Etnologička Ivana Pacolová: Rozchod sa v prežívaní podobá na smrť blízkeho

„Tradíciou nie je uctievanie popola, ale zachovanie ohňa,” hovorí etnologička Ivana Klára Pacolová, ktorá sa venuje nielen prednáškam v rámci svojej profesie, ale aj špeciálnym rituálom a obradom na mieru.

V rozhovore nám prezradila:

• prečo sú aj v dnešnej dobe dôležité rituály a obrady,
• aké obrady si ľudia najčastejšie žiadajú,
• akým spôsobom sa realizujú rôzne obrady,
• môžu obradné prvky pomôcť ľuďom spracovať stratu blízkeho,
• prečo je dobré uzavrieť rôzne obdobia v živote,
• aký obrad ju počas jej praxe najviac emocionálne zasiahol.

Čo vás priviedlo k štúdiu etnológie? Bol to skôr osobný záujem alebo akademická cesta?

Ako stredoškoláčka som bola s rodinou na folklórnom festivale. Po skončení programu som pri odchode zbadala skupinku krojovaných ľudí, ako si za pódiom pre seba hrajú, spievajú, tancujú. Tak ma ten obraz uchvátil, že som o to dlho rozprávala. Bol plný krásy, emócii, života. Neskôr som sa dozvedela, že sa to (folklór) dá študovať na vysokej škole a bolo rozhodnuté. Od druhého ročníka na strednej škole som vedela, že budem etnologička.

Ako vznikla myšlienka, že by ste sa mohli začať venovať rituálom a obradom?

Počas prípravy na prijímacie skúšky na vysokú školu som si študovala knihy, ktoré som našla v knižnici k našej tradičnej kultúre. Mali sme k prijímačkám priniesť aj zoznam prečítanej literatúry. Skúšajúca komisia sa ma k môjmu zoznamu spýtala, čo ma najviac zaujalo pri čítaní. Odpovedala som pravdivo: techniky ľúbostnej mágie. Netušila som vtedy, že niečo také môže existovať a že také bizarné úkony môžu ľudia vykonávať. Moja budúca školiteľka a školiteľ sa zasmiali.

Prvý rok štúdia som sa ale venovala spomienkovému rozprávaniu na druhú svetovú vojnu. Neskôr ma zaujal predmet o ranných náboženských formách a ideách, medzi ktoré patrí aj mágia. A tak som si ako tému bakalárskej práce vybrala používanie amuletov a talizmanov. Potom sa to už nabaľovalo ako snehová guľa. Pretože magické praktiky sú neoddeliteľnou súčasťou tradičných obradov a rituálov.

Aké rituály a obrady ponúkate? S čím za vami najčastejšie klienti chodia?

Obrady tvorím pre ľudí na mieru, teda aby napĺňali ich aktuálne potreby. Najčastejšie ma oslovujú ženy k obradom požehnania pôrodu a páry k svadobným obradom.

Ako by ste charakterizovali pojem rituál a obrad?

Toto je zaujímavá otázka, pretože väčšinou sa tieto dve slová berú ako synonymá. Ale sú medzi nimi rozdiely. Obrad je všeobecne súbor ustálených úkonov, ktoré sa vykonávajú pri špeciálnych príležitostiach. Napĺňajú pre ľudí rôzne funkcie od zábavnej a spoločenskej, cez poučnú až po naplnenie potreby psychohygieny či emočného prejavenia sa. V etnológii sa pojem rituál používa v kontexte náboženskom, pri obradoch na mieru ide o naplnenie jedinečných potrieb klientov súvisiacich s ich vierou. A moje služby vyhľadajú najmä v situáciách, keď existujúce náboženské rituály v našej spoločnosti nenapĺňajú ich potreby. Takže rituál je obradom, ale nie každý obrad je aj rituálom, podľa našich potrieb a ich naplnení.

Aké miesto majú tradičné rituály v dnešnej modernej spoločnosti? Myslíte si, že ľudia majú stále potrebu prežívať prechodové udalosti symbolicky? Aké sú podľa vás tie najvýznamnejšie udalosti v živote človeka?

