Tajomstvo zakladateľa psychoanalýzy, ktoré sa skrývalo pod jeho stolom, vás asi prekvapí. Ktorá slávna žena bola tá, čo mu ho darovala? Kto bola vlastne v dejinách pomerne neznáma Dorothy a o čo sa zaslúžila ?
Sigmund Freud, rakúsky psychiater, psychológ, univerzitný profesor neuropatólogie a zakladateľ psychoanalýzy je osobnosť, ktorá fascinuje ľudí aj po viac ako 90 rokoch od jeho smrti. Bol nielen priekopníkom psychoanalýzy, skvelým spisovateľom, ktorého práce boli na pomedzí detektívok a bizarných príbehov, ale bol aj prvým feministom pre jeho zhovievavý prístup k ženským pacientkam. Niektorými odborníkmi je považovaný za literárneho génia.
Avšak, bol aj prvým človekom, ktorý začal využívať kanisterapiu – liečby za pomoci psov. Pes je využívaný pre svoju pozitívnu silu prítomnosti na psychické a fyzické zlepšenie zdravia pacienta. Využíval na to svoju fenku Jofi rasy chau chau, ktorá je známa svojím nepokojom a silnou individualitou. Ak bol Freudov pacient rozrušený alebo mal strach, fenka odišla. Ale ak bol pacient ako-tak v poriadku, zostala pri nohách majiteľa pod pracovným stolom. Bola jeho psím terapeutickým asistentom celých sedem rokov. Tým, že odhadla pacienta a vycítila jeho emócie, vedel Freud už pred prvou vetou pacienta prispôsobiť analytické sedenie jeho stavu.
Štyri kráľovné psychoanalýzy – Akčné ženy
Ako sa Freud dostal k láske ku psom
Freud nemal rád psy. Jeho prvý kontakt bol s vlčiakom, ktorého kúpil dcére Anne na jej osobnú bezpečnosť. Rada sa totiž prechádzala a medzi jej rituály patrili najmä večerné prechádzky, čo nebolo bezpečné. Ustarostený Freud teda vymyslel spôsob ako ju ochrániť. Freud vtedy upustil zo svojej rezervovanosti od zvierat pre dobro dcéry. Annin pes menom Wolf, ktorého kúpil v 30. rokoch, sa osvedčil ako spoľahlivý ochranca, čím si získal Freudovu dôveru a stal sa členom ich rodiny. Po ňom prišla drobná a nenápadná fenka Jofi.
Freudov život nebol jednoduchý. Okrem zdravotných problémov s čeľusťou a trávením, prežil smrť svojich dvoch detí – dcéry a syna. Syna prežil o tri roky. Obavy o Annu mal zrejme zakorenené z dôvodu smrti jeho dcéry Sophie, ktorá zomrela v roku 1920 na následky španielskej chrípky. Práve smrť jednej z jeho dcér bola smutnou inšpiráciou knihy Za princípom slasti. V diele sa odzrkadľoval podľa odborníkov žiaľ zo straty dcéry.
No podnetom k otázkam života a smrti a jeho bádania bola aj vojna a jej vplyv na vnímanie smrti a konečnosti života. Pudy života a smrti boli teda prítomné nielen v prácach analytika, ale aj vo vtedajšom komplikovanom živote v spoločnosti plnej nepokoja a strachu o existenciu, a tak reflektovala citlivé oko analytického pozorovateľa.
Kto Jofi priniesol?
Jofi bola sučka, ktorú mu darovala jeho známa, Dorothy Burlinghamová. Po smrti Jofi si od chovateľky zaobstaral druhého psíka chau chau. Známa je aj ikonická fotografia Freuda na jeho balkóne, kde je v prítomnosti oboch obľúbených psov. Ich úloha však nebola klasická – v prípade neštandardného pána tomu nemohlo byť inak.
Rasa chau chau bola vtedy veľmi obľúbená vo vyššej spoločnosti a vlastnila ju aj britská kráľovná. Dorothy Burlinghamová nebola len chovateľkou toho plemena. Bola vnučkou zakladateľa Tiffany & Co. Tiffany bola značka šperkov umelca Charlesa Lewis Tiffanyho, ktorá sa čoskoro stala synonymom luxusu a dokonalosti. Spoločnosť sa tak stala celosvetovo najuznávanejšou značkou šperkov, ktorých luxus bol určený pre tých najúspešnejších. Pochádzala teda z umeleckej rodiny.
Detská psychoanalytička
Možno aj preto ju zaujala teória plná mýtov a vnútorných obrazov, pri ktorých treba zapojiť vnútorný zrak. Podieľala sa na spolupráci na výskume detskej psychoanalýzy. Neskôr sa stala partnerkou Anny Freudovej. Zo svojho bývalého vzťahu mala deti – synov Roberta a Michaela a dcéry Mary a Katarínu. Jej nešťastné manželstvo s duševne chorým mužom nevydržalo. Do Londýna prišla s Freudovcami v čase druhej svetovej vojny. V 60. rokoch sa zaujímala o nevidomé deti. Jej práca publikovaná na túto tému vo vedeckom časopise sa stala priekopníckou pre vysokú mieru empatického prístupu, ktorý prejavila telesne postihnutým.
Zakladala aj škôlky
Historicky málo známa žena s odkazom výskumu v oblasti detskej psychoanalýzy sa neskôr po smrti odsťahovala do domu Freuda v Londýne známeho ako 20 Maresfield Gardens. Spolu s Annou sa podieľali na zakladaní detských škôlok počas vojny. Pomohla založiť aj kliniku pre postihnuté deti. Táto obetavá žena, ktorá sa na 40 rokov stala Anninou partnerkou, bola tiež psychoanalytičkou liečiacou tých najzraniteľnejších – postihnutých detí. Dorothy prispela k výskumu vzťahu rodiny k postihnutému dieťaťu, opísala kritické body väzieb matiek k takýmto deťom, ale aj pocit viny rodičov. Jej život bol poznačený tragédiou, keďže dve z jej detí zomreli, a to je pre matku vždy náročná a bolestivá skúsenosť. Dcéra Mary zomrela mimoriadne tragicky – spáchala samovraždu.
Dorothy bola známa okrem záujmu o detskú psychoanalýzu aj láskou ku psom. Chovala okrem chau chau aj veľa iných druhov. Pes, ktorého darovala Freudovi, sa tak zapísal do dejín ako prvý psí terapeut čírou náhodou, keďže si Freud všimol, že je možné využiť jeho špecifickú povahu.
Dorothy bola do smrti blízkou priateľkou Anny. Jej pozostatky sa nachádzajú v blízkosti rodiny Freudovcov, v krematóriu Golders Green v Londýne. Je však otázne, a zahalené do mnohých špekulácií, či mali Anna a Dorothy intímny vzťah, alebo boli len dobré priateľky.
Niekedy sa veľké ženy skrývajú v tieni iných veľkých ľudí dejín, no napriek tomu sú rovnako významné, iba mali smolu, že sa o nich tak veľa nehovorí.
Dorothy Burlingham – Wikipédia
Zaoberajte sa archívom: Dorothy Burlingham – Freudovo múzeum v Londýne