Dostáva váš školáčik samé zlé známky a poznámky? Možno trpí ADHD – poruchou pozornosti s hyperaktivitou. Je to skupina porúch charakterizovaných:
- neschopnosťou vydržať pri činnosti vyžadujúcej kognitívnu (poznávaciu) účasť
- tendenciou prechádzať z jednej činnosti na druhú bez ich dokončenia
- nedostatočne regulovanou aktivitou.
Aký je optimálny prístup zo strany rodiča?
Základnou podmienkou pre úspešnú prácu s dieťaťom s ADHD je použite individuálneho prístupu a tolerancia istej miery nestability, impulzivity, nesústredenosti, ktoré vyplývajú z diagnózy dieťaťa.
Tresty, výčitky, posmešky a vynútené sľuby nepomôžu, pretože náprava nie je len vecou dobrej vôle, ale hlavne taktického výchovného prístupu.
Odporúčam zjednotiť výchovné postupy, a to v rámci rodiny (aj širšej rodiny), ako aj v súčinnosti so školou. Nejednotná, perfekcionistická, príliš liberálna či nedôsledná výchova dieťa zbytočne mätie a nedáva mu potrebnú istotu. Osvedčuje sa pevnejšie výchovné vedenie s dôslednými hranicami a s citlivým, pozitívnym prijímaním dieťaťa.
Správny postup pri výchove dokáže zmierniť a obmedziť nežiaduce prejavy na minimum.
V nasledujúcich riadkoch uvádzam niekoľko odporúčaní pre prácu s dieťaťom s ADHD. Viac sa dočítate v mojej publikácii Preventívny program pre žiakov s poruchami správania.
Čo je dôležité v prístupe a výchovnom vedení?
Pokoj a optimistický pohľad do budúcnosti
Je v povahe poruchy, že s postupujúcou zrelosťou nervového systému ťažkosti ubúdajú a pri správnom liečení a výchovnom vedení často nie sú v neskoršom veku badateľné.
Trpezlivosť a tolerancia
Skúsme nereagovať na každý neprimeraný a rušivý prejav dieťaťa. Zdôrazňovaním a upriamením sa na negatívne prejavy v správaní sa tieto môžu paradoxne viac zafixovať. Je účinnejšie posilňovať pozitívne prejavy a oddeliť negatívne správanie dieťaťa od jeho osoby (napríklad.: nie „si neporiadny”, ale „nepáči sa mi, keď robíš okolo seba neporiadok”).
Lepšie ako opakovať dookola „prestaň” a „nesmieš” je priamo povedať, čo má dieťa urobiť.
Nešetriť povzbudením, pochvalou, ocenením
Oceňujeme nielen za dobrý výkon, ale predovšetkým za dobrú snahu – nečakáme, až sa dieťaťu niečo podarí. Dôsledne odmeňujeme pochvalou a uznaním, kedykoľvek dieťa prejavilo snahu úlohu vyriešiť, záujem dozvedieť sa niečo nové, chuť spolupracovať a podobne.
Spolupracovať s dieťaťom
Snažíme sa predísť nevhodnému správaniu a chybám v jeho práci. Ak je to možné, vylúčime všetky rušivé podnety. Pracovný kútik upravíme tak, aby sa dieťa pozeralo na stenu a nie do okna alebo na hračky, knihy alebo iné zaujímavé veci v izbe.
Pri práci dieťa taktne povzbudzujeme, prípadne mu dáme aj ruku na rameno, aby si bolo plne vedomé nášho záujmu a opory, ktorú v nás má.
Nedovoľte, aby sa dieťa naučilo niečo nesprávne
Na tom, čo si dieťa osvojilo, lipne totiž veľmi húževnato a ťažko sa preorientováva na nový pracovný postup alebo nový smer myslenia.
Málo a často
Týmto deťom vyhovuje skôr práca nárazová než dlhodobé, sústavné zaťažovanie pozornosti. Spravidla stačí, keď jednu úlohu nerobí dlhšie ako 10 minút – potom je dobré prácu na chvíľu prerušiť, oddýchnuť si a k úlohe sa vrátiť alebo urobiť pre osvieženie nejakú inú.
