Viete si predstaviť, bežať a kráčať 12 dní vkuse, každý deň viac ako 60 km s prevýšením výšky Gerlachovského štítu? Júlia Batmendijnová je držiteľkou ženského rekordu pri prechode najťažšej turistickej magistrály na Slovensku, Cesty hrdinov SNP. Jej bežný prechod trvá približne 26 až 28 dní. 

Júlia pracuje ako tlmočníčka a prekladateľka, jej láskou sú však ultrabehy.  Pre niekoho nepredstaviteľné, pre Júliu klasická súčasť života. Svoje zážitky spísala aj v úspešnej knihe, vedie svojský blog, trénuje a zároveň hovorí, že ak nás beh neláka, netreba sa nútiť. V rozhovore nám Júlia prezradila:

• ako sa dá skĺbiť partnerský život, práca a ultra behy,
• či si túži prechod zopakovať,
• či je beh pre každého,
• koľko párov tenisiek zoderie za rok,
• o čo prišla kvôli behu.

Júlia, živíte sa ako tlmočníčka, ale ľudia vás poznajú ako ultrabežkyňu a ako ženu, ktorá za najrýchlejší čas prešla najdôležitejšiu turistickú magistrálu, cestu SNP. Kedy sa u vás objavila láska k behu? Skúšali ste aj iné športy?

Celé osemročné gymnázium som sa venovala karate. Na vysokej škole som veľa hrávala futbal a neskôr squash. Rada som korčuľovala, plávala, bicyklovala, snoubordovala, už vtedy som si občas zabehala a chvíľu som chodila aj na capoeiru. S pravidelnejším behom som začala v roku 2010 počas pobytu v zahraničí. Športové možnosti som tam mala obmedzené, a tak som robila to, čo sa dalo.

Ako ste sa dostali práve k ultra behom?

Po návrate na Slovensko som behávala ďalej, často s kamarátom. Ten ma jedného dňa nahovoril, aby som si aj ja vyskúšala „stovku“, na ktorú sa vtedy chystal. Poriadne som netušila, do čoho idem, a tak som súhlasila. Na prvý pokus som dobehla v slušnom čase, strašne ma to nadchlo a odvtedy som s tým neprestala.

Dá sa skĺbiť partnerský život, ultra behy a práca? Čo čomu podriaďujete?

Dá, ale určite nie iba tak mimochodom. Treba si usporiadať priority a optimalizovať každodenné procesy. Veľkou výhodou je, že ako živnostníčka mám flexibilný pracovný čas. Čo čomu podriaďujem? Závisí od obdobia, raz má prednosť jedno, raz druhé. Nie som profesionálna športovkyňa ani osobná asistentka Elona Muska (smiech), takže pokiaľ občas musím niekde ubrať, svet sa nerúca. Čo sa týka partnera, ten je tiež bežec, takže sme na podobnej vlne. Kto niekedy zažil bežcov, ako sa hodiny dokážu baviť o novej trase, topánkach či tepových zónach, vie, o čom hovorím. Nedávno sme spolu sledovali pokus o svetový rekord v behu na 100 km. Bežci 6,5 hodiny krúžili na letisku a my sme mali postarané o celovečerný program.

Cestu hrdinov SNP dlhú cca 760 km s prevýšením 31 000 metrov ste zvládli za 11 dní a 18 hodín. Mnohí si to nevieme ani len predstaviť. Každý deň vyše 60 km a prevýšenie od hladiny mora až po Gerlachovský štít. Čo je hnacou silou mladej ženy, aby sa na niečo takéto podujala?

Odjakživa som milovala dobrodružstvo a výzvy. Myslím, že keď má človek v sebe tieto túžby, ďalší dôvod nepotrebuje. No to, že som neostala pri snívaní, ale projekt aj uskutočnila, vyplynulo z konkrétnej situácie. Jeden známy, ktorý chcel bežať Cestu hrdinov SNP, zrazu ťažko ochorel a jeho sen sa zo dňa na deň rozplynul. Uvedomila som si, že moja mladosť, zdravie a život nie sú večné, a ak chcem niektoré veci v živote zažiť, tak tú príležitosť, ktorú dnes mám, musím využiť.

