Psychoanalýza je psychologický smer, ktorého zakladateľom je Sigmund Freud, a je založený na takzvanej terapii hovorom, analýze, snoch a skúmaní sexuality.

Tento smer predpokladá, že človek často koná z nevedomia a ani sám nepozná motívy svojho konania, ktoré cenzuruje vo vedomí. Iba občas sa preriekne alebo sa skutočná pravda odhalí v sne.

Pre tento smer je dôležitý symbolizmus a sexuálny vývoj, ktorý Freud rozdelil na štádiá orálne (obdobie kojenia), análne (obdobie učenia sa na nočník) a falické (obdobie poznávania vlastného pohlavia) a prvej lásky k opačnému pohlaviu, ktoré nachádza dieťa vo svojom rodičovi.

V tomto období vzniká aj Oidipov komplex, snaha zbaviť sa svojho soka v láske, teda žiarlivosť syna na otca (z dôvodu snahy privlastniť si matku) a žiarlivosť dcéry na matku (v snahe privlastniť si otca). Posledné je genitálne štádium. Obdobie dospelosti a sexuálnej aktivity.

Práve psychoanalýza pomohla ženám nabrať sebaúctu v dobách, kedy každá vzdorovitá, svojská či mužom neprispôsobivá žena, končila v ústavoch pre chorobomyseľné. Niet divu, že práve pre ženy sa stal tento muž miláčikom a vzorom.

K týmto ženám patria:

Princezná Mária Bonaparte (2.7. 1882 Saint-Cloud, 21.9. 1962 Sant-Tropez Francúzsko)

Mária sa aktívne podieľala na záchrane života doktora Freuda. Počas nastávajúceho fašizmu mu pomohla vybaviť víza do Londýna, ale aj zachrániť množstvo jeho spisov a kníh. Bola jeho oddanou rodinnou priateľkou. Liečila sa u neho pre nedostatok sexuálneho libida, ktorý bol spôsobený nezáujmom jej manžela. Nakoniec sa sama stala psychoanalytičkou a jej zameranie súviselo hlavne s touto problematikou. Svoje poznatky publikovala pod pseudonymom A. E. Nariani. Bola múzou sochára Constantina Brancusicho. Je zaujímavé, že majetok tejto ženy sa odhadoval na 88 miliónov.

Lou Andreas Salomé (12.2. 1861 Petrohrad, 5.2. 1937 Göttingen)

Lou bola spisovateľka, vydávajúca svoje prvé diela pod pseudonymom otca Hennryho. Okrem toho bola filozofka a prvá psychoanalytička bez psychoanalytického vzdelania. Ku psychoanalýze sa dostala až neskôr, kedy bola fascinovaná myslením Freuda. Stala sa jeho rodinnou priateľkou a patrila medzi najšikovnejšie žiačky.

Bola priateľkou Nietzscheho, s ktorým odmietla sobáš, ale bola osudovou ženou Rilkeho, rakúskeho básnika, ktorý bol pôvodom z Česka. Ten bol do nej taký zaľúbený, že jej na smrteľnej posteli napísal vyznanie napriek tomu, že obaja boli v manželskom zväzku.

S Freudom si aktívne dopisovala a preberali spolu pacientov. Ich hlavnou témou bol narcizmus, ktorý Salomé považovala na žene za prirodzený. Jej myslenie bolo feministické a veľmi kontroverzné. O tejto žene jestvuje film Lou Andreas Salomé (2016).

Anna Freudová (3.12. 1895 Viedeň, 9.9. 1982 Londýn)

Anna bola dcéra Freuda, ktorá sa ako jediná venovala psychoanalýze. Mala so svojím otcom veľmi špecifický vzťah a zverovala sa mu s intímnosťami. Založila detskú psychológiu. Jej záujem bol však aj o oblasť arteterapie, zaviedla konzultácie rodičov na školách. Rovnako ako Freud aj ona bola dobrá priateľka s Andreas Salomé a spoločne sa podporovali vo feministických myšlienkach a viedli medzi sebou korešpondenciu. Veľa sa polemizuje aj o jej možnej chorobe príjmu potravy. Nikdy nebola vydatá a nemala vlastné deti.

