Len sa smej alebo prečo si nedávam novoročné predsavzatia

0
Len sa smej alebo prečo si nedávam novoročné predsavzatia

Nedávam si novoročné predsavzatia. Zvyčajne ich aj tak nesplním. Život tak či tak prinesie výzvy, ktorým budem musieť čeliť, či sa mi to páči alebo nie. A tak je tomu aj tento rok. Úsmev je viac. Najviac. A preto sa už len smejem.

Po pár dňoch vianočného a sviatočného voľna v obklopení skvelých a inšpiratívnych ľudí mi vždy chvíľku trvá aklimatizovať sa na realitu. Chvíľu mi trvá, kým sa opäť naladím na ľudí okolo seba, na ich nálady, životné postoje či hodnoty. Vo vyššej nadmorskej výške človek vníma svet nejako inak, s nadhľadom, s odstupom, veci sa ho až tak netýkajú, netrápia ho, vie, že mnohé nevyrieši a nad iným nemá zmysel ani sa zamýšľať. Asi preto sa tam tak často utiekam.

Škoda len, že po zostúpení dole mám pocit, že ma to zase všetko „vcuclo“, pohlcuje, vysáva energiu. To, čo pre iných znamená veľa, pre mňa neznamená nič. Čo však neznamená, že ja alebo ten druhý to zaručene vníma nesprávne. Nie. Len pohľad na život iný je. Niekto rád rieši len seba. Niekto zase rád pomáha iným. A tým je šťastný. Nemôžu byť všetci Matky Terezy. I keď. Svet by bol krajší a lepší. Keby boli. Myslím si.

Pre niekoho je dôležité mať. Pre iného byť. Byť niekým. Znamenať. Dokazovať si. Kto som. Čo som. Kde som. A zvyčajne, keď mám, aj tak nemám dosť. A vidím obvykle len seba. A že nemám. Nikdy dosť.

Pre niekoho je dôležité, kým som. Akým človekom. Akú stopu zanechám. Ako si ma raz budú pamätať? Na náhrobnom kameni málokde nájdeme tituly. Jedno, či sú vytesané do kameňa a či do žuly.

Pálim a či staviam mosty? Niekedy nechtiac spálim aj to, čo hasiť som chcela. Možno som ako neriadená strela.

A v tomto zmätku v mojej hlave, kde bije sa mi, čo je správne, priateľka mi pošle link. Pusti si toto a budeš mať motto. Život ľahšie bude sa ti žiť. Nielen motto na rok nový, ale život každodenný. Púšťam stále dokola. Ako to priateľka vedela?

Čo je ozaj dôležité a čo treba v tomto svete. Aby sme nielen prežili.

A tak, ďakujem Ti, Ty vieš kto. Za to, že si. Aj keď inde už si chcela byť. Život niekedy nepochopiteľne však tká svoju niť. A teraz už opäť raz, púšťam aj do dnešného dňa:

Len sa smej
Usmievaj sa všade a stále
Len sa smej
Aj keď už nevieš ako ďalej
Len sa smej
Mnohých to zrazí na kolená
Keď vidia, že si stále naladená

Len sa smej
Usmievaj sa, dýchaj a miluj
Len sa smej
Veď úsmev má najväčšiu silu
Len sa smej
Aj keď tým možno naštveš mnohých
Tých, ktorí žijú svoj život úbohý

Úsmev je viac
Než akékoľvek gesto
Úsmev je viac
Ako mať dobré miesto
Úsmev je viac
Ako dokážeš povedať
A silnejší
Než nedobytný hrad

Úsmev je viac
Než akékoľvek slovo
Úsmev je viac
Ako žiť v byte novom
Úsmev je viac
Ako čokoľvek na svete
Vyhráva boj
No nie sú obete

Len sa smej
Buď slnkom, aj keď je vždy šero
Len sa smej
A z ničoho si fakt nič nerob
Len sa smej
Aj keď si myslia, že si blázon
Smiech bol stále tou najlepšou nákazou

Úsmev je viac

žiadne príspevky na zobrazenie