Emócie naše každodenné – vždy tu boli a budú, niekedy sú radostné, inokedy bolestivé, no sú naše a bez nich by sme to neboli my. Veď práve aj tým sa odlišujeme od iných foriem života.
Emócie sú motorom nášho života. Ako uvádza, Magda Shymon – autorka Emočných kariet, doprevádzajú naše správanie a jednanie a hocikedy rozhodujú o rade dôležitých krokov, bez ohľadu na to, či stoja skromne v ústraní alebo im zrovna umožňujeme hlasitý prechod.
Z histórie vieme, že už Charles Darwin v roku 1872 tvrdil, že základné emócie sú zrozumiteľné ako zvieratám, tak ľuďom, a to nie len miestne, ale i napriek kultúrami. O storočie neskôr to svojimi výskumami potvrdil Paul Ekman, ktorý vytvoril register prejavov prežívania šiestich základných emócií, medzi ktoré zaraďujeme radosť, smútok, prekvapenie, strach, znechutenie a hnev.hnev. U týchto emócií môžeme mať v podstate istotu, že im porozumejú všetci bez rozdielu veku, pohlavia a sociálneho a kultúrneho zázemia. So zrozumiteľnosťou mnohých ďalších emócií už to tak jednoduché nie je. Svet emócií je proste obsiahly a slovami obťažne uchopiteľný.
Prenesme sa na chvíľu do obdobia sviatkov, ktoré nám pripomínajú tých, na ktorých nám záležalo. Dušičky.
Smútok je v poriadku
Smútime, sme nostalgickí a je to normálne. Ak by sme nesmútili, zapierali by sme človeka v sebe. Teórií na zvládnutie smútku je zo psychologického, aj sociologického hľadiska niekoľko. Niekto prežíva smútok vnútorne, iný zase navonok. Niekto vie lepšie spracovať svoje emócie, niekomu inému to ide ťažšie. Pravdou však je, že prekonať tento smútoksmútok nám nepomôže to, že chceme byť dokonalí a chceme mať všetko dokonalé, ale to, že práve prítomnosť budeme vnímať ako dokonalú a budeme sa z nej tešiť. A na minulosť budeme spomínať s úsmevom.
Spomienky sú krásna vec
Pri týchto sviatkoch asi väčšine z nás napadne šálka kávy, čaju či dobrota od babky, ktorá ich s láskou pripraví. Spolu si sadneme k stolu po tom, ako sme na cintoríne zapálili sviečky svojim najbližším. Spomíname na tých, ktorí už nie sú medzi nami, na časy, keď tu boli. A možno si to ani neuvedomujeme, ale emócie naše každodenné sú tu.
Starká vytiahne z ošúchanej krabice staré fotografie a rozpráva nám príbehy predkov, ktorých sme nikdy nepoznali. Čaj či kávu dopíjame, ale ostávame sedieť pri stole a debatujeme ďalej. Rozprávame nielen o samotných sviatkoch, ale spomíname aj na tých, ktorým sú venované. Práve tieto chvíle pomáhajú vidieť veci také krásne a jedinečné, aké sú. Možno sa nebudú opakovať, a preto si ich treba vychutnať naplno.
Pozitívnejšia stránka emócií
Pravdepodobne budete súhlasiť s názorom, že obdobím náklonnosti, porozumenia či prežívania mnohých pozitívnych emócií sú vianočné sviatky. Ľudia sa snažia byť empatickejší najmä k svojim blízkym. Aj kolegovia sú akísi milší. No Vianoce nie sú každý deň a vás občas počas bežných dní prepadne pocit, že nikto nechápe vaše emócie alebo nerozumie vašim pocitom.
Chyba však nemusí byť na vašej strane! Každý človek má v sebe mechanizmus, ktorý prebieha v dvoch fázach, a to rozpoznávanie emócie a následné reagovanie na túto emóciu. Každý tento mechanizmus využíva v inej miere. Takže ak sa vám zdá, že sa niekto nevie vcítiť do vašich pocitov, môže to byť preto, že jeho empatia sa nachádza v inom, resp. nižšom pásme ako tá vaša.
Stupne schopnosti vcítiť sa do pocitov druhého
Baron-Cohen kvantitatívne rozlišuje štyri stupne empatie: nízka, stredná, nadpriemerná a veľmi vysoká. Kvalitatívne opísanie empatie je v siedmich pásmach.
Úroveň 0: jednotlivec nemá žiadnu empatiu – absencia emócií. Tento typ človeka je schopný trestných činov bez pocitu viny. Existuje pozitívna (do tejto skupiny patria jednotlivci s autizmom – majú morálny svet, nesprávajú sa kruto) a negatívna (patria sem psychiatrické poruchy osobnosti – psychopatická, narcistická, hraničná).
