Slovenský reprezentant vo vodnom póle, dvojnásobný víťaz Slovenského pohára Miroslav Mikloda a kondičný tréner Jaroslav Dulina spolu so skúseným horským vodcom Rastislavom Šrobom absolvovali začiatkom júla výstup na Mont Blanc. Ich cieľom bolo následne zdolať skalnú vežu Matterhorn, no pre nepriaznivé počasie v oblasti svoje plány odložili o mesiac.
O tom, že takýto športový výkon je nesmierne náročný po fyzickej a psychickej stránke nepochybuje nikto. Aký vplyv má však extrémne zaťaženie, ktorému boli počas výstupu vystavení, na komplexný metabolizmus tela a celkový zdravotný stav boli sami zvedaví. Nenechali nič na náhodu a preto si pred cestou a po nej dali vyšetriť krvné testy špeciálne určené pre športovcov v laboratóriu Medirex.
Čo vás motivovalo zdolať Mont Blanc?
Miroslav: Počas prvej vlny pandémie sme nemali kde trénovať, všetky športoviská boli zavreté, tak sme sa s Jarom dohodli, že konečne sa môžeme začať venovať našim horám. Mňa to tam vždy ťahalo, lenže som nemal nikdy toľko času, keďže som pri práci športoval. Skoro každý víkend sme mali súťaže a nemal som dostatok voľného času. Pomerne rýchlo sa nám podarilo zdolať všetky turisticky dostupné štíty, dohodli sme sa s horským vodcom Rasťom Šrobom, že vystúpime aj na náš najvyšší Gerlachovský štít. Rasťo videl, že sme na tom naozaj dobre po technickej aj kondičnej stránke a navrhol nám Mont Blanc. Samozrejme, neváhali sme, sme športovci a radi zdolávame méty a ciele. Zdolať najvyšší vrch Európy bol pre nás veľký cieľ a výzva (úsmev).
Jaroslav: Motivácia prišla po výstupe na Gerlach, keď sme rozmýšľali čo ďalej. Pri kríži na vrchole Gerlachu sme sa dohodli, že dáme Mont Blanc.
Ako dlho ste sa pripravovali na výstup?
Miroslav: Pripravovali sme sa zhruba pol roka, sledovali sme si časy a snažili sme sa ísť na naše štíty vo vysokom tempe. Zároveň sme absolvovali niekoľko vynášok nákladu až do 70kg na najvyššie položenú horskú chatu u nás – na Chatu pod Rysmi. Je to naozaj najlepší tréning na dlhodobejšiu záťaž aj po fyzickej aj po psychickej stránke.
Jaroslav: V októbri sme boli na Gerlachu. Termín na Mont Blanc bol prvý júlový týždeň, takže toto obdobie sme venovali príprave.
Prečítajte si aj: Aké boli ženy, ktoré ako prvé vyšli na Mont Blanc?
S odstupom času hodnotíte prípravu ako dostatočnú?
Miroslav: Príprava bola dostatočná, v rámci našich časových možností. Obidvaja máme časovo náročné zamestnania, takže si myslím, že sme urobili maximum. Aj keď ešte tri – štyri horské tréningy naviac by sa určite hodili.
Jaroslav: Za seba môžem povedať, áno, hodnotím ju ako dostatočnú, nemal som žiadne problémy ani s dýchaním, ani s kondíciou.
Čo sa vám na dobrodružnej ceste páčilo? Z čoho ste mali obrovskú radosť?
Miroslav: Mne osobne sa najviac páčili aklimatizačné túry. Boli najmä lezecké. Pred nedávnom som sa začal venovať horolezectvu a samotnému lezeniu, takže úplná paráda. Aj počasie nám vyšlo, ideálne podmienky. A krásny bol aj východ slnka na Mont Blancu.
Jaroslav: Asi z počasia počas výstupu na Mont Blanc. Bolo krásne jasno, videli sme do obrovskej vzdialenosti. Tým, že sme vychádzali skoro ráno, tak sme videli aj vysvietené mestá v diaľke. Bolo to niečo nádherné.