Využite záujem dieťaťa
Záujem podnecuje a udržuje pozornosť. Je to často jediná okolnosť, keď dieťa vydrží dlhší čas sústredene pracovať. Platí u neho vo zvýšenej miere zásada, že ak máme dieťa niečomu naučiť, je potrebné vzbudiť jeho záujem. Nútenie a tresty nemajú význam. Udržať primeranú hladinu stimulácie môžeme aj ponúknutím alternatívnych činností. Pri učení je efektívne využívať názornosť, konkrétnosť, zapájanie čo najväčšieho počtu zmyslov (vhodné sú napríklad stručné pracovné listy s menším množstvom textu, praktické cvičenia, experimenty a podobne).
Veľa pohybu
Nútiť dieťa k pokoju, obmedzovať ho, trestať za jeho nadmernú pohyblivosť – to všetko len zvyšuje napätie, zhoršuje pozornosť a znižuje výkonnosť. Pohyb, voľná hra, radostná aktivita znamená odpočinok nervového systému.
Zabráňte pocitom menejcennosti
Pocity menejcennosti sa objavujú všade tam, kde si dieťa uvedomuje, že napriek svojej snahe nemôže dokázať to, čo dokážu iné deti. Je preto potrebné dieťa taktne chrániť pred príliš trápnymi a opakovanými zážitkami neúspechu (napríklad v súťažiach). Snažíme sa preň nájsť uplatnenie alebo vyniknutie v niektorých činnostiach, ktoré sú v detskom kolektíve vysoko hodnotené.
Spolupráca rodiny a školy
Musíme si uvedomiť, že učiteľ má mnoho dôvodov, aby nebol so správaním dieťaťa spokojný. Je preto potrebné, aby bol čo najlepšie informovaný o príčinách ťažkostí a aby rodičia s ním boli neustále v kontakte.
V celom rodinnom prostredí je potrebné vytvoriť ovzdušie spolupráce
Dieťa má vedieť, že všetci ho majú radi a že sú ochotní mu pomáhať, nielen kontrolovať a kritizovať. Musí sa vo svojej rodine cítiť tak spokojne, prežívať toľko radosti ako každé iné dieťa. Tieto deti sú spravidla pracovne veľmi snaživé a rozmanité práce v domácnosti im prinášajú uspokojenie, zvlášť, ak pochválime ich snahu. Takéto pracovné „úspechy” môžu byť dobrou protiváhou voči školským neúspechom.
Myšlienka na záver
Dieťa potrebuje emocionálnu podporu svojej rodiny. Prejavme mu lásku, netrestajme ho „neláskou”! Láska a pokoj v rodine tvoria základ pre efektívne výchovné postupy.
O PhDr. Dane Rosovej, PhD.
Počas celej profesionálnej kariéry sa venuje poradenstvu deťom, mládeži, rodinám, sociálne znevýhodneným, rizikovým skupinám. Je odborníčkou v prevencii sociálno-patologických javov, autorkou a lektorkou programov pre deti, mládež, rodičov, pedagógov. Vedie sociálno-psychologické výcviky. Vyjadruje sa k aktuálnym témam, publikuje, s obľubou píše aj knižky pre malých čitateľov. Zdôrazňuje dôležitosť čítania pre deti od najútlejšieho veku. Vyzdvihuje význam emocionálnej inteligencie, prosociálneho správania a inkluzívneho prístupu vo výchove, vzdelávaní i v poradenskom systéme. Pôsobila ako odborná asistentka na VŠ.
Prednáša na medzinárodných vedeckých konferenciách, podporuje rôzne humanitné projekty, spolupracuje s mimovládnymi organizáciami.
Je presvedčená o tom, že len to, čo robíme pre druhých, má naozaj cenu.
Autorka monografií: Preventívny program pre žiakov s poruchami správania. Skúsenosti z realizácie programu; Prevencia v školských zariadeniach. Príklady dobrej praxe.
Autorka vysokoškolských učebníc: Stratégia riešenia šikanovania v školách. Možnosti prevencie; Vybrané kapitoly z prevencie v sociálnej práci.
Autorka knižných publikácií: Hurá, idem do školy!; Teším sa do 1. triedy!; a trilógie Dankine príbehy pre teba 1; Dankine príbehy pre teba 2; Dankine príbehy pre teba 3.