Už na prvý pohľad je to doslova detský raj. Oči im žiaria, chuťové poháriky sa tešia. No ak by ste sa spýtali, odkiaľ sa berie tá fascinujúca modrá, pravdepodobne by ste čakali niečo ako „ovocný extrakt” či „prírodný pigment”.
Realita je však trochu menej rozprávková. Za tou modrou stojí brilantná modrá FCF, známa aj ako E133.
Čo je E133
Brilantná modrá je syntetické farbivo. Nevzniká z bobúľ ani kvetov, ale v laboratóriu, na základe zložitých chemických reakcií. Používa sa nielen v potravinárstve, ale aj v kozmetike a farmácii, kde dodáva produktom atraktívny vzhľad. A priznajme si, kto by si vybral sivé želé alebo bezfarebnú malinovku.
Bezpečnosť používania
Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uznávajú E133 ako povolené farbivo, ak sa dodržia stanovené limity. Znamená to, že pri bežnej konzumácii v sladkostiach či nápojoch sa nemáme čoho báť.
Brilantná modrá sa v tele prakticky nemetabolizuje – organizmus ju nerozkladá na iné látky, ale prechádza tráviacim traktom a vylučuje sa nezmenená. Preto sa pri bežnom množstve nepovažuje za toxickú.
Denný prijateľný limit (ADI) stanovený EFSA je 12,5 mg na kilogram telesnej hmotnosti denne. Dieťa s váhou 20 kg by muselo prijať až 250 mg brilantnej modrej denne, aby sa dostalo na hranicu bezpečného limitu, čo v praxi znamená skonzumovať veľmi veľa sladkostí.
Riziká pri vyššej konzumácii
Napriek tomu nie je situácia čierno-biela. Niektoré štúdie naznačujú možné súvislosti s hyperaktivitou u detí alebo s alergickými reakciami u citlivých osôb. V roku 2007 tzv. Southamptonská štúdia upozornila na kombináciu umelých farbív a konzervantov, ktorá môže zvyšovať riziko hyperaktivity. Preto dnes na obaloch výrobkov obsahujúcich E133 musí byť uvedené: „Môže nepriaznivo ovplyvňovať činnosť a pozornosť detí.”
Kde všade sa používa
Okrem lízaniek, želé či limonád sa E133 pridáva aj do zmrzlín, pudingov, cukrových polev, energetických nápojov, športových drinkov, ale aj do niektorých liekov a sirupov, aby sa farebne odlíšili. Nájdeme ho dokonca aj v kozmetike, napríklad v mydlách či penách do kúpeľa.
Prečo výrobcovia siahajú po umelých farbách
Odpoveď je jednoduchá a stojí za ňou dobre známy marketing. Ľudia jedia aj očami. Čím výraznejšia farba, tým väčšia šanca, že po produkte siahnu. Červená signalizuje sladkosť, zelená sviežosť, modrá pôsobí exoticky a neobyčajne.
Len málokto si však uvedomuje, že tieto „umelecké ťahy” v potravinách nemajú s chuťou nič spoločné. Nápoj by bez farbiva chutil rovnako, len by nevyzeral tak lákavo.
Alternatívy k syntetickým farbivám
Prírodné farbivá sú možnosťou, no bývajú menej stabilné. Spirulina dodá potravinám nádherný odtieň modrej, červenú získame z červenej repy či karmínu, žltú z kurkumy alebo šafranu. Ich nevýhodou je citlivosť na svetlo, teplotu či pH, a teda kratšia trvácnosť. Preto výrobcovia často uprednostňujú E133, pretože je lacný, stabilný a spoľahlivý.
Farebné sladkosti sú súčasťou detstva a nostalgie, no je dobré vedieť, čo sa za nimi skrýva. Brilantná modrá E133 sama o sebe nemusí byť strašiakom, no ak je súčasťou stravy plnej umelých prísad a cukru, už to taká rozprávka nie je.
Možno teda nabudúce, keď vaše dieťa natiahne ruku po modrej lízanke, skúste sa pozrieť spoločne na etiketu a prečítať, čo všetko tento neodolateľný kúsok v sebe ukrýva.