Kto z nás by nechcel byť šťastný? Dá sa to vôbec? Čo je to vlastne šťastie? Osobne si myslím, že šťastie je veľmi relatívny pojem a pre každého môže znamenať niečo iné.

Ak sa na to spýtate psychológov, ich odpoveď vás možno úplne neuspokojí. Aspoň nie na prvé počutie. Deväť z desiatich odborníkov na duševné zdravie vám pravdepodobne povie, že si šťastie nemáte stanoviť ako cieľ. Že to nie je trvalý okamih, skôr jednotlivé okamihy. Naším cieľom by mala byť spokojnosť, nie šťastie. Ako však byť šťastný vtedy, keď sa svet okolo nás zbláznil?

Túto otázku si kládli pri písaní a zostavovaní knihy aj autori. Skúsené novinárky Veronika Folentová a Vitalia Bella sa v knihe pokúsili uchopiť ľudskú snahu o spokojný život zo všetkých strán – od narodenie cez obdobie dospievania, hľadania životného partnera a výchovu vlastných detí až po starobu a smrť. Táto kniha môže byť dobrým sprievodcom na ceste k šťastnému životu v bláznivom svete.

Obsah knihy tvorí 11 kapitol, 11 rozhovorov s odborníkmi na rôzne témy: Priateľstvo, Vzťahy, Rodičovstvo, Výchova, Neplodnosť, Zdravie, Úspech, Vyhorenie, Spoločnosť, Spiritualita, Starnutie.

Vyberiem len pár zaujímavých kapitol a myšlienok, ktoré mňa osobne zaujali.

Priateľstvo

„Ľudia neľutujú, že mali priveľa priateľov, ale že si nevytvorili a neudržali dosť priateľstiev.“

Psychológ Aleš Bednařik sa v rozhovore delí o to, ako vznikajú priateľstvá, ako pestovať kamarátske vzťahy a prečo by sme tomu mali učiť aj svoje deti. Jedna z najdôležitejších vecí na priateľstvách, najmä tých dlhodobých, je to, že naši priatelia sú svedkami nášho života. A ak v príbehu nášho života máme priateľov, tak svoj život vnímame oveľa zmysluplnejší, ako keď v ňom vystupujeme osamelo.

Sú ľudia, pri ktorých sa zdá, že si vystačia sami. Je to nevyhnutne zlé? Snaha byť nezávislý je často zle pochopená. Sme totiž nevyhnutne závislí od druhých. Ekonomicky, kultúrne aj psychologicky. Musíme pracovať s druhými, aby sme zarobili peniaze, potrebujeme byť obklopení kultúrou, ktorej rozumieme – či je to už jazyk, alebo zvyklosti v správaní – a potrebujeme byť s druhými ľuďmi a cítiť prijatie, súdržnosť aj pocit bezpečia. Toto neviem dať sami sebe. Ak sa chceme od všetkého oddeliť, odstrihávame sa od komplexnej a výživnej siete zážitkov. Nie div, že sa ľudia potom cítia osamelí, prázdni a nepotrební. Ak si chceme však priateľstvá udržať, je potrebné si nájsť na ne čas, hľadať priestor a príležitosť stretnúť sa. Závisí to len a len od nás.

Zdravie

„Máme ultraštíhle ženy modelky a potom ženy s veľkosťou XXL. Nemôžeme mať niečo normálne ako Sophia Loren?“

Vedkyňa Adela Penesová o zdravom životnom štýle, strave, pohybe, ale aj o tom, ako schudnúť a udržať si zdravú váhu aj návyky.

Životný štýl vie do významnej miery ovplyvniť, či sa človek cíti šťastný. Ide však o dlhodobý pocit, nie okamžitý stav. Ideálnym spôsobom stravovania je polovegetariánsky režim: dvakrát do týždňa mäso, dvakrát do týždňa ryby. Obmedziť soľ, polotovary, potraviny s pridaným cukrom. Konzumovať primerané množstvo vlákniny: 30 gramov denne, dve až tri porcie ovocia, štyri až šesť porcií zeleniny. Ľudia sa často čudujú, ako je možné zjesť pol kila zeleniny denne, ale pritom nemajú problém zjesť kilo pečeného bravčového kolena. Veľmi veľa to závisí na našich návykoch a ochoty vyjsť zo svojej komfortnej zóny.

