Každý rok koncom októbra sa v médiách, na sociálnych sieťach aj v bežných rozhovoroch znovu objavuje otázka: má u nás Halloween čo hľadať? Niektorí ho považujú za americký výmysel, ktorý vytláča naše tradície, iní ho berú ako zábavnú príležitosť pre deti aj dospelých.
Pravda je však niekde uprostred – Halloween a Dušičky sa navzájom nevylučujú.
Spoločné korene a historické prepojenia
Hoci sa Halloween dnes spája najmä s USA, jeho korene siahajú hlboko do keltskej minulosti Európy. Starí Kelti slávili Samhain – sviatok konca leta, ktorý sa konal v noci z 31. októbra na 1. novembra. Verilo sa, že v túto noc sa hranica medzi svetom živých a mŕtvych stenčí a duše zosnulých môžu prichádzať medzi ľudí. Ľudia preto zakladali ohne, nosili masky, aby sa ochránili pred zlými duchmi, a nechávali pred domami jedlo pre blúdiace duše.
Keď sa kresťanstvo rozšírilo po Európe, cirkev tieto pohanské zvyky neodstránila, ale pretvorila ich na sviatok Všetkých svätých (1. november) a následné Pamiatky zosnulých – Dušičky (2. november). Cieľom bolo zachovať spomienku na mŕtvych, no dať jej náboženský rozmer. V oboch prípadoch však ide o rovnaký princíp. Pripomíname si, že život je pominuteľný a duše našich blízkych si zaslúžia úctu a spomienku.
Prečítajte si: Mnohí vnímajú Halloween ako komerčný sviatok pochádzajúci z USA, jeho pôvod však leží v Európe, vysvetľuje etnologička Nádaská
Zábava, symbolika a konkrétne tradície
Moderný Halloween, aký poznáme dnes, sa rozvinul najmä v Amerike v 19. storočí, kam ho priniesli írskí a škótski prisťahovalci. Práve oni nahradili pôvodné repy vyrezávanými tekvicami – Jack-o’-lanterns, ktoré mali odháňať zlých duchov. Dnes je tento symbol neoddeliteľnou súčasťou jesene – svetielkujúce tekvice pred domami, tematická výzdoba, strašidelné kostýmy či deti chodiace po domoch s výkrikom „Trick or treat”. V školách a komunitách sa konajú halloweenske večierky, súťaže o najkrajšiu tekvicu, či prehliadky masiek, čo sú spôsoby, ako sa ľudia môžu zabaviť a zároveň prejaviť kreativitu.
Naopak, Dušičky majú u nás dlhoročnú tradíciu spojenú s rodinou, pokorou a tichom. V predvečer 1. novembra sa cintoríny rozžiaria stovkami svetielok – sviečkami, ktoré symbolizujú nádej a večné svetlo. Rodiny upratujú hroby, nosia vence, chryzantémy, zapália kahance a v tichosti spomínajú. V niektorých regiónoch Slovenska sa zachovali aj staršie zvyky, napríklad nechať cez noc na stole jedlo pre duše zosnulých, alebo modliť sa pri okne so zapálenou sviečkou, aby duše našli cestu domov.
Dva prístupy, jeden význam
Hoci Halloween vyzerá hlučne a farebne a Dušičky sú pokojné a duchovné, oba sviatky majú rovnaké jadro – kontakt so smrťou, so záhrobím, so spomienkou na tých, ktorí odišli. Halloween nám pripomína, že strach a smrť nemusia byť len temné a ťaživé témy. Dušičky nám naopak pripomínajú, že za každým svetielkom, ktoré horí na cintoríne, je príbeh človeka, ktorý tu kedysi bol.
Ako môžeme oslavovať oboje?
Nie je dôvod, prečo by sme sa mali rozhodovať medzi tekvicou a sviečkou. Môžeme si vyrezať tekvicu, urobiť si večer halloweenský filmový maratón, obliecť si kostým len pre zábavu a o deň neskôr navštíviť s rodinou cintorín, položiť kvety na hrob a zapáliť sviečku.
Prečítajte si: Čas na tekvicové hody je tu: Máme pre vás naj recepty
Halloween a Dušičky sú v skutočnosti dve strany tej istej mince. Jedna nám pripomína, že smrti sa netreba báť, druhá, že si máme vážiť život aj pamiatku tých, ktorí nás opustili. A práve to je dôvod, prečo môžeme, a mali by sme, oslavovať oboje.
Zaujal vás tento článok? Pomôžte nám tvoriť ďalšie. Pre vás, pre ženy, ktoré chcú rásť a inšpirovať.
Vaša podpora znamená viac než len pár klikov. Je to energia, ktorá nám umožňuje budovať priestor pre ženy s odvahou, nápadmi a cieľom.