Emócie sú naše reakcie na zážitok a berme to tak, že každá sekunda je zážitkom. Neexistuje moment, v ktorom by sme nepociťovali emóciu. Aj keď si myslíme, že v nejakom momente “nič necítime” aj vtedy sú emócie prítomné. Zaiste, niekedy sa nám javí, že nám emócie spôsobujú nepohodu a častokrát chceme práve “nič necítiť” a chceme aby boli preč alebo “vypnuté”.

Aj vy ste si niekedy predstavovali, že by vám bez nich bolo lepšie? Dúfam, že vás príliš nesklamem, ale takto to nefunguje. Emócie majú svoju úlohu a účel – veľmi hrubo povedané, aj to, že dnes čítate tento príspevok je ich zásluha.

Čo vás viedlo k tomu, aby ste zvolili práve tento článok? Priviedlo vás sem prehľadávanie textov o emóciách, emocionálnej inteligencii či gramotnosti alebo ste si len tak povedali, že kliknete práve sem? Inšpirácia? Ambícia? Skepsa? Opatrnosť? Zvedavosť? Skúste sa ponoriť do emócií a vypátrať tú, ktorá vás sem priviedla.

Kde vidno naše emócie?

Emóciám, ktoré vnímame a pomenovávame ako pozitívne, často dovolíme vyprchať. Radosť či nadšenie, spomeňte si, kedy naposledy ste ich prežívali. Dovoľte si, aby ste si privolali späť situácie, ktoré vám vyvolali úsmev na tvári. O úsmeve nepíšem náhodou.

Pery sú jedným z miest na našom tele, kde sú naše emócie najviac viditeľné. Jemný pohyb kútika či kútikov pier smerom nahor vyvoláva v druhých ľuďoch pokoj či radosť. Naopak, chvejúce sa pery sú symbolom istého rozrušenia alebo napríklad smútku. Ďalším miestom na tvári, na ktorých vidno emócie, sú napríklad oči.

Emócie, ktoré zvykneme považovať a označovať za negatívne, si častokrát privolávame späť či už za účelom analýzy zážitku, ktorý s danou emóciou súvisel a to neustálym prehrávaním si, kde sa stala chyba alebo práve naopak vytesňovaním pocitu, ktorý nám, povedzme, nie je príjemný. Neustále sa vracanie do minulosti a opakovanie si chýb a rovnako ani vytesňovanie emócií nám nie sú nápomocné. Ide o balvan, ktorý tlačíme pred sebou a on sa vráti späť.

Prečítajte si aj článok: Manželia sú emocionálne závislí od manželiek, hovorí prieskum

Príbeh o priateľstve

Predstavme si spolu, že máte dobrého priateľa či priateľku. Táto osoba je pozitívna a vždy, keď sa spolu stretnete, srší z nej dobrá nálada a vnímate, že je vašou oporou a každé stretnutie v jej spoločnosti má pridanú hodnotu. Jedného dňa príde osoba na stretnutie a je iná – deprimovaná, smutná a trpí. Toto nie je stav, na ktorý ste zvyknutý, a jednoducho sa jej otočíte chrbtom a odkráčate s predstavou, že táto osoba vám nemá čo ponúknuť.

Daná osoba vás po čase opätovne poctí svojou návštevou, avšak vás pocit z nej je opätovne rovnaký, čo sa týka jej naladenia, a preto jej obrazne povedané zatvoríte dvere. Po čase si uvedomíte, že vám chýba, avšak je nenávratne preč a vy nikdy nezistíte viac o tom, čo sa jej vtedy stalo a aký dopad na jej aj váš život to malo. Zatvorili ste dvere, pričom poznanie toho, čo je za nimi, je nielen užitočné, ale je to práve to, čo nám pomáha poznať seba samu či samého.

Porozumenie emóciám

Podľa Newbyho a Núñez je emocionálna gramotnosť taká úroveň porozumenia emóciám, že ich pokladáme za každodennú súčasť nášho zdravého uvažovania. Emócie nie sú dobré a/alebo zlé a nemali by sme ich vnímať ako nepríjemné, desivé, niečo čomu sa máme snažiť vyhnúť, pretože to deformuje naše rozhodnutia. Ide o nástroj, ktorý máme k dispozícii, aby sme lepšie kráčali životom.

Nejde o to nemať emócie, jednak to nie je možné a okrem toho, kým by ste boli, ak by sme v našom živote nerešpektovali, že emócie, ktoré prežívame sú naše a dôležité a nevyhnutné pre náš život? Tie, ktoré nám spôsobujú eufóriu a radosť, ako aj tie, ktorých bolesť cítime na hrudi.

Emócie nie sú konkurentom rozumu

Emócie nie sú konkuretnom rozumu a nie sú ani jeho podriadeným. Každému učeniu venujeme čas a inak tomu nie je ani vtedy, keď sa učíme o emóciách tým, že sa do nich ponoríme. Potrebujeme s nimi experimentovať, praktizovať a skúmať ich a neposlednom rade prežívať. Sme emocionálne bytosti rovnako ako rozumové.

To, ako sa k emóciám staviame, ako ich vyjadrujeme závisí od mnohých aspektov počnúc prostredím, v ktorom sa pohybujeme, cez našu individuálnu skúsenosť či charakter. Bez ich prežívania nemôžeme zistiť, do akej miery je nám tá ktorá emócia užitočná. Ak vyhodnotíme, že nám užitočná nie je, potom je na mieste začať konať.

Prvým krokom je pomenovanie toho, čo cítime teraz. Postaviť sa zoči-voči pocitu, ktorý máme a pomenovať emóciu, ktorá v nás prebieha. Je to strach? Bolesť? Úzkosť? Je toto emócia, ktorá mi je momentálne nápomocná v tom, čo prežívam? Ak áno – je to v poriadku, niekedy potrebujeme čas si dopriať byť v tej konkrétnej emócii. Verte, že priznanie strachu môže byť veľmi oslobodzujúce.

Ak však vnímame, že nám môže byť užitočná iná emócia – odvaha, ktorá vystrieda strach, radosť, ktorá naradí smútok stanovme si, čo môžeme urobiť ako prvé, aby k nám žiaduca emócia dorazila. V čom vnímate hlavný rozdiel? Čo je spúšťačom tej konkrétnej emócie?

Tento krátky článok budete čítať rozdielnou optikou v závislosti od toho, čo ste dnes prežili, ako sa cítite v dlhodobom meradle a rovnako váš pocit z neho ovplyvní to, aké sú vaše plány do budúcnosti. Či už si to chceme alebo nechceme pripustiť výchova nás kreuje v skutku nezanedbateľnej miere a rovnako vo výraznej miere ovplyvňuje to, kým sme a to znamená aj to, aký máme vzťah k vlastnej emocionalite. Pripomínam však, že to môže byť východisko, avšak nie jediný správny a užitočný rámec, ako k emocionalite pristupovať.

Andrea Geršiová, trénerka a koučka, topcoach.sk

Zdroje:
NEWBY D., NÚÑEZ L.: Neotvorený dar. Príručka emocionálnej gramotnosti. LIGHTNING SOURCE INC , 2019.
EKMAN, P.: Emotions revealed. Owl books, 2007.