Prednášky a odborné konferencie, vypínanie verejného osvetlenia, ekologicky zamerané aktivity v školách. Aj takto prebiehajú každoročné oslavy Dňa zeme, ktorého cieľom je venovať viac pozornosti našej planéte a pripomenúť svetu dôležitosť ochrany životného prostredia.

Oslavy venované zemi nie sú novinkou. Planéte vzdávali úctu už staroveké civilizácie, ktoré (nielen) pri príležitosti jarnej rovnodennosti vykonávali tradičné ďakovné rituály. Na význam pôvodného sviatku, ktorý zdôrazňoval koexistenciu človeka s prírodou a silu jeho vplyvu na životné prostredie, nadviazalo aj moderné poňatie Dňa zeme. Novodobý sviatok planéty sa odel do nových šiat, aktualizoval svoj odkaz a postupne si vydobyl medzinárodnú pôsobnosť.Foto: Pixabay

Novodobý Deň zeme má viac ako 50 rokov

Zaradeniu Dňa zeme do kalendára predchádzalo viacero udalostí. Tie súviseli so zvyšovaním povedomia o environmentálnych témach, ktoré vzhľadom na dôsledky priemyselného rozvoja rezonovali v 60. rokoch minulého storočia v americkej spoločnosti stále viac. Túžba po väčšej ochrane životného prostredia a šetrnejšom prístupe k zdrojom planéty postupne vyústila až do volania po vzniku Dňa zeme. Túto ideu začal výrazne presadzovať aktivista John McConell, ktorý v roku 1969 vytvoril aj vlajku Dňa zeme. Jeho iniciatíva si rýchlo získala ohlasy medzi mladými ľuďmi, ktorí pripravovali masové protesty zamerané na podporu jeho myšlienky. Ich aktivity podporil aj americký senátor Gaylord Nelson, ktorý sa pričinil o to, aby sa 22. apríl v roku 1970 zapísal do kalendára ako Deň zeme.

Kampaň podporili stovky amerických škôl

Vyhlásenie Dňa zeme nesprevádzal iba legislatívny proces iniciovaný senátorom Nelsonom. Zaradiť tento deň do kalendára a urobiť z neho sviatok sa podarilo najmä vďaka rozsiahlej občianskej kampani požadujúcej väčšiu ochranu planéty a jej zdrojov. Na jej čele stál Denis Hayes, ktorý spolupracoval so senátorom Nelsonom pri organizovaní protestného podujatia na Stanfordskej univerzite. Študenti kalifornskej univerzity prepojili ekologické podujatie poukazujúce na potrebu recyklácie a využívania obnoviteľných zdrojov energie s protestom proti vojne vo Vietname, čím si získali priaznivcov v ďalších regiónoch USA. Do kampane sa zapojili stovky stredných a vysokých škôl, ktoré nasledovali študentov Stanfordu a 22. apríla sa zúčastnili premiérových osláv Dňa Zeme.

O 20 rokov sa k USA pripojil zvyšok sveta

Na občianske aktivity v amerických mestách nasledované vyhlásením 22. apríla za Deň zeme reagovali aj predstavitelia OSN. Organizácia sa inšpirovala dianím v USA a o rok sa pripojila k iniciatíve podporiť planétu takouto formou. Napriek jej zapojeniu do masívnej kampane sa väčšina krajín sveta s vyhlásením Dňa zeme neponáhľala. Sviatok planéty nadobudol výrazný medzinárodný rozmer až v roku 1990, k čomu prispel aj pád socializmu v krajinách bývalého východného bloku. Od roku 1990 je 22. apríl oficiálne uznaný ako Medzinárodný deň zeme a už viac ako 30 rokov si ho každoročne aj vďaka vzniku mnohých národných a globálnych environmentálnych inštitúcií pripomínajú stovky miliónov ľudí v desiatkach štátov.

Medzinárodný deň zeme v súčasnej dobe

Kľúčové posolstvo Medzinárodného dňa zeme sa za viac ako 30, resp. 50 rokov nezmenilo. 22. apríl je naďalej dňom, ktorý patrí rôznym ekologickým a environmentálnym témam. Tie sa každoročne preberajú na národných aj medzinárodných konferenciách, ktorých cieľom je hľadať spoločné riešenia, ako čo najefektívnejšie chrániť planétu a jej zdroje. Do osláv Dňa zeme sa okrem odborníkov zapája aj laická verejnosť. Známe sú aktivity ako čistenie miest a lesov či školské programy zamerané na podporu separácie a zberu odpadkov. Aktivity tohto druhu prebiehajú aj na Slovensku, ktoré sa k oslavám najväčšieho sviatku planéty pripája už od roku 1990, vtedy ešte ako súčasť ČSFR.Foto: Pixabay

Foto na titulke: Pixabay