Pred čím ste mali zase rešpekt?
Miroslav: Najväčší rešpekt som mal asi pred nadmorskou výškou a jej vplyvom na organizmus. Nevedel som ako telo zareaguje. A poviem vám, tá výška ma riadne potrápila.
Jaroslav: Rešpekt je pred každým kopcom, či je veľký alebo malý. Prekvapiť vás môže každý. Ja osobne som mal rešpekt pred počasím, ktoré bolo pár dní predtým veľmi zlé.
Na čo ste si museli špeciálne dávať pozor? Zaskočilo vás niečo?
Miroslav: Vo veľhorách ako sú Alpy číha nebezpečenstvo všade, či sú tu skryté ľadovcové trhliny alebo padajúce skaly alebo lavíny. Tam nie ste nikdy úplne v bezpečí. Zahynulo tam mnoho viac skúsenjších a lepších horolezcov ako my, takže rešpekt pred všetkým bol na mieste. Na druhej strane, mali sme so sebou jedného z najskúsenejších slovenských horských vodcov, mal našu plnú dôveru, ktorá strach minimalizovala. Ale zdravý rešpekt treba zachovať vždy.
Jaroslav: Pri výstupe je jedno miesto, ktoré musíte prebehnúť veľmi rýchlo, pretože tam sústavne padajú kameňové lavíny, ktoré vás môžu strhnúť do priepasti.
Ako ste sa zdravotne cítili počas výstupu?
Miroslav: Musím sa priznať, že mňa veľmi zaskočila výšková choroba a jej symptómy. Mal som obrovské bolesti hlavy, až kým som sa riadne neaklimatizoval. Bol som malátny, zo začiatku som sa zadýchaval aj na horských chatách. Mal som problém zohnúť sa a zaviazať si šnúrky. Upevniť mačky. Na každého jedinca tá výška pôsobí inak, Jaro nemal problémy skoro vôbec. Ja som najmä zo začiatku naozaj trpel a poriadne.
Jaroslav: Ja osobne som bol v poriadku. Trochu som cítil chrbát od spánku na drevenej lavici na chate, čo bolo noc pred výstupom. Ale ináč bez problémov.
Zdal sa vám náročnejší zostup alebo výstup?
Miroslav: Na samotný výstup na Mont Blanc sme už išli dobre aklimatizovaní, ale stále len do nejakej výšky okolo 4000 m n. m. Ja som išiel do 4200 m n. m. s úsmevom na tvári a úplne v pohodičke. No od 4200 m n. m. mi výška začala robiť také obrovské problémy, že som to mal sto chutí otočiť minimálne dva krát. Nútilo ma to spať, nevládal som urobiť ani krok navyše, padal som z nôh. Vtedy ma podržal horský vodca, v dobrom ma oklamal, že už to nie je ďaleko a nejakým obrovským sebazaprením som to dobojoval až na vrchol. Pritom to ešte bolo naozaj veľmi veľmi ďaleko (smiech). Zostup už bol príjemný, no nekonečný, no opäť sa ukázalo, čo dokáže psychika a hlava človeka, keď nás po zdolaní vrcholu naplnila eufória. Dole sme doslova miestami až utekali. Trošku sa nám to vypomstilo, lebo zase zaúradoval tlak a nadmorská výška a telo malo čo robiť, aby sa vysporiadalo s takou rýchlou zmenou. Opäť prišli bolesti hlavy a musel som si v 3800 m n. m. na horskej chate pospať a oddýchnuť. Až tak pokračovať dole.
Jaroslav: Výstup má svoju obtiažnosť v tom, že nevieš, čo ťa čaká, ak ideš prvýkrát. Zostup zase v tom, že vieš, aká ťa čaká dlhá cesta dole. Ale zvládli sme to.
Zopakovali by ste si to alebo máte v hlave už iné méty?
Miroslav: Nechal som sa presvedčiť aj na ďalší rok, hoci som povedal, že už nikdy viac (smiech). V hlave mi stále ostal Matterhorn. Ten ostal nepokorený. Pokúsim sa o rok znovu to skúsiť a spojiť oba výstupy. Verím, že sa to podarí.
