Nový vzťah po päťdesiatke nemusí znamenať, že treba začať odznova. Skôr ide o to nájsť niekoho, kto zapadne do života, ktorý sme si už vybudovali. Pri výbere partnera preto čoraz viac rozhodujú spoločné hodnoty, životný štýl a predstava o budúcnosti.
Zamilovať sa, cítiť motýle v bruchu a mať pocit, že sme konečne stretli toho pravého. Takto si mnohí predstavujú začiatok nového vzťahu. S pribúdajúcimi rokmi sa však môže meniť nielen to, koho si vyberáme, ale aj to, čo od partnerstva očakávame.
Manhattanská dohadzovačka Brigitte Weil, ktorá sa špecializuje na klientov po päťdesiatke, upozorňuje, že pri hľadaní partnera vo vyššom veku už nemusí byť rozhodujúca prvotná chémia. Dôležitejšie je, či si dvaja ľudia dokážu predstaviť spoločný každodenný život.
Nehľadáme niekoho, s kým začneme od nuly
V mladosti si väčšinou predstavujeme, ako budeme spoločný život s partnerom postupne budovať. Po päťdesiatke či šesťdesiatke už máme za sebou vlastné príbehy, skúsenosti, vzťahy, rodinné väzby aj každodenné rituály. Nový partner do tohto života nevstupuje na prázdne miesto. Práve preto je podľa Weil dôležité, aby si dvaja ľudia rozumeli v tom, ako chcú žiť. Nestačí, že ich priťahuje rovnaký typ človeka alebo že sa pri prvom stretnutí dobre porozprávajú. Podstatné je aj to, či majú podobné predstavy o trávení voľného času, cestovaní, rodine a spoločnej budúcnosti.
Niekto túži po spoločnom bývaní a každodennej blízkosti, iný si chce zachovať vlastný domov, zaužívané zvyky a nezávislosť. Ani jedna z týchto predstáv nie je nesprávna. Problém môže nastať vtedy, keď sa zásadne líšia očakávania oboch partnerov.
Menej dokonalých parametrov, viac skutočnej kompatibility
Výška, vzhľad či finančné zázemie môžu pri výbere partnera zohrávať určitú úlohu v každom veku. Podľa skúseností dohadzovačky však u jej starších klientov ustupujú do úzadia v porovnaní s tým, či sa ich životy dokážu prirodzene prepojiť.
Veľmi praktickou otázkou môže byť napríklad miesto, kde človek žije. Ak má niekto deti, vnúčatá, priateľov a komunitu, ku ktorej je citovo naviazaný, nemusí byť ochotný presťahovať sa za novým partnerom. Rovnako dôležité môže byť, či obaja radi cestujú, ako si predstavujú vzťah k vnúčatám alebo koľko času chcú tráviť spoločne.
Romantika zmiznúť nemusí. Len sa k nej pridá otázka, ktorá je pre dlhodobý vzťah dosť zásadná: Bude nám spolu dobre aj v obyčajný deň, keď sa nič výnimočné nedeje?
Zapojte sa do ankety. Tešíme sa na odpovede
Rozvod a ovdovenie prinášajú odlišné skúsenosti
Väčšina klientov Brigitte Weil má za sebou rozvod alebo stratu partnera. Ich predchádzajúce vzťahy ovplyvňujú aj to, ako premýšľajú o novom partnerstve.
Ľudia, ktorí ovdoveli, zväčša vedia pomenovať vlastnosti, ktoré si na predchádzajúcom partnerovi vážili a ktoré by chceli nájsť aj v novom vzťahu. Tí, ktorí prešli rozvodom, zasa častejšie hovoria o tom, čomu sa chcú tentoraz vyhnúť a čo by chceli urobiť inak.
Obe skúsenosti môžu priniesť väčšie sebapoznanie.
Zároveň však môže byť náročné znovu niekomu dôverovať alebo uveriť, že ďalší vzťah môže byť dobrý. Weil svojim klientom pripomína, že nehľadajú lásku na začiatku svojho príbehu. Do nového vzťahu vstupujú s tým, čo sa už o sebe a o partnerstve naučili.
Na nový vzťah nie je nikdy neskoro
Jedným z príbehov, ktoré dohadzovačka spomína, je zoznámenie dvoch ľudí približne v sedemdesiatke. Ich prvé rande sa takmer neuskutočnilo, pretože žena na diaľnici odstavila pokazené auto. Keď sa o probléme dozvedel jej potenciálny partner, rozhodol sa za ňou prísť a počkať s ňou, kým sa situácia vyrieši. Na samotné rande napokon došlo až neskôr. Dvojica si však k sebe našla cestu a dnes spolu cestuje po svete.
Nie je to dôkaz, že sa každé zoznámenie skončí šťastne. No o kvalite partnera niekedy viac než dokonalý prvý dojem vypovedá to, ako sa zachová v obyčajnej, neplánovanej situácii.
Zdá sa, že presnejšie vieme, čo chceme
Hľadať lásku po päťdesiatke môže znamenať konfrontovať sa s obavami, novými začiatkami aj otázkou, koľko zo svojho doterajšieho života sme ochotní zmeniť. Ale máme tiež výhodu, ktorú sme v dvadsiatke mať emuseli. Lepšie poznáme svoje potreby, hranice a hodnoty.
To ale neznamená, že by sme mali prestať robiť kompromisy alebo očakávať, že nový partner bude dokonale zapadať do našich predstáv. Skôr ide o rozlíšenie medzi tým, v čom vieme ustúpiť, a tým, bez čoho si spokojný vzťah nevieme predstaviť.
V päťdesiatke teda asi nehľadáme menej romantiky. Hľadáme takú, ktorá sa dá žiť aj po odfúknutí prvotného očarenia. Niekoho, s kým nemusíme celý svoj život prestavať, ale s kým ho môžeme ďalej zdieľať.