas, ktorý ku mne cez túto pieseň prehovoril.
Rozhodla som sa, že ho začnem počúvať, dôverovať mu. Vďaka tomu som postupne našla aj hlas, ktorým chcem komunikovať, čo cítim, čo prežívam, aké mám myšlienky a pohľad na svet. Konečne som svojmu vnútornému aj tomu vonkajšiemu hlasu uverila a postupne aj sebe samej.
Koľko odvahy si vyžaduje robiť autorskú, osobnú hudbu namiesto toho, aby ste „len” spievali v muzikáloch a televíznych šou? Bolo pre vás jednoduché rozhodnúť sa pre vlastnú cestu?
Chce to veľkú odvahu a vieru v seba, vo svoje schopnosti. A ešte väčšiu, keď ste nezávislou umelkyňou – bez podpory vydavateľstva. Ja som sa však pre túto cestu rozhodla najmä pre slobodu, ktorú to prináša. Potrebujem ju vo svojom živote. Pochopila som, že nedokážem byť závislá od toho, či sa niekomu páčim, či som s ním kamoška, vysedávam s ním v divadelnom bufete, či inde a či sa ma rozhodne obsadiť do muzikálu či nejakého iného projektu. Na mnohých konkurzoch som neuspela, a nie pre to, že by som na to nemala. Boli v tom tie iné dôvody. Viem to, pretože mi to aj tí samotní režiséri povedali. Stretla som sa aj s viacerými hudobnými manažérmi. Chcela som s niekym spolupracovať, aby mi pomohol.
Raziť si cestu sama je náročné.
Oni ma však videli inak, ako som sa videla ja. Podľa nich by som sa s mojou postavou mala obliekať inak, o iných témach spievať, inak sa hýbať, iný žáner spievať. Keby som do toho šla, neviem, čo by vlastne zo mňa zostalo. Kým by som bola. Asi niekym úplne iným, kým som teraz.
Musím povedať, že sa cítim fantasticky na ceste, na ktorej som a ako si ju tvorím. Neľutujem, že som sa rozhodla ísť takto. Aj keď je to náročné. Muzikál mi však chýba. Milujem spojenie hudby, tanca, herectva, príbehu, kostýmov, scény. Už roky mám jeden veľký sen a teraz nastal čas zrealizovať ho. Som pripravená.
Pracovali ste s umelcami z Broadwaya, Londýna či Talianska. Vnímali ste v týchto prostrediach iný spôsob, akým ženy hovoria o svojej práci, hodnote a hraniciach, než aký poznáte zo Slovenska?
Zásadný rozdiel je napríklad v tom, že na takom Broadwayi alebo West Ende v Londýne, keď dostanete rolu v nejakom muzikály, tak to môže byť váš jediný džob. Podpíšete zmluvu na obdobie, počas ktorého naštudujete a hráte predstavenie. Dostanete zaplatené už počas skúšobného obdobia a máte garantovaný počet predstavení, ktoré odohráte a tam hráte naozaj veľa. Pokojne aj štyri predstavenia do týždňa. Môžete sa plne koncentrovať len na túto prácu. Byť fit, aby ste dokázali podať každý večer fantastický výkon. U nás vám za skúšobný proces, ktorý trvá jeden až tri mesiace nikto nezaplatí, takže popritom ešte musíte zarábať v iných projektoch. Ani počet predstavení vám nikto negarantuje. Na začiatku sa hrá predstavenie viac, možno šesťkrát za sebou, ale potom sa to stále znižuje, až sa stane, že si ho zahráte tak raz za dva-tri mesiace.
Keby ste mali žene, ktorá zajtra potrebuje požiadať o vyšší plat, dať jeden praktický tip týkajúci sa jej hlasu, aký by bol?
Priprav sa. Ešte dnes si utrieď svoje myšlienky, spíš argumenty a tiež to, prečo chceš požiadať o vyšší plat. Potom sa skoncertuj na svoj dych a najvnímaj si svoj hrtan. Predstav si, že si práve niečo objavila, zistila, videla, z čoho si nadšená. Táto predstava ti hrtan automaticky rozšíri. Navnímaj si ten pocit. Stres, napätie a tréma hrtan zužujú. A preto je náš hlas vtedy užší a slabší. Ak chceme, aby bol široký a silný, potrebujeme mu vytvoriť priestor. A všimni si aj svoj chrbát. Lopatky oddiaľ od seba, aby sa ti chrbát rozšíril a hrudník otvoril. Ukotvi v sebe tieto pocity a toto otvorenie a zajtra predtým, než pôjdeš na stretnutie so šéfom, vráť sa do tohto pocitu. A nezabudni sa vystrieť, vytiahnuť do hora pekne zo stredu svojho tela. Tento postoj ti dodá sebavedomie, budeš vedieť lepšie dýchať a vďaka tomu mať aj viac sily v hlase.
Chceli by ste niečo odkázať slovenským ženám?
Prajem si, aby každá žena dokázala byť k sebe láskavá a bola v mieri sama so sebou. Aby snívala, verila svojim snom a našla v sebe odvahu ich nasledovať.
Ak chcete zažiť silu vlastného hlasu spolu s Annou Re a dozvedieť sa viac o tom, ako sa ozvať aj vtedy, keď ide o vašu prácu, hodnotu či odmeňovanie, príďte 8. októbra na Equal Pay Day do Moyzesovej siene v Bratislave.
Vstupenky na Equal Pay Day 2026 nájdete tu: https://akcnezeny.sk/produkt/vstupenka-equal-pay-day-8-10-2026/