Jaroslav: Na vrchole sme boli veľmi krátky čas a veľmi som si to neužil, tak sa tam chystám o rok znova.
Ako ste riešili stravu počas vášho pobytu? Čo sa vám osvedčilo?
Miroslav: Stravu sme mali zabezpečenú na horských chatách. Podľa môjho názoru bola ale slabá. Našťastie sme mali zo sebou sponzorské výživové tyčinky od jedného z najlepších slovenských horolezcov súčasnosti, Martina Vargu. On nám to takto pekne nastavil, takže energiu sme dopĺňali týmto spôsobom.
Jaroslav: Ja som bol na orieškových tyčinkách a čistej vode. Na chatách bola strava taká chatárska, veľmi jednoduchá…Dookola vajíčka, vločky… V Košiciach sme dostali dobrú podporu, čo sa týka jedla, od spoločnosti, ktorá sa na to špecializuje. Ja som navyše vegetarián, takže je to o to ťažšie. Kvôli váhe sa často pri výstupoch používa práve sušené mäso.
Čo by ste nabudúce urobili inak, ak by ste išli na Mont Blanc?
Miroslav: Pobudol by som na vrchole trochu dlhšie, lebo sme z neho dosť rýchlo utiekli. Inak asi nič. Mne osobne na tomto výstupe nechýbalo nič. Možno trošku viac energie (úsmev).
Jaroslav: Asi by som tak neutekal hore a dole ako prvýkrát. Mali sme však rešpekt pred počasím. Taktiež by som sa snažil vybaviť ubytovanie na hornej chate, aby som si výstup viac užil. Nemenil by som nič, čo sa týka vybranej cesty, skôr len tú rýchlosť by som reguloval. Ak bude rovnako dobré počasie, tak pôjdem dole pomalšie. Všetko ostatné bolo veľmi dobre zorganizované vďaka Rasťovi.
Prečo sa nakoniec nepodaril aj plánovaný výstup na Matterhorn?
Miroslav: Výstup na Matterhorn sa nepodaril ani na trikrát, takže sme to presunuli o rok. Prvýkrát, v deň, keď sme vystúpili na Mont Blanc, sme mali krásne počasie a na Matterhorne nasnežilo okolo 40 cm čerstvého snehu. Druhýkrát deň pred odletom nasnežilo znovu nejakých 30 – 40cm. Presunuli sme ho o týždeň. Ale počasie sa nakoniec vôbec neumúdrilo a ja som už kvôli pracovným povinnostiam ďalšie termíny nemohol skúšať. Tak sme to nechali tento rok tak.
Jaroslav: Výstup na Matterhorn bol viac menej ako doplnok, pretože sme chceli využiť vzdialenosť, ktorú sme tam absolvovali autom a taktiež aklimatizačné túry. Počasie nám však vôbec neprialo, pretože tam bolo veľa snehu.
Vy ste si dali skontrolovať svoje zdravie špeciálnymi vyšetreniami pre športovcov v laboratóriách Medirex. Čo vás k tomu viedlo?
Miroslav: Chceli sme zistiť, či je naše telo pripravené na takú extrémnu záťaž a v takej veľkej výške aj po medicínskej stránke. Preto sme oslovili MUDr. Renátu Lenártovú, PhD. (pozn. redakcie: zástupkyňa medicínskej riaditeľky pre východné Slovensko). Ponúkla nám komplex testov, ktorý je zahrnutý aj v športovom balíčku. Po preštudovaní sme neváhali. Bola to tá najlepšia možnosť zistiť, v akom stave sa naše telo nachádza, poprípade aké vitamíny alebo minerály ešte doplniť alebo upraviť, aby organizmus fungoval na 100%.
Jaroslav: Áno, pred výstupom sme absolvovali testy krvi a moču v spoločnosti Medirex. Chceli sme vedieť, či je všetko v poriadku aj po tejto “chemickej” stránke. Nechceli sme riskovať, aby nás niečím telo prekvapilo. Niečo skryté, čo sa nedokázalo prejaviť pri tréningoch. Predsa len sme nemali natrénované nadmorské výšky, ktoré u nás nie sú k dispozícii. Oslovili sme preto pani doktorku Lenártovú zo spoločnosti Medirex, či by nám v tomto smere nepomohli.