Sabina Spielrein (7.11. 1885 Rostov na Done, 11.8. 1942)

Sabina je žena známa aj ako milenka Carla Gustava Junga, mladá pohľadaná Ruska, ktorá trpela hysterickými záchvatmi. Jungovi padla do oka po príchode do švajčiarskeho sanatória, kde bola hospitalizovaná. Vo svojom detstve zažila násilie zo strany otca, ktoré priznala Jungovi. Práve to sa začalo neskôr prejavovať sadistickými sklonmi.

Napriek problémom plynule hovorila troma jazykmi a bola veľmi inteligentná. Jej vyliečenie nastalo ešte v období, keď bol Freud v priateľskom vzťahu s Jungom, pričom Freud ho za tento milenecký pomer odsudzoval. Jestvujú však pochybnosti, či vôbec milencami boli. Jedného času bola Jungovou asistentkou, čo jej pomohlo prinavrátiť sebahodnotu a chuť žiť. Vzťah však ukončila a po štúdiu odišla a vydala sa. Po návrate do Moskvy bola vedúcou katedry detskej psychológie.

Prvá zaviedla pojem inštinkt smrti, ako aj koncept smrti a deštrukcie. Zaujímala sa o schizofréniu a patrila medzi prvé ženy, ktoré o nej neskôr napísali dizertačnú prácu. Vyštudovala v Zürichu, mala však širokú oblasť záujmov cez literatúru, filozofiu až po náboženstvo. Zomrela tragicky spolu so svojimi dvoma dcérami zavraždením fašistickými vojakmi. Film o tejto žene si možno pozrieť. Jeho názov je Nebezpečná metóda (2011).

Prínos žien do psychoanalýzy

Všetky štyri ženy sa stali prínosom v oblasti psychoanalýzy a boli kľúčovými postavami a často aj múzami. Ich pohľad na psychoanalýzu, narozdiel od mužského, je podstatne intímnejším a viac odzrkadľuje vlastné duševné krízy a sebahľadanie. Ich odkaz je jednoznačný – v slabostiach sa skrýva najväčšia sila.

Maria Bonaparte mala odvahu skúmať spôsob ako dosiahnuť sexuálne uspokojenie a pomáhala tak frigidným ženám k poznávaniu a mapovaniu svojho tela. Hľadala príčiny, prečo tomu tak je a nebála sa hovoriť o chúlostivých témach, o ktorých sa mlčalo.

Lou Andreas Salomé priniesla do psychoanalýzy určitú formu drzosti, pretože si dovolila psychoanalyticky hodnotiť vo svojej knihe takých ľudí akým bol Friedrich Nietzsche. Taktiež poznamenala, že narcizmus je u ženy správny a žiadúci. Hovorí sa, že bola ženou, ktorá videla mužom do hláv.

Anna Freudová sa zamerala na deti a konzultácie na školách. Radikálne zmenila školstvo. Napriek tomu, že nemala sama deti, vyvrátila mýtus, že žena bez dieťaťa nemá materinský cit. Dokázala pochopiť deti lepšie ako ich vlastné matky.

Sabina Spielrein je síce najmenej uznávanou zo spomínaných žien. Zrejme z toho dôvodu, že bola veľmi duševne chorá. Je možné, že práve to znížilo kvalitu jej odkazu pre ďalšie generácie. Jej príbeh je však silný – o hľadaní sebaúcty, duševnej sily a motivácie. Jej prípad poukazuje na sadizmus, dominantné a submisívne sklony, sebadeštrukciu a ich význam v psychoanalýze.

Všetky štyri ženy, napriek nie ideálnym osudom, sa stali bohyňami psychoanalýzy, ktoré sa navždy zapíšu do dejín psychológie.