Japonské hnutie #KuToo bojuje s tlakom na ženy, aby nosili vysoké podpätky

0
Japonské hnutie #KuToo bojuje s tlakom na ženy, aby nosili vysoké podpätky

Yumi Ishikawa sa stala líderkou hnutia #KuToo po tom, čo na Twitteri písala o bolestiach z nosenia topánok na podpätkoch, ktoré si musela obúvať do práce.

Keď Yumi Ishikawa v januári na Twitteri napísala, ako veľmi ju bolia nohy kvôli firemnému dress codu, ktorý ju nútil nosiť 5- až 7-centimetrové opätky, nečakala, čo to spôsobí. Udrela však na strunu pracujúcim ženám v celom Japonsku. Jej komentár bol retweetnutý 30-tisíc krát.

Hnutie KuToo začala v roku 2019 Yumi Ishikawa, japonská herečka, spisovateľka na voľnej nohe, v tom čase pracovala ako uvádzačka v pohrebnom ústave. Zahŕňalo to státie až osem hodín v kuse v podpätkoch, zatiaľ čo jej mužskí kolegovia mali obuté pohodlné topánky. Pobúrená týmto rozdielom vytvorila hashtag #KuToo, slovnú hračku s japonskými slovami pre topánky („kutsu“) a bolesť („kutsū“), s odkazom smerom k hnutiu #MeToo.

Firmy požadujú nosenie topánok na podpätkoch

Mnohé podniky v Japonsku vyžadujú, aby zamestnankyne nosili podpätky vysoké päť až sedem centimetrov. Ishikawa zistila, že topánky tohto typu sú v práci nepohodlné a na Twitteri sa sťažovala na ich nosenie. Jej komentár získal takmer 30 000 retweetov a viac ako 60 000 označení páči sa mi. Aj ďalšie ženy zdieľali svoje príbehy o nepríjemnostiach s podpätkami a uverejňovali fotografie svojich zakrvavených nôh a pľuzgierov.

#KuToo sa rýchlo stalo hnutím, ktorého cieľom bolo zabrániť zamestnávateľom, aby požadovali, aby ženy nosili vysoké podpätky. Yumi Ishikawa zozbierala 18 856 podpisov na petíciu o tom, aby firmy nenútili ženy nosiť vysoké opätky na pracovisku a predložila ju ministerstvu zdravotníctva, práce a sociálnych vecí.

Alibistické vyjadrenie ministra

Na schôdzi parlamentného výboru zdravotníctva, práce a sociálnych vecí minister zdravotníctva, práce a sociálnych vecí povedal, že „z hľadiska bezpečnosti na pracovisku je veľmi dôležité, aby zamestnávateľ zvážil, či oblečenie a nosenie topánok môže spôsobiť bolesti chrbta alebo pošmyknutia atď. a musia sa prijať potrebné bezpečnostné postupy podľa individuálnych podmienok na pracovisku“. „Požadovať, aby ženy nosili na pracovisku opätky, sa musí vykonať v rámci primeranej potreby a rozsah primeranej potreby sa určí na základe zdravého rozumu s ohľadom na jednotlivca podmienky na pracovisku“.

pixabay.com

Vyžadovanie toho, aby pracovník s poranením chodidiel nosil bezdôvodne podpätky, možno považovať za zneužívanie moci, ale jeho vyjadrenia boli médiami interpretované úplne inak. Na jednej strane minister povedal, že nemôže tolerovať nútenie žien nosiť vysoké opätky na pracovisku, ak by mohli dôjsť k zraneniu, a na druhej, že vlastne toleruje nútenie žien nosiť vysoké opätky na pracovisku, lebo vláda nemôže zakázať spoločnostiam, aby vyžadovali od zamestnankýň nosiť vysoké podpätky.

Hoci nie všetky japonské spoločnosti požadujú vysoké opätky pre zamestnankyne, vyjadrenia ministra zdravotníctva odrážajú všadeprítomnú mentalitu a rodový spoločenský tlak.

Zdroj: Shiho Fukada a Keith Bedford, bbc.com, wikipedia.com

žiadne príspevky na zobrazenie