Dominika Karcolová prerazila v Chicagu s obloženými misami

0
Dominika Karcolová prerazila v Chicagu s obloženými misami

Umenie na tanieri. Neobyčajné obložené misy žnú úspech v americkom Chicagu. Dominika Karcolová(30 r.) má šikovné ruky vytvárajúce originálne a jedinečné kúsky. Ľudia si ich radi objednávajú ako darček (resp. prískočné) na párty, či na oslavy. Napriek veľkému úspechu v zahraničí sa Dominika plánuje vrátiť na Slovensko.

V rozhovore nám Dominika prezradí:

  • aký je rozdiel medzi gastrom v USA a na Slovensku,
  • prečo je v USA o obložené misy taký záujem,
  • o objednávkach pre 250 ľudí, ktoré robí sama.

Dominika, gastronómii sa venujete temer od strednej školy, máte za sebou prax v zahraničí. Čo vás zavialo až do Ameriky? Bolo to plnenie si amerického sna?

Do USA som sa v podstate dostala náhodou.Nebolo to niečo, čo som vždy chcela. Teda chcela, ale len na dovolenku a nie tu žiť dlhodobo (smiech). Ale človek mieni a Pán Boh mení. A tak vďaka môjmu snúbencovi prišiel nápad vyskúšať Ameriku. Jeho strýko tu žije už dlhé roky a pomohol nám všetko vybaviť a dostať sa sem. A tak sme sa v novembri 2019 ocitli v Chicagu a sme tu dodnes.

Rozbehli ste slušný biznis s obloženými misami. Kde ste prišli na nápad, že práve obložené misy?

Obložené misy sú moja srdcovka. Všeobecne milujem varenie a pečenie. Keby ste sa opýtali hocikoho, kto ma pozná, čo ma vystihuje, tak pravdepodobne by všetci povedali jedlo a kuchyňa. To už sa so mnou nesie celý život. Rada robím svojím jedlom ľuďom radosť a darí sa mi to, takže pravdepodobne to robím dobre. Pri obložených misách som videla dieru na trhu, tak som sa rozhodla ju vyplniť (úsmev). Robila som si prieskum a všetky cateringy v Chicagu ponúkali to isté. Nič prevratné ani extra zaujímavé. A tak som využila to, že ľudia sú znudení z toho istého a prišla som s mojim konceptom obložených mís, ktorý zaujme už na prvý pohľad.

Slovákom ako prvé asi napadne. Veď to si môžem urobiť aj ja sám, nepotrebujem si žiadne misy objednávať. Sú americkí Slováci iní ako tí „tunajší“?

Slováci v Amerike sa podľa mňa len prispôsobili krajine, v ktorej momentálne žijú. V Amerike ľudia žijú väčšinou prácou. Takmer všetci majú aj 2-3 práce, nezostáva čas, aby si napríklad na oslavy sami chystali jedlo. Táto krajina funguje tak, že ľudia využívajú dennodenne služby každého druhu a je to super, lebo vďaka tomu je tu jednoduchšie začať podnikať v rôznych oblastiach. Ľudia nerobia nasilu všetko sami.

Na základe čoho tvoríte misy? Máte nejaké presnú ponuku alebo stačí, ak ľudia povedia, čo by na nej chceli mať a zvyšok (tvorenie) nechajú na vás?

Čo sa týka objednávania, moji zákazníci väčšinou všetko nechávajú na mňa. Majú možnosť vybrať si zo stálej ponuky alebo robím veľmi často objednávky na mieru. Stretnem sa s klientom alebo komunikujeme telefonicky. Zistím, o akú ide udalosť, počet hostí, počet alergikov, vegánov, vegetariánov, prípadne nejaké špeciálne požiadavky. Keď mám všetko, čo potrebujem, pustím sa do tvorenia ponuky na mieru.
Robím tri rozmery mís – malé, veľké a extra veľké. Niekto preferuje viac menších a niekto zas menej väčších. Sto ľudí, sto chutí.

