Jeho opis pochodu smrti a toho, ako pomáhal tým, ktorí to potrebovali najväčšmi, pričom sám mal boľavé nohy, pokryté pľuzgiermi, svedčí o tom, že zmysel pre komunitu a štedrosť si zachoval aj za najhroznejších okolností…
Chlapec, ktorý nakreslil Auschwitz je skutočné rozprávanie Thomasa Geveho, ktorého
nacisti deportovali s matkou do tábora Auschwitz-Birkenau. Thomas mal vtedy len 13 rokov, no nasledujúce takmer dva roky prežil to, čo by nevydržali ani mnohí dospelí.
V júni 1943 po dlhých rokoch strastí a prenasledovania deportovali trinásťročného Thomasa
Geveho a jeho matku do tábora Auschwitz-Birkenau. Po príchode ich od seba oddelili a
Thomas sa v mužskom tábore Auschwitz I musel o seba postarať sám.
Počas dvadsiatich dvoch drsných mesiacov zažil krutý a neľudský svet troch nacistických
koncentračných a vyhladzovacích táborov. Nikdy sa však nevzdal vôle žiť. Akoby zázrakom
prežil a ako pätnásťročného ho v tábore Buchenwald oslobodili.
Ešte v zajatí pocítil silnú potrebu všetko zdokumentovať a po oslobodení vytvoril vyše
osemdesiat kresieb, na ktorých mimoriadne presne zachytil jednoduché, a predsa dojímavé
detaily. Zaznamenal nielen bolestne známe scény, ale aj každodenné udalosti zo života v
táboroch a prejavy ľudskosti, podpory a priateľstva zo strany väzňov.
Nádherné potvrdenie života
Ako prejav úcty k zosnulým priateľom a miliónom umlčaných obetí holokaustu pretavil v
povojnových rokoch svoj príbeh do slov. Napriek zlu, ktorému čelil, sú jeho spomienky
nádherným potvrdením života. Kniha Chlapec, ktorý nakreslil Auschwitz , doplnená
desiatkami kresieb a fotografií, predstavuje jedinečné svedectvo mladého Thomasa a jeho
vieru v svetlejšie zajtrajšky.
„Moje svedectvo odhaľuje krutý a zlovoľný svet, ktorý mal v súlade s pôvodnými plánmi
zostať skrytý, ale spravodlivosť dejín ho celý odkryla. Popritom opisuje život v táboroch.
Spôsob, ako sme sa my väzni udržiavali nažive a ako sme ochraňovali svoje duše. Uprostred obrovskej brutality sme sa usilovali uchopiť každý kúsok ľudskosti a láskavosti v sebe aj v ostatných,“ rozpráva Thomas Geve.
Len zriedka má svedectvo podobu slov aj obrázkov, to jeho však nadobudlo obe formy.
Jednoduchá, detská štylizácia nezodpovedá zložitým pravdám, o ktorých kresby vypovedajú.
Prišiel do Londýna s kufrom kresieb
V novembri 1945 som prišiel do Londýna. V kufri som niesol album s kresbami, tichými
svedkami dvadsiatich dvoch mesiacov života – a prežitia – v troch koncentračných táboroch. Album bol určený môjmu drahému otcovi Erichovi, ktorého som počas dlhých šiestich rokov vojny nevidel.
Rok na to ma kontaktoval nadšený mladý novinár. Zoznámil sa so mnou, aj oboznámil s mojimi kresbami a bol presvedčený, že je dôležité odhaliť ich svetu.
Do niekoľkých hodín sa zo slobodných mužov a žien stali väzni, mená sa zmenili na čísla.
Z anglického originálu The Boy Who Drew Auschwitz (HarperCollins, UK 2022) preložil
Róbert Hrebíček.
Milan Buno, knižný publicista
Chlapec, ktorý nakreslil Auschwitz:
https://www.bux.sk/knihy/736603-chlapec-ktory-nakreslil-auschwitz.html