Čo bolo na tomto prechode pre vás najťažšie?

Najťažšie bolo pre mňa prijímať pomoc od podporného tímu. V niektorých momentoch úplného vyčerpania som si uvedomovala svoju plnú závislosť od iných ľudí, bez ktorých by som to tam nezvládla. Prijať to, že som niekomu „na krku“, bolo pre mňa veľmi ťažké. V živote som zvyknutá postarať sa o seba sama. Bola to nečakaná lekcia.

Túžite si to zopakovať?

To isté už asi nie, radšej zažijem niečo nové. Ale priznávam, že mi občas vŕta v hlave, či by som sa niekedy v budúcnosti dokázala prekonať.

Zážitky z cesty ste pretavili aj do knihy O čom sníva raketový pes? Čo bolo vaším cieľom pri písaní knihy a pre koho je určená?

Dlhšie som túžila napísať knihu a vďaka SNP som konečne našla tému. Pôvodne som plánovala rozposlať pár kusov kamarátom z ultra komunity. Sestra ma však podporila v tom, aby som sa so svojimi zážitkami podelila so širším publikom. Presvedčila ma, že je to niečo, čo veľa ľudí nikdy nezažije a radi si o tom prečítajú. Kniha napokon vyšla v náklade 2000 ks a v kategórii cestopisnej a reportážnej literatúry sa stala jednou z kníh roka 2020. Veľmi sa z toho teším.

https://www.instagram.com/p/B9jy0FGpLnS/?utm_source=ig_web_copy_link

Organizovali ste beh Severný živloplaz. Je rozdiel, ak porovnáte zážitok bežec účastník a bežec organizátor?

Áno, sú to dve diametrálne odlišné veci. Bežec sa sústredí hlavne na seba a na svoj výkon. Organizátor má úplne iné starosti – od byrokracie cez technické zabezpečenie a manažment dobrovoľníkov i bežcov po vytvorenie dobrej atmosféry v zázemí. Ale aj pri tom sa nabehá až-až (smiech).

Prečítajte si aj: Ultramaratónkyňa spísala príbehy o behu, ktoré nadchnú aj nebežcov

Najzaujímavejšia halucinácia počas ultra behu (úsmev)?

S reálnymi halucináciami skúsenosť nemám. Maximálne si v únave mýlim siluety stromov so zvieratami. Niekedy sa mi zdá normálne, že vidím dvojmetrového zajaca (smiech). Ale je pravda, že pri dlhých behoch človek zažije veľmi zaujímavé psychické stavy.

Ako prekonávate únavu počas behov?

Základ je dopĺňanie kalórií a tekutín. A keď to už naozaj nejde, krátka prestávka vie človeka prekvapivo rýchlo postaviť na nohy.

Aké jedlo sa ponúka na občerstvovačkách počas ultra behu?

Okrem vody, iontového nápoja a sladených energetických nápojov je to na začiatku ovocie a rôzne sladkosti. Na vyšších kilometroch pribúdajú vysoko kalorické slané jedlá ako mäsový vývar, cestoviny, chlieb s pomazánkou alebo bravčovou masťou, oškvarky, chipsy. Nesmie chýbať soľ. Avšak čo bežec, to iný stravovací vzorec.

Kde hľadáte silu na denné vyčerpávajúce tréningy?

V spánku, kvalitnej strave a v manažmente počtu denných aktivít. Šport jednoducho od začiatku zahŕňam do plánovania. Zároveň sa stále vzdelávam v tom, ako trénovať správne. Učím sa fungovať podľa rovnice tréning = cvičenie + regenerácia. K aktuálnym tréningovým objemom som sa dopracovala veľmi pozvoľna, takže ich nevnímam ako niečo vyčerpávajúce. Organizmus sa na záťaž veľmi dobre adaptuje, a keď ste v dobrej kondícii, bežné denné úlohy vás unavia menej. Kedysi som si zabehala tri-štyrikrát v týždni a stačilo mi. Teraz uvažujem, že úplne zruším voľný deň, lebo keď nemám určitý fyzický výdaj, ťažšie sa mi zaspáva.

Koľko párov tenisiek zoderiete za rok?