Tradičné obrady a rituály vnímam ako zdroj inšpirácie pre dnešnú spoločnosť. Na to, aby bol obrad pre nás funkčný mu v prvom rade musíme rozumieť a musí byť úkonmi a použitými pomôckami v súlade s naším životným štýlom. Prechodové udalosti súvisia so životnými zmenami. Tie majú vplyv nielen na náš každodenný život, ale aj na vnútorné, psychické prežívanie. A práve jazyk symbolov je ten, ktorým naše psychické prostredie komunikuje. Takže potreba bude existovať, kým človek bude prežívať zmeny. Ide o to, či existujú v spoločnosti zdravé a bezpečné príležitosti, kde tieto psychické potreby môžeme naplniť. Prechodové rituály takýmito príležitosťami sú.

Najvýznamnejšie udalosti v živote človeka boli, sú a budú narodenie, dospievanie a smrť. V našej tradičnej spoločnosti je dospievanie spojené so svadobnými obradmi (diali sa v rovnakom časovom úseku života človeka).

Čím sa líši váš prístup k svadobným obradom od klasických civilných alebo cirkevných sobášov?

Civilné obrady napĺňajú zábavnú, spoločenskú i poučnú funkciu, v oveľa menšej miere už tú emocionálnu a vôbec nie náboženskú. Takže môj prístup dopĺňa civilné obrady o hĺbku v prežívaní. To je dôvod, prečo ma klienti vyhľadávajú, jednoducho im civilný obrad nestačí. A ten cirkevný buď nie je pre mojich klientov voľbou z hľadiska ich viery alebo, a to mám tiež také skúsenosti, je pre nich moja služba tiež akýmsi doplnením cirkevného obradu.

Či už ide o úkony predsvadobné ako napríklad požehnanie nevesty – čisto ženská záležitosť s družičkami, mamou a krstnou mamou nevesty alebo iná forma polnočného čepčenia, keď si nevesta so ženíchom neprajú mať typické folkloristické čepčenie. Tu častokrát vytvárame práve priestor na prehĺbenie vzťahu medzi nevestou a svokrou. Samozrejme, keď si to obe úprimne prajú. Tiež som pripravovala svadobný obrad s prvkami slovanskými po tom, ako nevesta so ženíchom absolvovali cirkevný sobáš. Jednoducho vytváram obrady, aby napĺňali individuálne potreby mojich klientov.

Pohrebné rituály sú často spojené s hlbokým smútkom. Ako môžu obradné prvky pomôcť ľuďom spracovať stratu blízkeho?

Pohrebné rituály sa v čase menia najmenej. Je to logické, pretože pri prežívaní smútku zo straty blízkeho nemá človek ani pomyslenie na nejaké novoty. Preto aj za mnou chodia klienti v prípade pohrebných obradov skôr individuálne a s časovým odstupom od reálneho pohrebu. Pretože si časom uvedomia, že im prežité obrady nestačili a akoby ešte čosi potrebujú vypovedať či dožiť. Obradné úkony nám dávajú príležitosť preniesť naše vnútorné prežívanie do vonkajšej reality, to nám spôsobuje úľavu, uvedomenie, dožitie nedokončeného príbehu.

Pri pohrebných obradoch sa stretávame v prípade obradov na mieru s vysokou mierou psychickej intimity, a preto ma k týmto obradom oslovujú najčastejšie klienti, ktorí majú s mojou prácou už skúsenosť. Menšou skupinkou klientov sú tí, ktorí sa snažia splniť neobvyklé posledné priania svojich blízkych, týkajúce sa ich vlastného pohrebu. Napríklad pohreby so slovanskou či vikingskou tematikou.

Iniciácia je vo viacerých kultúrach kľúčovým prechodovým rituálom. Ako môže iniciácia pomôcť dospievajúcim či dospelým pri zmene životného obdobia?

Iniciácia znamená vyvolanie, podnietenie v prenesenom význame slova informovanie, osvetlenie. Spája sa často práve s obradmi dospievania, ale je v podstate súčasťou akéhokoľvek obradu. Pretože obrad sa nielenže vykonáva kvôli zmene, ale ju aj spôsobuje. V tradičných kultúrach bolo dospievanie brané ako ohrozujúci faktor pre spoločnosť. Dospievajúci už má dostatok fyzických i sociálnych síl na porušovanie spoločenských pravidiel, čím samotnú spoločnosť ohrozuje a nie je ešte plnohodnotne do spoločnosti zaradený, aby jej mohol prospievať. Preto bolo snahou dospievanie urýchliť a slúžili na to obrady prechodu.

