Produkcia kyslíka, pohlcovanie škodlivých látok či estetické skrášlenie miestnosti. To sú len niektoré plusy, ktoré prináša pestovanie izbových rastlín. U niektorých druhov sú ale uvedené pozitíva zatienené ich odvrátenou stránkou. Časť zo skupiny najpestovanejších izbových rastlín totiž obsahuje jedovaté látky.
Nie všetky izbové rastliny s obsahom jedovatých látok sú nebezpečné. Kým u niektorých je kontakt s listami alebo kvetmi vysoko rizikový, iné môžeme v prípade správnej starostlivosti pestovať bez obáv z otravy alebo vzniku zdravotných problémov. Ak im vyberieme vhodnú polohu a s danými rastlinami budeme narábať opatrne, pestovať ich môžeme aj v prípade, že máme doma deti alebo zvieratá.
Antúria
Nenáročná kráska vysokého vzrastu si našla miesto v interiéroch vďaka svojim nezvyčajným červeným kvetom potiahnutým výrazným leskom. V pôvabných kvetoch a listoch však číha šťavelan vápenatý, kvôli ktorému je antúria jednou z najjedovatejších izbových rastlín. Jeho požitie vedie k podráždeniu a opuchom slizníc, čo má za následok sťažené dýchanie, často až dusenie. Aj preto sa rastlinu odporúča umiestniť mimo dosahu detí a domácich zvierat.
Difenbachia
Medzi rastliny, ktoré by v žiadnom prípade nemali byť v dosahu detí a domácich zvierat, patrí aj difenbachia. Kráska s veľkými listami ozdobenými vzorovanou bielou textúrou síce čistí ovzdušie v interiéri, no daňou za to je riziko poškodenia kože. To vyvoláva tekutina v listoch, ktorá po priamom kontakte s pokožkou spôsobuje pľuzgiere. Horším prípadom je jej požitie, ktoré môže skončiť bolestivými kŕčmi a opuchmi.
Kaládium
Kvôli elegantnej bielej alebo farebnej kresbe na listoch sa pestuje aj kaládium. Obľúbenú rastlinu však s uvedenou difenbachiou spája aj obsah jedovatých látok, ktoré sa koncentrujú v listoch. Poškodeniu kože ale môžeme predchádzať použitím rukavíc pri akomkoľvek kontakte s nimi. Ak máme doma deti alebo zvieratá, rastlinu položme na vyvýšené miesto, čím im zabránime olizovať listy. To by mohlo vyústiť až do opuchov slizníc a zhoršenia dýchania.
Svokrin jazyk
Sansevieria, ako znie oficiálne pomenovanie rastliny známejšej pod názvom svokrin jazyk, je jedným z najnebezpečnejších izbových druhov. Riziko sa spája hlavne s obsahom alkaloidov, ktoré výrazne dráždia tráviacu sústavu, čoho výsledkom býva hnačka, zvracanie a nepríjemné kŕče v bruchu. Nebezpečné sú aj jej špicaté listy, ktorých konce môžu pichnúť obyvateľov do očí, takže obzvlášť dôležitý je výber polohy, kde budeme svokrin jazyk pestovať.
Krotónovec
Nebezpečné alkaloidy obsahuje aj krotónovec, ktorý je známy elegantnou svetlou textúrou zdobiacou veľké oválne listy. Práve v nich sa nachádza hustá mliečna šťava, ktorej súčasťou sú spomínané alkaloidy. Na rozdiel od svokrinho jazyka však ich účinky po kontakte s ľuďmi nie sú až také siné. Napriek tomu môže dôjsť k opuchom, k pľuzgierom alebo k žalúdočným ťažkostiam sprevádzaným zvracaním.
Lopatkovec
Podobné príznaky spôsobuje aj požitie listov rastliny známej ako lopatkovec. Nakoľko však riziko otravy nie je vysoké, nenáročná izbová rastlina sa zaraďuje medzi najpestovanejšie aj napriek možnému vzniku pľuzgierov, opuchov alebo drobných poranení pokožky. Aj v tomto prípade platí, že najlepšou prevenciou je výber vhodnej polohy a opatrné narábanie s rastlinou počas starostlivosti o ňu.
Vianočná hviezda
V zozname jedovatých izbových rastlín je aj vianočná hviezda. Živá vianočná ozdoba, ktorá svojimi červenými listami vyzerajúcimi ako súkvetie dekoruje počas sviatkov domácnosti po celom západnom svete, je však jedovatá len v prípade poškodenia pletív v listoch. Vtedy z nej začne vytekať lepkavá tekutina, ktorá dráždi oči aj sliznicu. Po kontakte s ňou je nutné ihneď prepláchnuť kontaminované časti tela.
Jedovaté látky v uvedených rastlinách môžu pôsobiť na každého inak. Pred ich pestovaním je vhodné poradiť sa s lekárom aj s botanikmi, ktorých stanovisko nám môže pomôcť s výberom vhodných izbových druhov s nižším rizikom otravy. Prípadne si môžeme vybrať iné rastliny bez obsahu jedovatých látok.
Zdroj foto na titulke: Pixabay