Väčšinou mám roznosených viac párov súbežne, takže presne neviem. Ale v roku 2019 som si kúpila štvoro a v roku 2020 dvoje. Tento rok som topánky ešte nekupovala.

https://www.instagram.com/p/CKe1ACCLz55/?utm_source=ig_web_copy_link

Vaša obľúbená značka bežeckých tenisiek? Máte nejakú obľúbenú?

Momentálne najviac behám v Hoka Challenger Atr 5 a La Sportiva Akasha. No je dobré to obmieňať. Mala som už aj Asics, Adidas či Mizuno. Najbližšie chcem skúsiť značku Altra.

Prečítajte aj: Peter Hoferek prešiel stopom celý svet a v Číne mu hrozilo aj väzenie

Váš najbližší bežecký cieľ?

Trasa A Severného živloplaza (77 km so stúpaním 3100 m). V rámci organizácie akcie je potrebné skontrolovať aktuálny stav trasy, či niekde nepribudol elektrický ohradník, nová stavba alebo zlý pes (smiech). Tentokrát by som to rada spojila s otestovaním vlastnej bežeckej formy. No o všetkom rozhodne pandemická situácia.

Čo by ste odporučili ľuďom, ktorým beh nie je sympatický (ani len ten krátky 3 – 5km), ale zároveň cítia, že by sa hýbať mali? Kde začať?

Ak vás beh neláka, kašlite naň. Radšej porozmýšľajte, aký pohyb vás baví. Možno to bude bicykel, tanec, joga, volejbal alebo hoci aj bedminton s deťmi. Ak ste úplne nešportový typ, všetkými desiatimi odporúčam chôdzu. Môžete si dať za cieľ napr. kávu z kaviarne dva kilometre od vás a ísť si po ňu pešo alebo sa večer s partnerom porozprávať o dni počas polhodinovej prechádzky v okolí domu. Keď si vyberiete aktivitu, stanovte si jeden deň v týždni, v ktorý by ste na ňu mali mať čas.

Ak sa s niekým potrebujete dohodnúť, najlepšie urobíte, keď mu napíšete hneď po dočítaní tohto rozhovoru. S individuálnou aktivitou začnite dnes o 18:00. Buďte konkrétni, ohľaduplní k vlastným preferenciám a stavte na dlhodobú udržateľnosť. Je oveľa lepšie sa od dnešného večera raz v týždni prejsť, ako ďalší polrok nečinne snívať o behu, s ktorým potom aj tak po druhom „hroznom tréningu“ prestanete. Keď sa časom dopracujete k organizovanej aktivite trikrát v týždni, telo sa vám za to poďakuje.

Myslíte si, že beh je pre každého?

Beh je pre každého, komu to zdravie dovoľuje a baví ho to. Vtedy sa netreba nechať ničím odradiť. Poznám kvantum bežcov, ktorí pred pár rokmi plynule nezabehli 1 km a teraz behajú aj ultra vzdialenosti. No ak k nemu prirodzene neinklinujete, nepovažujem za múdre to siliť. Zdravotné benefity pre telo a myseľ vám môže priniesť aj úplne iná pohybová aktivita. Je to podobné ako s hrou na husle. Technicky sa do nej môže pustiť každý, kto má bradu a dve ruky, ale prečo venovať svoj vzácny čas niečomu, čo nemilujeme?

Čo vám beh dáva a čo vám zobral? Prišli ste o niečo kvôli behu?

Beh mi prináša radosť zo života, slobodu, čas na utriedenie myšlienok a odbúranie stresu, priateľstvá, dobrodružstvá, výzvy, rešpekt k samej sebe a k vlastnému telu, neustály osobný rozvoj, spisovateľskú inšpiráciu, disciplínu, kondíciu, nadhľad a odolnosť. Je to dôvod, pre ktorý sa každý večer teším na ďalší deň. Neprišla som kvôli nemu o nič. To, že sa nedá mať všetko naraz, je niečo, čo pre šťastný život musíme pochopiť všetci. Som vďačná, že môžem robiť to, čo milujem, a neobzerám sa za tým, čoho som sa dobrovoľne vzdala v prospech svojho čísla jeden.

Zdroj foto: archív J. B. / Instagram

Autor foto s knihou O čom sníva raketový pes: Ľubomír Mäkký