Je veľký rozdiel vo vonkajšej stránke medzi obradmi dospievania ženskými a mužskými, čo vychádza z biológie ženského a mužského tela. Ale vo svojej podstate obsahujú obrady dospievania tri základné momenty, ktoré je potrebné splniť, aby sa človek stal plnohodnotným dospelým. Nájsť si svoje miesto v spoločnosti a vyškoliť sa v prácach a činnostiach, ktorými bude toto miesto zastávať. Nezostať sám za seba, ale rozmnožiť a upevniť sociálne väzby vytvorením partnerstva s ďalším členom spoločnosti a v neposlednom rade stretnúť sa s vlastnou smrteľnosťou a pominuteľnosťou. Iniciácia teda ako taká pomáha človeku nájsť svoje miesto vo svete, v spoločnosti. Byť si vedomým toho, že je ako individuálne bytie súčasťou celku.

Praktizujete takéto rituály pre ženy v súvislosti s prvou menštruáciou?

Áno, obrady pri príležitosti prvej menštruácie ponúkam. A keďže sú v tomto prípade klientkami mladé slečny, ide o naplnenie ich potrieb. Je tu kľúčový vzťah matky k sebe ako k žene, ten sa potom prenáša aj na dcéru. Ak matka nezažila obrad prvej menštruácie a cíti potrebu ho prežiť, je možné a veľmi prospešné si tento obrad dopriať. Potom bude vedieť rozpoznať skutočné potreby vlastnej dcéry a byť jej skvelou sprievodkyňou pri vstupe do ženstva. Či už s odborným sprevádzaním obradu alebo bez neho.

Rozchodové rituály nie sú v našej spoločnosti bežné. Ako môžu pomôcť ľuďom uzavrieť jeden vzťah a otvoriť sa novým možnostiam? Spomínate si aj na takýto prípad?

Vnímam to tak, že sa všeobecne bojíme veci uzatvárať, púšťať. Ak už nie je iného východiska, snažíme sa čo najrýchlejšie z tejto situácie dostať, nech už ju nemusíme žiť. Je to však škoda. Mala som tú česť sprevádzať niekoľko obradov rozchodových a bolo to to najkrajšie a najsilnejšie, čo som pri tvorbe obradov zažila. Samozrejme, je dôležité správne načasovanie. Takémuto obradu predchádza obdobie plné bolesti zo straty. Vo vnútornom prežívaní sa to podobá na smrť blízkeho.

Takéto prežívanie je typické aj pre rodičov, ktorým dospievajú deti. Málokedy si to však uvedomujeme. Tradičné obrady nám aj v týchto prípadoch ponúkajú nástroje, ako to zvládnuť. Je dôležité dopriať si obdobie smútenia, ktoré trvá rôzne dlho. Obradné úkony nám môžu pomôcť ho prekonať, nechať emócie prejaviť sa a doznieť, uvoľniť miesto pre ďalšie prežívanie.

Pristúpiť spoločne k rozchodovému obradu si vyžaduje veľkú vnútornú silu a zmierenie. Je to naozaj inšpiratívne a oslobodzujúce. Spomínam si na rozchodové obrady, ktorých súčasťou boli aj deti. Hoci sa ich rodičia rozišli ako milostní partneri – s prejavenou vďačnosťou a vzájomným požehnaním – utvrdili pre svoje deti svoje pretvávajúce partnerstvo ako rodičia. Existencia rodiny sa pre deti zachovala, len zmenila svoju vonkajšiu podobu. Samozrejme, je dôležité po obrade tieto hodnoty, ktoré sme si pri ňom zvedomili, aj napĺňať v našom každodennom žití. Obrad nám však spätne slúži aj ako zdroj sily, inšpirácie, pripomienky toho, o čo nám ide, keď sa na ceste životom strácame.

Používate pri svojich rituáloch prvky z tradičnej slovanskej kultúry alebo sa inšpirujete aj inými tradíciami?

