Niekedy nestačí dieťaťu vysvetliť, kam patrí dielik skladačky alebo čo má urobiť ako prvé. Jednoduché ukázanie rukou dokáže slovám dodať význam a udržať jeho pozornosť pri spoločnej úlohe.
Gestá používame pri rozhovore s deťmi celkom automaticky. Prstom ukážeme na rozhádzané topánky, rukou naznačíme smer alebo predvedieme, ako do seba zapadajú dva dieliky skladačky. Väčšinou si ani neuvedomujeme, koľko informácií odovzdávame vlastne bez slov.
Výskum ukázal, že pohyby rúk dokážu dieťaťu uľahčiť pochopenie zadania a udržať jeho pozornosť pri spoločnej úlohe. Najvýraznejšie zosúladenie mozgovej aktivity rodiča a dieťaťa vedci zaznamenali vo chvíľach, keď dospelý spojil hovorené vysvetlenie s gestami.
Rodičia s deťmi skladali hlavolam
Podobný princíp sa dá využiť počas bežného dňa. Počas obliekania rodič ukáže, kam patrí ruka, pri upratovaní naznačí miesto na poličke a pri čítaní sleduje prstom postavu na obrázku. Dieťa tak slovo nielen počuje, ale zároveň vidí, čo znamená. Netreba pritom vymýšľať žiadne extra zvláštne cvičenia. Najviac príležitostí vzniká pri hre, varení, prechádzke alebo aj počas spoločného ukladania hračiek.
Ukázanie nenahrádza odpoveď
Rodič gestom ponúkne dieťaťu malú nápovedu bez toho, aby úlohu vyriešil zaň. Ďalší krok už nechá na ňom. Nad skladačkou stačí ukázať na voľné miesto. Počas stavania veže sa dá rukou naznačiť širšia základňa. Na počítanie poslúžia prsty a pohybom sa dajú zvýrazniť obe strany matematického príkladu.
Dôležitá zostáva aj reakcia dieťaťa. Niektorému postačí jemné naznačenie, iné potrebuje pohyb zopakovať alebo si ho samo vyskúšať. Rodič môže postupne ubrať pomoc podľa toho, ako sa dieťa v úlohe orientuje.
Nezáleží iba na počte spoločných minút
Správy o detskom vývine dokážu v rodičoch vyvolať pocit, že sa svojim deťom venujú málo. Výskum upriamuje pozornosť skôr na kvalitu spoločného času. Veľa záleží na tom, ako dospelý reaguje, vysvetľuje a zapája dieťa do hľadania riešenia. Hodnotu môže mať aj krátka chvíľa za stolom. Rodič sa skloní ku skladačke, pomenuje problém, ukáže smer a chvíľu počká. Dieťa dostane slovo, názornú pomôcku a priestor na vlastný pokus.
Výsledky zatiaľ nehovoria, že každé gesto automaticky zlepší reč alebo vyrieši ťažkosti s učením. Štúdia sledovala aktivitu mozgu počas jednej spoločnej úlohy. Ukázala však, že spojenie hovoreného vysvetlenia s pohybom rúk súviselo s dlhšie trvajúcim zosúladením medzi rodičom a dieťaťom.
Nabudúce, keď dieťa nerozumie pokynu, netreba ho hneď opakovať hlasnejšie. Skúste rovnakú myšlienku ukázať rukami. Možno mu nechýba ďalšie vysvetlenie, ale jednoduchý pohyb, ktorý slovám dodá jasnejší význam.