Len si zoberme, keď vstúpime niekde do budovy. Koľko ľudí hľadá schodisko a koľko ich automaticky nastúpi do výťahu. Podobne je to aj s jedlom. Chce to pripraviť si jedlo, ovocie, zeleninu, nachystať si to dopredu a zobrať napríklad do práce a problém optimálnej vyváženej stravy je vyriešený. Takisto pri zmene životného štýlu sa dá začať malými drobnými, no vedomými zmenami. Ak si uvedomíme, koľko času strávime s mobilom v ruke, mohli by sme ten čas využiť aj inak. Pri pozeraní správ alebo filmu, môžeme cvičiť. Vystúpiť cestou domov o zástavku skôr, nepoužívať výťah. Možno to naozaj znamená presvedčiť samého seba, nie, nepôjdem výťahom, nie, nekúpim si dnes veterník, ale dám si jablko.

Vieme, ktoré suroviny by sme mali cielene jesť, lebo nám pomáhajú? Ide o nespracované, primárne potraviny, rovno z prírody: zázvor, kurkuma, čučoriedky, cibuľa, cesnak, mandle, zelený čaj, lesné plody a pomaranče. Ako top potravina sa radí ešte aj losos a vajíčko.

Vzťahy

„Ak nemám rada bicyklovanie, ale partner ho má veľmi rád, tak sa občas premôžem a ideme spolu. Tomu druhému tým dám najavo, že nám na ňom záleží viac ako na sebe.“

Psychologička Zuzana Hradileková rozpráva o tom, ako budovať funkčný vzťah, ako prekonať partnerskú krízu a neveru, ale aj o tom, kedy je rozvod lepším riešením. Možno si neuvedomujeme, ale manželstvo je práca ako každá iná a prináša úspechy aj ťažkosti. Zdravý a funkčný vzťah by mal v sebe zahŕňať schopnosť zmeniť sa a tolerovať zmenu. Základom vo vzťahu je pocit bezpečia (emocionálne, verbálne, sexuálne, fyzické aj psychické).

Zuzana Hradileková otvorene píše o tom, ako často je v našej spoločnosti akceptované verbálne násilie: „Máš veľké brucho“, „Moja bývalá bola lepšia.“ Ak sa človek cíti vo vzťahu zraňovaný, necíti sa vo vzťahu emocionálne bezpečne. Slová pritom niekedy bolia viac ako facky. Slovom môžeme aj zabiť a nemusíme si ani ruky pošpiniť. Pre funkčný vzťah je taktiež charakteristická rovnováha vo vzťahu. Ak jeden robí všetko, je to neurotické nastavenie. Taktiež radosť jeden z druhého je veľmi podstatná pre fungovanie vzťahu.

Odporúča povedať si napríklad každý večer, čo nás na tom druhom potešilo. Má to obrovský efekt, hoci ide o drobnosť, ktorú bežne nerobíme. Kritika a negatívne nastavenie máme v sebe akoby automaticky, ale pozitívnej komunikácii sa musíme učiť.

Dôležitosť kvalitného trávenia voľného času

„Páry prichádzajú za mnou, keď nevedia, čo sa deje, ale cítia, že niečo nie je v poriadku,“ hovorí psychologička Hradileková. „Odo mňa by chceli počuť, čo sa deje. Niekedy stačí niekoľko otázok, základná je, ako spolu trávia spoločný čas. Páry mi často povedia, že spolu pozerajú televízor. Ale to nie je to, na čo sa pýtam. Ide mi o to, ako trávia čas bez televízie, detí, mobilov. Vtedy mi povedia, že takto spolu neboli už roky. A už ďalej pátrať nemusíte.

Musia si nájsť na seba navzájom priestor. Keď však povedia, že sa to nedá, neviem im pomôcť. Neoklamete to. Je to, ako keď nechodíte do práce – vyhodia vás. Keď „nechodíme“ do vzťahu, príde kríza, rozpad vzťahu. Výskumy ukazujú, že páry začnú odcudzenie riešiť v priemere po šiestich rokoch od začiatku problémov alebo odkedy sa začnú vzďaľovať. Niekedy sa to už nedá, lebo vzdialenosť medzi nimi je už priveľká. Ale ak párom na vzťahu skutočne záleží, hľadajú spôsoby, ako by sa to dalo,“ dodáva psychologička.

Osobné odporúčanie:

• Kniha vhodná aj ako kvalitný darček, obsahuje veľa podnetných myšlienok, ku ktorým sa čitateľ môže opakovane vracať

Čo hovoríte na knihu Ako byť šťastný? Zaujala vás? 

Zdroj foto: freepik.com