Inšpirujem sa našou tradičnou kultúrou, väčšina z nás jej akosi podvedome rozumie, ale tiež inými kultúrami. Keďže tvorím obrady na mieru mojim klientom, je dôležité, aby hovorili jazykom, ktorému moji klienti rozumejú. Na prípravnom stretnutí si vypočujem ich predstavy, položím zopár doplňujúcich otázok, navrhnem nejaké úkony, vysvetlím ich tradičný význam, spoločne ich upravíme tak, aby im klienti rozumeli. Použili sme na svadbe napríklad prvky z havajskej kultúry, pretože to pre mladomanželov bola spomienka na ich spoločnú dovolenku. Dokonca za mnou prišli s prosbou, že nevesta si praje keltskú a ženích slovanskú svadbu. Aj to sme vyriešili a našli spoločné prvky, s ktorými boli spokojní nielen nevesta a ženích, ale aj ich svadobčania.

Ako prebieha proces prípravy na rituál? Potrebujete s účastníkmi vopred konzultovať ich očakávania a potreby? Majú ľudia z týchto vecí niekedy strach?

Najčastejšie prebieha konzultačné stretnutie pri prvom zoznámení sa, keď sa ešte s klientmi nepoznáme osobne alebo nemajú skúsenosť s mojou prácou. Keď už so mnou nejaký ten obrad absolvovali, nechávajú to na mňa. Povedia mi v jednej vete, čo potrebujú. Je to vzťah založený na dôvere a ja si každý takýto vzťah hlboko vážim. Sprevádzať niekoho obradom znamená, že ten človek so mnou zdieľa svoje intímne vnútorné prežívanie. Preto sa to prirodzene spája aj so strachom. Je mojou prácou, povinnosťou i poslaním zároveň nesklamať dôveru mojich klientov. Len vtedy sa môžu obradu plnohodnotne odovzdať a naplniť svoje potreby.

Ako vnímate návrat záujmu o duchovno a rituály v súčasnej dobe? Myslíte si, že ide o reakciu na moderný, často odcudzený spôsob života?

Obradné úkony zo spoločnosti postupne odchádzajú preto, lebo už nespĺňajú svoju základnú emocionálno-mentálnu funkciu. Teda, že pri nich ľudia nepociťujú rovnaké emócie. To súvisí so zmenami v spoločnosti, hlavne so zmenami spôsobu obživy či životného štýlu. Ako sa nám spoločnosť individualizovala, spôsob života z väčšinového roľníckeho sa zmenil na rôznorodý, tak nám aj tradičné obrady prestali dávať zmysel. Zostalo po nich prázdne miesto. A s týmto prázdnym miestom si začíname uvedomovať, čo všetko nám obrady prinášali, ako nám slúžili a môžu slúžiť. Je to okrem spomenutého aj budovanie vnútornej integrity a identity. A keď ľuďom moderná spoločnosť neposkytuje naplnenie týchto potrieb, prirodzene ho hľadajú niekde inde, v inej súčasnej kultúre, rôznych alternatívach alebo v minulých kultúrach.

S akýmsi obnovovaním obradovosti v našej spoločnosti súvisí aj takzvané novopohanstvo. Je to tiež možná náboženská alternatíva pre tých, ktorým kresťanská ponuka nevyhovuje. Zaujímavé na tejto téme je práve to slovo alternatíva. Mnoho mojich klientov, ktorí sami seba považujú za novopohanov nevníma svoje presvedčenie ako alternatívnu. Je pre nich prvou a pravdivou voľbou, nie náhradou niečoho iného. Je to naozaj široká a hlboká téma, ktorá sa dotýka snáď každej oblasti života človeka.

Nemyslím si, že návrat k obradovosti stojí v opozícii voči modernému svetu. Veď práve vďaka modernému svetu už nemusíme prežívať obrady, ktorým by sme nerozumeli, robiť úkony, ktoré pre nás nemajú zmysel. Môžeme si do svojich životov zaviesť také, ktoré budú pre nás funkčné a zrozumiteľné. Tradícia je vždy v napätí s inováciou, ale vďaka inovácii sa zachováva v ďalších generáciách. Mottom mojej práce je známy citát, že tradíciou nie je uctievanie popola, ale zachovanie ohňa.

Aký bol pre vás najsilnejší alebo najdojemnejší obrad, ktorý ste viedli? Môžete sa s nami podeliť o svoju skúsenosť? Alebo mali ste skúsenosť s tým, že váš obrad niekomu naozaj pomohol?

