Atraktívne róby, elegantné obleky, tanečné kroky v rytme melodickej hudby. Zábava, noblesa a šarm nechýba v kultúrnych domoch a koncertných sálach ani tento rok. Plesová sezóna beží naplno a píše ďalšiu časť svojej bohatej histórie, ktorá prispela k formovaniu spoločenského vývoja.
Tradícia plesov siaha do stredoveku
Plesy píšu svoje dejiny už niekoľko storočí. Historické pramene hovoria organizovaní bálov v talianskych mestských štátoch a vo Francúzsku od konca 14. storočia. Ballare, ako sa v taliančine označovali, boli dlhý čas doménou južnej časti kontinentu. Zvyšok Európy začal tieto tanečné slávnosti organizovať až v 19. storočí, kedy vznikli viaceré nové tanečné štýly. Prvým väčším bálom na území Rakúsko-Uhorska bol viedenský Opernball inšpirovaný podujatím Bal de l’Opéra v Paríži. U nás boli tieto podujatia známe pod názvom plesy odvodeným od staroslovanského slova plesc, ktoré znamená jasať, radovať sa.
Foto: www.pixabay.com – mygraphx
Večierky pre vyššie spoločenské vrstvy
Expanzia plesov do Európy spočiatku nemenila ich pôvodný spoločenský štatút. Naďalej boli prístupné iba ľuďom z najvyšších spoločenských vrstiev. Zúčastňovala sa ich šľachta, bohatí obchodníci a členovia kráľovského dvora, ktorí tancovali a zabávali sa v uzavretom kruhu za zatvorenými dverami. Plesy im umožnili ukázať svoje bohatstvo, postavenie a moc. Hostia sa obliekali do formálnych šiat z drahých materiálov, ktoré boli zhotovené výhradne na tento účel. Oblečenie sa zdobilo výšivkami a ornamentmi, aby pôsobilo honosne a vnieslo do sály noblesu a originalitu.
Získavanie kontaktov a uzatváranie dohôd
Drahé oblečenie, luxusné šperky a atraktívne doplnky mali očariť a vzbudiť pozornosť. Tá pomáhala hosťom nadviazať nové kontakty s vplyvnými ľuďmi. Plesy boli príležitosťou, ako uzatvárať zmluvy, dohodnúť obchod alebo sa zaviazať k sobášu. Práve získavanie kontaktov a budovanie obchodných vzťahov bolo hlavným účelom organizovania mnohých historických bálov, na ktorých sa mohli hospodárske a politické záležitosti riešiť v uvoľnenej atmosfére.
Od dohôd a obchodu po umenie a zábavu
Plesy neboli iba o nadväzovaní kontaktov a uzatváraní dohôd. Slúžili aj ako udalosť, na ktorej sa hostia mohli zabaviť počas zimných dní, kedy mali menej možností na obľúbené aktivity. Zábava najprv plnila sekundárnu funkciu. Neskôr sa dostávala do popredia a postupne menila charakter podujatí. Do ich scenára sa vnášalo umenie a módne výstrelky. Hostia sa obliekali do kostýmov kráľov, sultánov aj čínskych cisárov. Po vzore antických karnevalov nosili na tvári masky. Tie poslúžili aj pri spievaní, recitovaní a divadelných scénkach, ktoré sa starali o umelecké spestrenie plesov.
Foto: www.pixabay.com – Pexels
Priblíženie plesov širšej verejnosti
Umelecký zážitok mohli neskôr zažiť aj mešťania, ktorí nepochádzali z vyšších vrstiev. Brány plesov v našich končinách sa im začali otvárať na prelome 19. a 20. storočia. Podujatia nadobudli formálnejší charakter. Zameriavali sa najmä na tanec. Spievanie a recitovanie z nich vymizlo. Masky a zdobené kostýmy nahradili fraky a večerné róby. Na slávnosť mohol zavítať každý mešťan, ktorý si kúpil lístok alebo dostal pozvanie. V 2. polovici 20. storočia začali organizovať vlastné plesy pre vybranú skupinu hostí včelári, vinári, poľovnícke zväzy, právnické komory aj náboženské organizácie. Pre ich členov to bol dobrý spôsob, ako upevniť osobné aj pracovné vzťahy. Tento trend pretrval dodnes.
Foto na titulke: www.pixabay.com – habanera
