Deti potrebujú pravdu, nie metafory, hovorí psychologička Jarmila Kosecová z organizácie PLAMIENOK

Viesť rozhovor o živote, smrti a smútku si vyžaduje veľkú dávku empatie a citlivosti. 

Nezisková organizácia PLAMIENOK je priekopníkom detskej domácej paliatívnej starostlivosti a smútkového poradenstva na Slovensku. Už viac ako dve desaťročia pomáha vážne chorým a smútiacim deťom aj ich rodinám znovu objaviť farby života.

Psychologička Jarmila Kosecová, ktorá v neziskovej organizácii pôsobí, sprevádza deti a rodiny v náročných chvíľach straty a smútenia. V roku 2019 absolvovala Trnavskú univerzitu v Trnave v odbore psychológia a v PLAMIENOK n. o. ukončila vzdelávací kurz Ako komunikovať s deťmi a dospelými o stratách v živote. V súčasnosti vedie terapeutické skupiny smútiacich detí a dospievajúcich.

Deti sú prirodzene zvedavé

Podľa dostupných údajov a výskumov sa deti začínajú zaujímať o tému smrti okolo piateho až siedmeho roku života. Prečo práve v tomto veku? Čo sa v ich vnímaní sveta mení?

Súvisí to s dozrievaním a vývojom v detskom veku, keď dieťa postupne objavuje svet, jeho zákonitosti a fungovanie.

Smrť sa týka každého, dieťa sa s ňou stretne zvyčajne v predškolskom veku – vidí mŕtveho chrobáčika v tráve, alebo vtáčika v lese, počuje v médiách o smrti hovoriť. Postupne začína vnímať, že smrť existuje a zaujímať sa o ňu.

Deti sú prirodzene zvedavé…

…a pýtajú sa dospelých na to, čomu nerozumejú. Deň za dňom tak začínaju chápať charakteristiky smrti – príčinnosť, že smrť má svoju príčinu, ktorá spôsobí, že prestaneme dýchať a prestane nám biť srdce, univerzalitu, že zomrie každý, nemennosť, že mŕtvi neožijú, nefunkčnosť, že po smrti naše telo prestáva fungovať.

Ukazuje sa, že chápanie týchto aspektov smrti má vývojový postup. Najprv deti dokážu pochopiť nefunčknosť tela, potom príčinnosť, a neskôr nezmennosť a univerzalitu, t. j. smrť sa týka každého, a bude sa týkať aj ich samotných.

Už štúdia z roku 1984 autorov Peece & Brent (1984) A review of three components of a death concept poukázala na to, že pochopenie smrti u detí je proces a zvyčajne prebieha medzi 4 až 7 rokom života. V ďalších štúdiách boli tieto dáta opakovane overené.

Prečítajte si: Prizeračka Viera Končo: Nemusíme všetko zvládnuť sami. Požiadať o pomoc nie je zlyhanie, ale odvaha

Ako by mal rodič reagovať, keď sa dieťa zrazu opýta: „Mami, zomrieš aj ty?” alebo „Čo sa stane, keď niekto zomrie?” Ako odpovedať jednoducho, ale pritom pravdivo.

Takéto otázky kladú deti predškolského veku, ktoré potrebujú zistiť a pochopiť, ako to so smrťou „chodí”. V tomto veku deti vyžadujú jednoduchú odpoveď, z ktorej si dokážu vytvoriť konkrétnu predstavu a zároveň cítiť od dospelého podporu.

Ak sa dieťa opýta, či zomrieme aj my, potrebuje počuť pravdu, ale zároveň aj uistenie, že budeme s ním. Môžeme napríklad povedať: Všetci ľudia raz zomrú, aj ja. Ale momentálne som zdravá a robím všetko preto, aby som tu bola s tebou ešte veľmi, veľmi dlho. Teraz sme spolu, hráme sa a máme sa radi.