Jar bola v minulosti viac ako len ročné obdobie. Predlžovanie dní a prebúdzanie prírody symbolizovalo zrod nového života a víťazstvo svetla nad tmou. Naši predkovia si obdobie nádeje, znovuzrodenia a rozkvetu uctievali viacerými zvykmi, ktoré sa v niektorých kútoch krajiny tradujú dodnes.
Jarná rovnodennosť
Príchod jari sprevádzali veľké oslavy už v staroveku. Jarnú rovnodennosť považovali za deň, kedy príroda aj ľudia vstupovali do nového cyklu, Kelti, Rimania aj Slovania. Naši predkovia v tento deň vykonávali rôzne očistné rituály. Cez deň sa umývali v potoku s tečúcou vodou a vymetali príbytky od prachu na znak očisty domu od negatívnej energie. Symbolom očisty bol aj oheň. Večer sa zakladali vatry a pálili v nich nepotrebné veci. Bežným zvykom v tento deň bola aj ranná prechádzka po rose, ktorá mala priaznivý vplyv na zdravie.
Foto: www.pixabay.com – suhasrawool
Vynášanie Moreny
Vítanie jari zahŕňalo rozlúčku so symbolmi zimy. Jedným z nich bola slovanská bohyňa zimy a smrti Morena. Naši predkovia ju zobrazovali ako slamenú figurínu starej ženy. Na začiatku jari ju vyniesli za dedinu, zapálili a hodili do rieky alebo do potoka, aby sa odplavila preč a vzala so sebou zimu. Pri ceste späť priniesli do dediny zelenú ratolesť ozdobenú stužkami, ktorá symbolizovala zárodok nového života. Dátum vynášania Moreny nebol každý rok rovnaký. Rituál prebiehal na jarnú rovnodennosť alebo dva týždne pred Veľkou nocou na tzv. Smrtnú nedeľu. Tento deň patril aj príprave šúľancov. Pokrm symbolizoval klasy obilia a jeho jedenie malo priniesť hojnú úrodu.
Veľká noc
Veľkonočné sviatky boli vrcholom jarného obdobia. Prípravy na nich začínali niekoľko dní vopred. Zdobili sa kraslice, upratovali príbytky a pripravovali tradičné koláče. Na Veľkú noc sa hodovalo, oblievalo a šibalo. Po prijatí kresťanstva sa oslavy obohatili o náboženské zvyky a obrady. Prípravy na Veľkú noc zahŕňal 40-dňový pôst a slávenie pôstnych nedelí. Poslednou bola Kvetná nedeľa, ktorou začínal Veľký týždeň. Jeho priebeh do Veľkonočnej nedele bol podobný ako v súčasnosti. Veriaci sa spovedali, chodili do kostola a nechávali si požehnať košíky s jedlom.
Foto: www.pixabay.com – Zauberei
Jurské ohne
V niektorých rokoch trvala zima dlhšie. Počasie začalo priať sejbe a pastve až v druhej polovici apríla. Zvieratá sa vtedy prvýkrát vyháňali na lúku na Juraja, kedy sa siali prvé plodiny. Legendy opisovali Juraja ako bojovníka, ktorý vyhral nad drakom. Naši predkovia považovali deň zasvätený tomuto patrónovi za symbol víťazstva svetla nad tmou. 24. apríla sa druhýkrát vítala jar. Dievčatá vili vence z púpav a deti hľadali štvorlístky pre šťastie. Večer sa na kopci za dedinou pálili vatry známe ako Jurské ohne. Tie mali vyhnať z dediny zlé sily.
Stavanie májov
Ďalšia veľká jarná udalosť prebiehala a v mnohých kútoch krajiny dodnes prebieha 1. mája. Štíhle jedle alebo brezy bez konárov a s korunou ozdobenou farebnými stuhami sa pred domami stavali už v predkresťanskom období. Ozdobené stromčeky nazývané máje symbolizovali plodnosť a nový život. Neskôr sa ich význam zmenil a začal sa spájať s vyjadrením obdivu ženám. Máje sa stavali v noci z 30. apríla na 1. mája pred príbytkami slobodných žien. Ak bol stromček v prvomájové ráno vztýčený pred ich dvorom, mohli sa tešiť z nápadníka a budúcej svadby. 1. májové zvyky sa zachovali dodnes, no v 20. storočí opäť zmenili charakter. Popri stavaní vysokých májov pred domami a na námestiach sa do popredia dostali oslavy Sviatku práce a prvomájové sprievody.
Ilustračné foto: www.pixabay.com – Alexandra_Koch
Foto na titulke: www.pixabay.com – Sanyibanyi