Aká objednávka bola pre vás doteraz najväčšou výzvou?

Všetky objednávky sú pre mňa výzvou. NikRody neviem, ako to dopadne. Veľkými výzvami sú pre mňa vždy objednávky, v ktorých počet hostí presahuje 250 ľudí. V tom prípade je to už trošku stresujúce, ale nakoniec to vždy zvládnem. (Úsmev.)

Zaujalo ma, že všetko tvoríte sama, priateľ pomáha s rozvozom. Koľko objednávok mávate týždenne?

Je to veľmi individuálne, ale v priemere urobím 30-40 mís za víkend. V tomto je super byť sám sebe šéfom (smiech). Zoberiem len toľko objednávok. na koľko sa v danom týždni cítim. Som však človek, ktorý veľmi nerád hovorí ľuďom NIE, a tak sa tie objednávky aj tak vždy vyšplhajú na vyššie čísla (smiech).
Samozrejme, počas sviatkov a prázdnin je to vždy blázinec. Ja si to však užívam za každých okolností.
Rozvoz robí priateľ Lukáš, ale len keď klienti nemajú možnosť prísť si ich vyzdvihnúť sami. 90% klientov si vždy svoje objednávky príde zobrať ku nám, poprípade si objednajú oni niekoho. Takže tu mám o starosť menej.

Aká je cenová relácia štandardnej obloženej misy?

Ceny sú takisto veľmi individuálne. Mám stanovené aj pevné ceny, ale pri objednávkach na mieru je aj cena robená na mieru. V priemere vychádza cena tak na 8 – 10 dolárov na osobu. Samozrejme, tiež záleží na tom, aké produkty používam a hlavne vždy sa snažím, aby boli spokojné obidve strany a viac než rada sa prispôsobím rozpočtu klienta.

Vaše misy sú jedinečné a originálne. Každá je ako skvost, vyzerá nádherne. Inšpirujete sa aj vy niekde, ako čo nazdobiť, poukladať alebo pracujete len s vlastnou fantáziou a predstavivosťou?

Je zvláštne, že každý človek má prirodzený talent na niečo iné. Mám napríklad talent pripraviť hocijaké jedlo na prvýkrát, aj keď som ho nikdy predtým nerobila, a je vždy skvelé. Viem, že čoho sa v kuchyni chytím, to dobre dopadne. Ide to nejako automaticky. A tak je to aj s fantáziou. Nikdy veľmi nepremýšľam dopredu. Ráno sa zobudím a vždy prídu nejaké nové nápady. Samozrejme, sledujem prácu rôznych kuchárov aj šéfkuchárov. Je neskutočne inšpirujúce všímať si ľudí, ktorí sú úspešní vo svojom obore. Vždy vás môžu naučiť niečo nové a vy vždy pridáte niečo svoje a vznikne znovu niečo nové. A takto sa inovuje v gastronómii (úsmev).

Čo je pre vás najväčšou americkou a slovenskou bizarnosťou na tanieri?

Najväčšiou bizarnosťou na americkom tanieri je pre mňa všetko sladké. Ja nie som až taký veľký fanúšik sladkého a sledovať ich, ako dokážu urobiť vyprážané oreo keksíky je pre mňa doslova utrpenie (smiech).
Na slovenskom tanieri mi v podstate neprekáža asi nič. Maximálne to, že niektorí ľudia neradi skúšajú nové veci a vo veľa gastro podnikoch sa držia komunistických receptúr a vôbec sa nesnažia ísť aspoň trochu s dobou. Napríklad obyčajné predjedlo ako šunková rolka sa dá pripraviť aj v modernom šate (úsmev).

Zapojili by ste sa niekedy do kulinárskej súťaže v televízii?

Veľmi rada by som sa zapojila do kulinárskej súťaže. Som veľmi spoločenský a komunikatívny človek. Nemala by som najmenší problém.

Čo pre vás osobne znamená tvorba v gastro priemysle?

