Každá doba priniesla nové módne trendy. Mnohé sa do histórie nezapísali v dobrom svetle.
Niektoré modely oblečenia a doplnkov pôsobili kuriózne pre svoj vzhľad, iné využívali strihy alebo materiály, ktoré ohrozovali zdravie.
Lotosové topánky
Ženy v stredovekej Číne boli ochotné platiť za atraktívny imidž fyzickou bolesťou. Ak chceli nosiť tzv. lotosové topánky, ktoré boli symbolom noblesy a prestíže, museli si deformovať nohy. Bolestivá procedúra začínala vo veku 4 – 7 rokov. Prsty na nohách dievčat sa opakovane namáčali do zvieracej krvi a následne zväzovali k chodidlu. To viedlo k zastaveniu ich rastu. Niekedy bolo nutné kostičky v prstoch rozdrviť. Okrem prstov sa zväzovala aj päta, ktorá sa tlačila k chodidlu, čo nohu ešte viac skrátilo. Dostatočne krátka noha sa zmestila do malých lotosových topánok, ktoré sa stali módnym hitom v 7. storočí. Ženy s malými nohami v týchto topánkach boli vyzdvihované a pre mužov príťažlivejšie. Stará tradícia sa rozšírila do celej Číny a pretrvala do 20. storočia. V roku 1912 bolo zväzovanie nôh zakázané, no v niektorých regiónoch prežívalo napriek zákazu ešte niekoľko desaťročí.
Ilustračné foto: www.pixabay.com – nelsie_g
Extrémne dlhé nechty
Ďalší z čínskych módnych výstrelkov bolel menej, no prinášal značný diskomfort. Nechty dlhé viac ako 10 – 20 centimetrov boli nepraktické. Ich majiteľkám to údajne nevadilo, pretože tým dávali najavo prosperitu a bohatstvo. Na ženy s takýmito nechtami sa hľadelo ako na majetné panie, za ktoré robia všetku prácu slúžky. V 16. a 17. storočí sa dlhé nechty nosili na všetkých prstoch, neskôr už len na prstenníkoch a malíčkoch. Aby sa nepoškodili a nezlomili, chránili sa kovovými násadkami. Tradícia, za ktorej priekopníčky sa považujú ženy z panovníckej mandžuskej dynastie Čching, prežila až do začiatku 20. storočia.
Krinolíny
Široké kruhové sukne boli módnym hitom od 15. – 16. storočia. Nosili ich ženy z vyšších aristokratických kruhov, ktoré nimi dávali najavo svoje postavenie. Obľúbené boli najmä vo viktoriánskom období. Krinolíny nazvané po špeciálnom druhu látky boli pôvodne vystužené textilnou spodničkou. Tá pri dlhšom pohybe nedokázala udržať kruhový tvar sukne. Riešením bola oceľová obruč, ktorá sukňu rozšírila a vytvorila z nej veľký kruhový útvar s viac ako metrovým priemerom. Kovová výstuž splnila praktický účel, no nositeľkám sťažovala pohyb a spolu s korzetmi spôsobovala bolesti.
Korzet, Foto: www.pixabay.com – AiCanvas
Mužské korzety
Obtiahnuté korzety, ktoré zovreli aj najštíhlejší pás, nenosili iba ženy. Počas viktoriánskej éry nechýbali ani v pánskych šatníkoch. Obliekali si ich najmä chudší muži bez svalov. V obtiahnutých korzetoch s výstužou vyzerali ich ramená viac vypracované. Obéznym mužom zas pomáhali stlačiť brucho a opticky zmenšiť pás.
Šaty namáčané do arzénu
K móde vo viktoriánskej ére patrila aj zelená farba. Ženy nosili šaty v tomto odtieni na rôzne slávnostné udalosti. Šičky nemali vždy k dispozícii zelenú látku. Nedostatok materiálu riešili namáčaním oblečenia do arzénového roztoku. Úprava šiat touto formou neohrozovala iba zdravie farbiarov. Zdravotné komplikácie mali aj ženy, ktoré si odev namočený do arzénu obliekli a trávili v ňom niekoľko hodín.
Chopine
Obuv s opätkami si hľadala miesto vo svete módy už v staroveku. V antickom Grécku sa používala pri divadelných hrách. Konvenčnou obuvou sa stala po nástupe renesancie. V 15. storočí sa medzi aktuálne módne hity dostali topánky známe ako chopine. Išlo o dámsku obuv s vysokou platformou. Pôvodne si nachádzala uplatnenie ako ochrana topánok pred zašpinením v blate. V Španielsku, v Taliansku a vo Francúzsku sa neskôr zaradila medzi slávnostnú obuv, ktorá nebola veľmi pohodlná, no dámy v nej pôsobili príťažlivejšie.
Prečítajte si: Najvtipnejšie kuriozity zo sveta
Módne trendy v minulosti neovládali iba nové druhy oblečenia a obuvi. Do popredia sa drali aj dovtedy nevídané účesy a úpravy vizáže. Na konci 14. storočia sa v strednej Európe začali objavovať ženy s holými čelami. Trendom boli vlasy ostrihané do polovice hlavy, zopnuté a schované, aby vyniklo vysoké čelo. V rovnakom čase si ženy začali holiť obočie a vytrhávať mihalnice z oboch strán viečka. Tento trend bol presným opakom chvíľkového starogréckeho trendu zrastených obočí. Na úprave obočia si dali záležať aj Číňanky žijúce v 2. – 3. storočí. Po nariadení cisára si ho museli farbiť modrou a zelenou farbou. Na východe Ázie sa rozšíril aj trend bielych tvárí. Japonské ženy používali ako mejkap biely púder. V 20. storočí ho nahradil moderný mejkap s odtieňom ľudskej kože.
Páčil sa vám tento článok? Podporte našu prácu.
Vďaka vám môžeme ďalej prinášať články, eventy a priestor, v ktorom ženy robia, čo milujú.
