Deti dnes majú obrovské možnosti výberu krúžkov, no práve voľnočasové aktivity, ktoré by mali byť zdrojom radosti, sa neraz menia na stres. A často za to nemôžu tréneri či náročné tréningy, ale tlak, ktorý na deti vytvárajú rodičia.
Psychológovia aj tréneri sa zhodujú, že o vzťahu dieťaťa k športu v rozhodujúcej miere nerozhoduje jeho talent, ale správanie dospelých okolo neho.
Keď výsledky prekryjú detskú radosť
Mnohé mamy a otcovia to myslia dobre. Chcú, aby ich deti boli úspešné, aby sa hýbali a aby niečo dokázali. Čo sa však deje v praxi? Už 6- či 7-ročné deti odchádzajú zo zápasov so slzami v očiach nie preto, že prehrali, ale preto, že nechcú sklamať rodičov.
Výkon často stojí nad radosťou z hry. A keď sa šport stane povinnosťou, nie zdrojom zážitkov, dieťa sa od neho rýchlo odvráti. Rodičia by preto mali sledovať iné skutočnosti, než koľko dalo dieťa gólov alebo či prinesie opäť medailu. Dôležitejšia je odpoveď na otázku, čo šport ich deťom prináša do života?
Prečo jedna aktivita nestačí alebo zlatý vek detskej motoriky
Tieto slová poznáte veľmi dobre… Dieťa je ako špongia. A medzi 6. a 12. rokom života si telo aj mozog rýchlo vytvárajú motorické spojenia. Práve preto je toto obdobie ideálne na skúšanie rôznych športov.
Odborníci však varujú pred príliš skorou špecializáciou. Prečo? Pretože hrozí psychické vyhorenie, nie sú zdriedkavé častejšie úrazy a dlhodobé preťaženie, ktorému deti podliehajú, si rodičia nevšimnú, pretože sa prejaví až v dospelosti.
Dieťa môže byť výborné do 15 rokov, no ak jeho telo dostáva jednostrannú záťaž, v dvadsiatke sa vyčerpanie prejaví naplno.
Najlepšia cesta? Kombinovať športy – loptové s vytrvalostnými, individuálne s tímovými.
A ak si dieťa jedného dňa vyberie jeden jediný šport, je to v poriadku… Ak k nemu príde bez nátlaku rodičov.
Kto si vlastne vyberá krúžok – dieťa alebo rodič?
Niektorí rodičia vidia v dieťati pokračovanie rodinnej tradície. Výsledkom ale môže byť fakt, že chodí dieťa na tréningy s nechuťou len preto, že nechce sklamať rodiča.
Základom je rešpekt a jednoduchá otázka, čo chce dieťa. Nechajte ho rozhodnúť sa. Úlohou rodiča je byť sprievodcom, pozrieť sa na tréningy, zistiť, aká je atmosféra v klube, spoznať trénera. Ale nie rozhodovať namiesto dieťaťa.
Slovenské deti sa hýbu málo. O to dôležitejšia je rola rodiny
Nové výskumy ukazujú, že deti na Slovensku športujú čoraz menej. Iba približne tretina sa hýbe aspoň hodinu týždenne. A nejde len o kondíciu, ale aj o budovanie návykov do budúcnosti. Preto je dôležité vziať detský bicykel a vyjsť spolu von, ísť sa korčuľovať, plávať, lyžovať a hrať sa, skákať, blázniť… Nie pre výkon. Ale pre spoločný čas, radosť a zdravý návyk.
Šport má byť darom, nie povinnosťou
Detský šport nie je o medailách, ale o pohybe, radosti, zdraví a o tom, čo si z neho dieťa odnesie do dospelosti. Ak chceme, aby z našich dcér a synov vyrástli sebavedomí ľudia, ktorým pohyb prináša radosť, musíme začať u seba. Skúsiť podporovať, nie tlačiť. Pýtať sa a nie prikazovať. Spoločne tvoriť zážitky a určite nenaháňať výsledky. Ale najmä… Dopriať im detstvo, v ktorom je šport prirodzenou súčasťou života.