Štatútom Modrá zóna sa môže pochváliť iba zopár miest na svete. Jednociferný zoznam oblastí označovaných aj ako lokality s receptom na dlhovekosť sa v priebehu septembra rozšíril o nového zástupcu. Nováčikom v elitnej skupine je Singapur.

Miesta s najdlhšie žijúcou populáciou

Označenie Modrá zóna sa začalo používať v roku 2005. Za jeho priekopníka je považovaný autor Dan Buettner, ktorý ho prvýkrát použil v článku pre National Geographic Magazine. Na základe poznatkov z výskumov, na ktorých sa podieľali zdravotníci a antropológovia, ním označil 5 oblastí s najdlhšie žijúcou populáciou. Obyvatelia Modrých zón sa bežne dožívajú viac ako 90-100 rokov a aj vo vysokom veku sa môžu pochváliť celkom dobrou fyzickou aj psychickou kondíciou.

Dlhovekosť populácie aj v Singapure

Kritériá, ktoré Dan Buettner zohľadnil pri výbere prvých 5 Modrých zón, v súčasnosti spĺňa aj Singapur. Spisovateľ nezaradil ázijský mestský štát do tohto zoznamu len pre dlhovekosť jeho obyvateľov. Po dlhoročnom skúmaní singapurskej populácie dospel k záveru, že miestni sa dožívajú priemerného veku 83 rokov (o 10 rokov viac ako priemerný vek života na svete) vďaka zdravej strave, pestrému športovému vyžitiu a harmonickému spôsobu života. Napriek rastúcej miere stresu a vysokým nákladom na bývanie označil Singapur za 6. Modrú zónu.Singapur, Foto: www.pixabay.com – paolabaldacci

Singapur so štatútom Modrá zóna 2.0

Pozícia Singapuru sa v zozname Modrých zón líši. Potvrdzuje to štatút Modrá zóna 2.0. Toto označenie súvisí s „umelým“ zvýšením priemernej dĺžky života. Kým dlhovekosť v prvých 5 oblastiach vychádza z tradičného životného štýlu, Singapur sa k vysokému priemernému veku prepracoval v posledných rokoch dôrazom na podporu zdravia svojich obyvateľov. Receptom na úspech je zdravá gastronómia, budovanie verejných zelených zón, nadštandardné športové podmienky a politika podporujúca chôdzu a cyklistiku. Vďaka týmto opatreniam sa priemerná dĺžka života Singapurčanov zvýšila o 20 rokov, čo z krajiny urobilo 6. Modrú zónu.

Aktuálny zoznam Modrých zón sveta:

– ostrov Ikaria (Grécko)
– región Barbagia (Sardínia)
– ostrov Okinawa (Japonsko)
– polostrov Nicoya (Kostarika)
– Loma Linda (Kalifornia, USA)
– SingapurSingapur, Foto: www.pixabay.com – suyashdixit

Málo ochorení a aktívny životný štýl

Jednotlivé Modré zóny spája niekoľko faktorov. Okrem vyššej priemernej dĺžky života je pre všetky oblasti typický nízky výskyt ochorení. Podľa výskumov sa to týka najmä chronických a civilizačných chorôb. Životný štýl obyvateľov týchto lokalít sprevádza aktivita a pestovanie dobrých medziľudských vzťahov. Zásadnú úlohu zohráva aj kvalitná strava a čisté prostredie. Spolu s ďalšími faktormi, ktoré Dan Buettner pasoval za hlavné piliere dlhovekosti v týchto lokalitách, sa najvýraznejšou mierou podpisujú na dlhom a šťastnom živote miestnych.

Recept na dlhovekosť: Odpadnete, aké je tajomstvo tejto starenky

Piliere dlhovekosti podľa Buettnera:

Pohyb – V Singapure je trendom urobiť 10 000-20 000 krokov denne. Na Kostarike sa veľa tancuje. Muži z regiónu Barbagia prejdú pri pasení zvierat na strmých svahoch niekoľko kilometrov denne.
Oddych – V Modrých zónach sa spí toľko, koľko potrebuje telo. V priebehu dňa sa praktizujú pravidelné relaxačné rituály. Na Sardínii sa dodržiava poobedná siesta, obyvatelia Ikarie si po obede zdriemnu.
Strava – Prevažnú časť jedálneho lístka tvorí rastlinná strava. Mäso sa konzumuje v malej miere. V kalifornskom Loma Linda sa nekonzumuje vôbec.
Sýty na 80 % – Obyvatelia Modrých zón sa neprejedajú. Konzumáciu ukončia, keď je ich žalúdok plný približne na 80 %.
Pitný režim – Čistá voda z prírodných zdrojov a každodenný večerný pohár červeného vína je bežným „liekom“ nielen na Sardínii.
Zmysel života – Obyvatelia japonského ostrova Okinawa majú svoj ikigai, na Kostarike plan de vida. Cieľom je vedieť, čo nás napĺňa, ako v živote napredovať a aký je náš cieľ.
Medziľudské vzťahy – Podľa štúdií dokážu dobré rodinné vzťahy a účasť v komunite alebo v spoločenstve predĺžiť život o niekoľko rokov.Singapur, Foto: www.pixabay.com – cegoh

K typickým znakom životného štýlu v Modrých zónach patrí tiež fyzická práca na čerstvom vzduchu, minimálne sedenie v aute alebo za počítačom a vyhýbanie sa negatívnym správam. Obyvatelia týchto oblastí nefajčia a v ich živote hrá dôležitú úlohu aj viera, resp. spiritualita.

Foto na titulke: www.pixabay.com – cegoh