Úroveň 1: jednotlivci sú schopní ublížiť svojmu okoliu, no zároveň sú schopní do istej miery reflektovať svoje činy a prejaviť emócie vo forme ľútosti.
Úroveň 2: jednotlivci dokážu zabrániť fyzickej agresii, no nevedia úplne ovládať svoje emócie, môžu kričať, urážať druhých. Nevedia vnímať ostatných.
Úroveň 3: jednotlivci si uvedomujú svoj nedostatok empatie, často sa ľuďom vyhýbajú, nie sú zruční v sociálnej interakcii.
Úroveň 4: jednotlivci, ktorí nerozprávajú o svojich pocitoch a emóciách. Ich priateľstvá sú založené na spoločných záujmoch, aktivitách.
Úroveň 5: jednotlivci sa zaujímajú o emócie iných, o to, čo iní robia, sú pozorní v interakcii. Dokážu zachytiť informácie v komunikácii bez toho, aby sa priamo pýtali. Často tu nachádzame skôr ženy ako mužov.
Úroveň 6: jednotlivci opúšťajúci svoje záujmy, aby mohli podporiť ostatných. Extrémne pozitívna empatia vedie k úvahe, či jednotlivec príliš zameraný na iných môže až zanedbať sám seba a svoje emócie a potreby.
Hoci nie každý z nás oplýva rovnakou schopnosťou vcítiť sa do iných, cení sa aj snaha pochopiť emócie toho druhého.
Ste zvedaví, v ktorom pásme sa nachádza vaša empatia? Zistite to prostredníctvom krátkeho dotazníka, ktorý vám radi poskytneme.
Čo je emócia?
Ako uvádza Shymon, názov emócia pochádza z gréckeho slova e-motere: „motere“ znamená pohybovať sa, predpona „e“ naznačuje pohyb k druhým smerom preč. Sú teda niečím, čo sa rodí v nás a pohybuje sa smerom von, obvykle k druhým ľuďom.
V učebniciach sa dočítame, že emócie delíme podľa dĺžky trvania na afekty, nálady a dlhodobé citové (emočné) vzťahy. Definície emócií sa však rôznia autor od autora, príkladom toho môže byť výrok H.E. Jonese, ktorý kedysi výstižne prehlásil, „že každý vie, čo to sú emócie, až do doby, keď sa emócie pokúsi definovať.“
I napriek tomu, že jednotná definícia emócií zrejme neexistuje, odborníci sa zhodujú, na niekoľkých znakoch, ktoré uvádza Shymon:
- Emócie sú subjektívne záležitosti – dva rovnaké podnety môžu u rôznych ľudí vyvolať rôzne emócie.
- Vynárajú sa v konkrétnej situácií v danom okamihu a slovami sú ťažko vyjadriteľné.
- Vnímať ich môžeme ako príjemné a nepríjemné.
- Väčšina emócií sa vyskytuje na protiľahlých póloch, napríklad radosť a smútok.
- Môžu byť zmiešané (ambivalentné), napríklad láska v nás vyvoláva pocit radosti a šťastia, ale taktiež strach o milovanú osobu, žiarlivosť a iné.
- Sú často sprevádzané fyziologickými zmenami a motorickými prejavmi ako pavúk.
Minulosť vs. prítomnosť
Občas sa treba zastaviť, pospomínať… no nezabudnúť sa vrátiť späť do prítomnosti, lebo tu a teraz je to krásne, živé, radostné. Tento čas má byť dôstojný a nie smutný. Pospomínajme si na svojich blízkych, ktorí už nie sú medzi nami, na veselé chvíle, ktoré sme s nimi zažili.
Vraví sa, že pavúk je najoptimistickejším tvorom na svete. Zatvorte ho do sedemdecového pohára a ráno ho nájdete na viečku s novou pavučinou, ako čaká na muchu. Buďte tým pavúkom, ktorý vníma situácie ako príležitosť.
Tento text by mal odovzdávať tipy, rady a zaujímavosti aj po odbornej stránke, pripájame „barličku“ na zvládnutie našich každodenných emócií od popredných psychológov a koučov.
Otázky, ktoré nám pomôžu v ťažkej situácii
Ak sa nevieme pohnúť a situácia sa nám zdá nezvládnuteľná, položme sebe samým tieto otázky:
- Aká je táto situácia v skutočnosti?
- Aké pocity vo mne vyvoláva?
- Aké sú moje priority? (ciele, potreby, hodnoty)
- Sú moje činy a myšlienky v súlade s prioritami?
- Aké ďalšie možnosti mám, čo môžem v tejto situácii urobiť?
Aneta Vančová, psychologička a koučka, topcoach.sk
Zdroje:
Vančová, A. (2019). Manuál (ne)manažéra. Bratislava. ADVANCA Baron – Cohen, S. (2014). Věda zla. Brno: Emitos.
Shymon, M. Emoční karty. Praha: Magda Shymon.