Len pred pár dňami obletela našu krajinu smutná správa, ktorá zaplavila sociálne siete a šírila sa rýchlosťou blesku. Nie však ako senzácia, ale ako úprimné zdesenie mnohých z nás, ktorí tejto správe nedokázali uveriť.
Mala len 55 rokov a ešte dlhý život pred sebou. Eva Borušovičová, skvelá slovenská spisovateľka, scenáristka a režisérka odišla priskoro a nám hodnú chvíľu trvalo, kým sme to dokázali ako tak spracovať.
Láskavá, dobrá, pokojná, krásna a jedinečná. Taká bola… A taká v našich srdciach aj zostane.
„Ja mám toľko oťukov a prasklín, že keby som bola tanierik, už ma nikto nepoužíva. Ale my sme ľudské bytosti. Zostať vo vitríne, nevystavovať sa riziku poškodenia, nástojenie na prvotnej dokonalosti je opakom toho, čo znamená naplnený život. A tak dovolíme životu, aby na nás zanechával praskliny a známky opotrebovania a je to tak v poriadku, lebo toto je spôsob ako sa stávame jedinečnými, je to dôkaz, že vieme prinášať – tak ako tie tanieriky – radosť, útechu, záchranu, sladkosť aj slanosť, čo kto potrebuje. Žijeme pre iných, aj pre seba, až kým sa raz definitívne nerozbijeme na márne kúsky a zostane po nás len spomienka.” (MADAMEVAplánB)
Eva však už plán B nemala. Prišiel moment, keď ten prvotný zlyhal a ďalší nestačil. Ale v nás zostáva jej výnimočný citlivý ženský prístup a schopnosť preniknúť do hĺbky našich emócií. A zniesli by sme jej aj Modré z neba a pokojne s ňou hrali Vadí nevadí a skočili aj Do plaviek a vychovali nedokonale Dokonalé dieťa, len aby sme ešte aspoň na chvíľu mohli stretnúť Maxima E. Matkina.
Odpočívaj v pokoji, milá Eva, s láskou, Akčné ženy…