Na zasadnutie ministrov životného prostredia EÚ v Luxemburgu prišla švédska ministerka Romina Pourmokhtari s trojmesačným synom Adamom. Pre jedných bol jej krok symbolom toho, že rodičovstvo nemusí byť prekážkou kariéry. Pre druhých dôvodom na kritiku. A práve tá ukázala, že ani krajiny, ktoré považujeme za vzor rodinnej politiky, nie sú imúnne voči očakávaniam, ktoré spoločnosť kladie na matky.
Švédska ministerka pre klímu a životné prostredie Romina Pourmokhtari sa stala témou európskych médií po tom, čo sa na rokovaní ministrov EÚ objavila so svojím trojmesačným synom.
Nebolo to spontánne rozhodnutie. Ministerka neskôr vysvetlila, že chcela poukázať na to, že rodičia by nemali stáť pred voľbou, či sa naplno venovať rodine alebo práci. Podľa nej by moderná spoločnosť mala vytvárať podmienky, aby bolo možné obe úlohy skĺbiť.
Ani vo Švédsku sa kritike nevyhla
Fotografie z rokovania sa rýchlo rozšírili po sociálnych sieťach. Mnohí ministerku podporili, no objavili sa aj kritické hlasy. Niektorým prekážalo, že prišla do práce s dieťaťom, iní sa pýtali, prečo sa vôbec venuje práci, keď má doma niekoľkomesačné bábätko.
Na tieto reakcie odpovedala otvoreným príspevkom na Instagrame:
„Je to trochu situácia damned if you do, damned if you don’t,” napísala. Teda: Nech urobíte čokoľvek, vždy sa nájde niekto, kto vás za to odsúdi.
„Prečo ministerka nepracuje? Prečo ministerka pracuje? A prečo nie je so svojím dieťaťom? Prečo si dieťa berie so sebou?” zhrnula otázky, ktoré sa na margo toho, že chcela upozorniť na rovnováhu medzi pracovným a súkromných životom, na ňu valili od neprajníkov.
Vysvetlila tiež, že syn počas rozhovorov spal v jej náručí a nechcela ho budiť len preto, aby poskytla médiám rozhovory. Reagovala aj na komentáre, ktoré si všimli, že mu na chvíľu zakryla tvár. Dôvodom bolo silné svetlo reflektorov, ktoré ho zobudilo.
Na záver pridala jednoduchý odkaz: „Buďte na internete k sebe milí. Ak nemáte čo pekné povedať, môžete zostať ticho, sledovať niekoho iného alebo si svoj život zariadiť úplne inak.”
Hoci boli komentáre pod jej videom neskôr obmedzené, množstvo ľudí jej vyjadrilo podporu. Objavovali sa odkazy ako „Choď do toho!”, „Si skvelým vzorom pre ženy” či „Som hrdá, že vidím silnú ženu, ktorá jednoducho robí to, čo považuje za správne.”
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Švédsko patrí medzi lídrov v podpore rodičov
Príbeh ministerky zároveň otvoril diskusiu o tom, ako rôzne európske krajiny pristupujú k rodičovstvu.
Švédsko dlhodobo patrí medzi štáty s najrozvinutejšou rodinnou politikou. Rodičia majú k dispozícii približne 480 dní platenej rodičovskej dovolenky, ktorú si môžu flexibilne rozdeliť. Časť dní je vyhradená osobitne pre každého rodiča. Podporuje sa tým zapojenie otcov do starostlivosti o deti. To však neznamená, že je spoločnosť bez predsudkov.
Prípad Rominy Pourmokhtari poukázal na fakt, že aj v krajine s jedným z najštedrejších systémov podpory rodín musia ženy aj tak obhajovať svoje rozhodnutia. Rozdiel je skôr v tom, že systém im poskytuje viac možností, ako rodičovstvo a prácu kombinovať.
A čo Slovensko?
Na Slovensku sa situácia v mnohom líši. Hoci majú rodičia nárok na rodičovskú dovolenku, možnosti flexibilného návratu do práce či zdieľania starostlivosti sú v porovnaní so škandinávskymi krajinami stále obmedzenejšie.
Pre mnohé ženy preto otázka neznie, či si vezmú dieťa na pracovné stretnutie. Častejšie riešia, či vôbec majú podmienky na to, aby sa do práce mohli vrátiť skôr, než dieťa vyrastie.
Vôbec to nie je príbeh o jednom bábätku
Príbeh švédskej ministerky neukázal len dieťa na rokovaní. Je predovšetkým o tom, že matky vo verejnom priestore čelia protichodným očakávaniam. Ak zostanú doma, niekto spochybní ich pracovné ambície. Ak pracujú, objavia sa otázky, či sa dostatočne venujú deťom.
Neexistuje jediný správny spôsob, ako byť matkou, ale každá žena by mala mať možnosť nájsť si vlastnú rovnováhu medzi rodinou a prácou bez toho, aby sa za svoje rozhodnutia musela neustále ospravedlňovať.