Pre mňa osobne je gastronómia mojim životným poslaním. Od malička som vedela, že sa chcem pohybovať v tejto oblasti. Ani raz som nemala v živote obdobie, kedy by som sa videla v nejakom inom obore. Cez jedlo dávam spoznať aj samu seba. Moje jedlo vždy rozpráva môj príbeh.

Neuvažovali ste nad knihou alebo Youtube kanálom? Predsa len, v USA je to už štandard…

Toto sú všetko veci, nad ktorými uvažujem a sú v štádiu riešenia. Je to však veľmi komplikované, stále nemám vyriešenú jazykovú otázku, nakoľko pracujem s rôznymi národnosťami. Denne fungujem v troch až štyroch jazykoch a neviem si predstaviť prispôsobiť to všetkým. Ale pracujem na tom.
Predovšetkým by som chcela  vymyslieť koncept, ktorý tu ešte nie je alebo upraviť už nejaký existujúci. Nechcem byť len ďalšia, čo napisala kuchársku knihu alebo točí recepty na YouTube a preto radšej dlhšia príprava pre lepší výsledok.

Aký je rozdiel medzi gastrom v USA a na Slovensku?

Myslím si, že za posledné roky je  už gastro priemysel tak pestrý v každej krajine, že nie je čo porovnávať. Tak ako si na Slovensku doprajete kvalitné a chutné vietnamské jedlo, tak si ho vychutnáte aj tu. A to platí o všetkých kuchyniach sveta. Svet je už otvorený vo všetkých smeroch.

Hovorí sa, že USA nemá kultúru v jedle, že veľa vecí obkukali, urobili si vlastné kombinácie…nie sú kreatívni a originálni…Je to pravda či mýtus?

Myslím si, že každý svojim spôsobom preberá receptúry od niekoho iného a tvrdiť, že oni si len ukradli nápady od niekoho iného, asi nie je celkom pravda. Takže istým spôsobom každý národ čerpá nápady aj z iných krajín. A na tom nie je nič zlé. A hlavne prekvapivo aj tu v USA vznikajú podľa mňa veľmi zaujímavé recepty, hlavne pokiaľ ide o zdravú stravu a takisto o vegánsku. Musím povedať, že sú na tom teraz s kreativitou oveľa lepšie ako pred rokmi. Aspoň tak to vnímam ja.

Prečítajte si rozhovor s Martinou Gromovou: Mamám odkazujem, že sny sa dajú plniť aj popri deťoch. Som toho dôkazom

Ako by ste motivovali začínajúce mladé ženy do gastro priemyslu? Čím nalákať mladé talenty do tohto segmentu?

Určite sa netreba báť vyskúšať niečo nové. Podľa mna je takisto veľmi dôležité cestovať a navštíviť rôzne krajiny. Aspoň ja som sa vďaka tomu naučila strašne veľa vecí a získala aj všeobecný prehľad. Vyskúšať si život v cudzej krajine je na nezaplatenie. Naberať skúsenosti, ktoré potom môžete priniesť domov na Slovensko a učiť ďalšie generácie niečo nové. A nenechajte sa odradiť. Buďte hlavne pokorné a skromné a pripravené nato začať úplne od nuly. Prepracovať sa postupne. Ja som si takisto prešla všetkými pozíciami v gastro priemysle cez umývanie riadu  upratovanie, čašníčku, barmanku, recepčnú až po svoj vlastný podnik. Nie je to jednoduché, ale výsledky sa dostavia len treba mať trpezlivosť a nevzdať sa. Budete na seba hrdé a za ten pocit to všetko stojí.

V čom podľa vás tkvie tajomstvo vášho úspechu?

V tom, že som sama sebou. A robím to pre potešenie, nielen pre peniaze. Išla som do toho s tým, že vždy budem dbať na kvalitu a radšej zarobím menej, ale moje produkty si udržia kvalitu, ako by som mala myslieť na kvantitu a poľaviť v kvalite.

Ďakujem za rozhovor.

Zdroj foto: archív D. K.

 

 

žiadne príspevky na zobrazenie