Prečítajte si aj: Ako u detí podnietiť lásku k horám a k turistike?
V čom spočíva obsah športového balíka? Prečo práve tieto testy?
Miroslav: Brali nám na rozbor krv a moč. Viete zistiť, ako pracuje vaše telo, ako dokáže regenerovať, ako pracujú jednotlivé orgány. Taktiež ako telu pomôcť napríklad doplnením vitamínov, minerálov, poprípade upravením stravy. Naozaj sa veľa dozviete o vašom tele. Častokrát si človek myslí, že mu nič nie je. Realita môže byť však iná. Práve dôkladné vyšetrenia môžu byť prevenciou pred neskoršími ťažkosťami.
Čo sa vďaka nemu človek dozvie a prečo by sa mal nechať vyšetriť?
Jaroslav: Športový balíček spoločnosti Medirex je nakombinovaný tak, aby odhalil aj nedostatky, ktoré môžu nastať pri extrémnych výkonoch, na ktoré sme sa chystali. Z rozboru krvi vedia odhaliť, či telo dostatočne spracuje extrémy, ako sa s nimi vie vyrovnať, ako ste pripravený na nedostatok kyslíku a či máte dostatočné zásoby minerálov. Taktiež či moč neobsahuje nejaké extrémne sedimenty, ktoré by pri väčšom zaťažení spôsobili problém pri výstupe.
Viete popísať, čo sa deje s organizmom vo vysokej nadmorskej výške? Zmeny akých parametrov možno očakávať?
Jaroslav: Pri aklimatizácii mali moji kolegovia problém pri spaní a veľké bolesti hlavy, pretože telo bojuje s nedostatkom kyslíka. Určite treba absolvovať spomínané aklimatizačné túry, aby ste nemali problém pri samotnom výstupe na Mont Blanc.
Kedy sa spomínané parametre dostanú opäť do normy? Čo je pre to potrebné urobiť?
Miroslav : Telo sa aklimatizuje tak, že si vytvára väčší počet červených krviniek, ktoré pomáhajú telu lepšie zvládať vysokú záťaž Držia sa v tele do dvoch mesiacov od prechodu dole do reality (úsmev). Bolo to naozaj cítiť. Z vlastnej skúsenosti viem porovnať, že po návrate z Mont Blancu som asi o tri dni šiel spraviť vynášku na Chatu pod rysmi. Naložil som si 50kg nákladu. Išlo sa mi naozaj veľmi dobre a pohodlne. Dovolím si tvrdiť, že oveľa lepšie ako pred výstupom na Mont Blanc. Práve vynášky tvorili hlavnú časť našej prípravy. Vedel som si takto zodpovedne porovnať aklimatizáciu tela.
Jaroslav: Pri zostupe dole, zrazu začnete využívať, že telo spracuje viac kyslíka a cestou “dole” viete podať lepší výkon.
Dá sa tomu vôbec nejako preventívne predísť?
Miroslav: Predísť nie, každý sa musí aklimatizovať. Každé telo si musí zvyknúť na iný tlak a na inú nadmorskú výšku. Fígeľ je v tom, že každý človek a každý organizmus na to reaguje ináč. Niekto to zvláda lepšie, iný horšie.
Jaroslav: Áno, dá sa tomu predísť pomocou tabletiek. Dôležitý je však dobrý tréning. Ale na Slovensku nemáme tak potrebnú nadmorskú výšku…
Čo do vašich životov priniesol výstup na Mont Blanc?
Jaroslav: Mont Blanc ukáže, aké sú dôležité v živote priateľstvá. Pretože tam hore môžeš ísť iba s ľuďmi, ktorým dôveruješ. Stačí jeden chybný krok a môžeš ublížiť sebe aj tomu, s kým ideš. Uvedomil som si neskutočnú silu priateľstva.