Obrad je okrem mnohého spomenutého aj oživením mýtu. To slovo mýtus vo svojej podstate znamená rozprávanie. Obrad nám teda poskytuje rozprávanie o určitom úseku životnej cesty človeka. Krásne je, keď sa do priebehu obradu zapoja nielen tí, ktorí obradom prechádzajú, ale aj pozvaní hostia. Pridajú do toho rozprávania kúsok zo svojej skúsenosti a múdrosti. V priebehu jednej svadby, keď sme sa pred polnocou pripravovali spolu s družičkami na obrad pre nevestu, za nami prišli družbovia, že aj oni chcú niečo pripraviť pre ženícha. Dala som im niekoľko tipov z rôznych mužských obradov a oni vytvorili pre ženícha a nás všetkých zúčastnených nádherný zážitok. Ženích dostal niekoľko úloh zdatnosti a mužnosti a po ich absolvovaní sa mu dostalo mužského uznania a podpory pred všetkými prítomnými. Naozaj silný zážitok, ktorý len podčiarkol následný obrad pre nevestu.

Počas priebehu obradu si overujem, či sa jeho funkcia napĺňa. Všímam si účastníkov, ich interakciu s tým, čo sa deje. Či sú svojou pozornosťou prítomní. Je mojou úlohou, aby boli. Po ukončení obradu v ľuďoch doznievajú emócie a prichádzajú za mnou ich zdieľať. Som za to veľmi vďačná, pretože mi tým dávajú spätnú väzbu, že som svoju prácu vykonala dobre. Najkrajším darčekom pre mňa je, keď mi s odstupom času volajú moji klienti a rozprávajú o tom, ako prežívali obrad, ako sa prejavil v ich ďalšom živote. Keď im konkrétne úkony,
ktoré sme robili dajú ďalší zmysel, pretože vidia ich význam a súvislosti v rôznych životných situáciách.

Venujete sa aj prezentáciám na rôzne témy. Aké okruhy v rámci tejto služby ponúkate? Pre koho sú určené?

Okrem tvorby obradov na mieru som vytvorila aj niekoľko interaktívnych prezentácií pre školy, škôlky i verejnosť na rôzne témy zo života našich predkov. Veľmi obľúbené sú výročné obyčaje vianočné a jarné. V ponuke mám aj letné a jesenné a postupne si v školách a škôlkach zvykajú deti na moju pravidelnú prítomnosť počas týchto sviatočných období. Tiež mám prezentáciu o živote v neolitickom praveku a Nitrianskom kniežatstve. V týchto prepájam s etnologickými poznatkami aj tie historické a archeologické. Mám niekoľko replík archeologických nálezov, ktoré si deti môžu chytiť, ovoňať, preskúmať
zmyslami.

Je to ako minimalistické múzeum na kolesách, lebo často mám počas sezóny v aute naložené rôzne predmety od maľovaných hrablí, obilia, maškár, cez hrnčeky, bylinky, zvonce, reťaze, až po vretienka a kolovrátky. Prezentujem tiež remeslo pradenia a tkania slovenskej vlny prepojené s magickým rozmerom tradičných priadok. Na objednávku spriadam vlnu a z nej tkám rôzne šatky, čelenky, opasky, prehozy. A jednu špeciálnu prezentáciu mám aj pre ženy. Volá sa Ženský kvet a je o tom, ako sa kedysi ženy starali o seba, jedna o druhú, o svojich blízkych i domácnosť.

Čo plánujete do budúcnosti? Rozšíriť svoje pôsobenie alebo okruh vašich služieb?

Neviem či rozšíriť, ale prehĺbiť určite. Vždy sa mám kde zlepšovať a jednotlivé služby, ktoré ponúkam sú navzájom prepojené v súvislostiach. Plánujem si ručne vytvoriť slovanský rano-stredoveký kostým ženský a potom aj mužský. Jeden už mám, ale nie všetky detaily sú robené ručne, veľa som toho kupovala. Takže postupne to vylepšujem, skvalitňujem. Z pravekého programu mám tiež v dlhodobom pláne realizovať návrhy obradných odevov, ktoré som podľa nálezov a vedecko-výskumných praktík vytvorila. K fašiangovému programu sa chystám vytvoriť moju obľúbenú maškaru androgýna: mužsko-ženskej postavy.

Aktuálne sa učím vytvárať prírodné farbivá na farbenie vlny aj veľkonočných vajíčok. Častokrát ma inšpirujú otázky mojich klientov, malých aj veľkých.