Mama troch detí Lucia: Živnosť je pre mňa obrovskou výzvou

0
Mama troch detí Lucia: Živnosť je pre mňa obrovskou výzvou

Lucia Kočková, mama troch detí, pôsobí ako projektová manažérka hokejového klubu. Po dlhšom odhodlávaní sa rozhodla založiť si živnosť, aby mohla podnikať. Aj keď ju okolie odhováralo, chce ukázať, že sa to dá. Spýtali sme sa jej:

  • v čom plánuje podnikať,
  • či nemá z podnikania strach,
  • čo jej uľahčilo začiatok podnikania,
  • aký účet sa rozhodla založiť a koľko jej to trvalo,
  • na čo všetko využíva mobilné aplikácie,
  • aké nástroje pri svojej práci používa,
  • čo bola pre ňu obrovská výzva po materskej dovolenke.

Nedávno si si založila živnosť. V čom všetkom plánuješ podnikať?

Rozhodnutie založiť si živnosť a začať robiť sama na seba bol u mňa dlhočizný proces (smiech). V tomto smere je mi obrovským vzorom môj ocino, ktorý celé roky podniká v segmente, ktorý nikdy neštudoval a s ktorým začínal doslova od nuly. Dnes má firmu, ktorá za 27 rokov pôsobenia na trhu mala iba jediný raz platenú reklamu. To mi dáva nádej, že napriek všetkým odhováraniam okolia sa to dá.

Mojim zámerom je pomáhať ľuďom v oblasti komunikácie. Nastavenie komunikačnej stratégie pre začínajúce podnikateľky alebo tie, ktoré chcú svoj biznis posunúť ďalej a nevedia, ako na to. Mojou silnou stránkou je tvorba obsahu, textu, práca s ním a radosť mi robia sociálne siete.

Čo všetko si musela vybavovať, keď si si chcela založiť živnosť?

Založiť si živnosť som považovala za jednoduchý krok. Aj to tak bolo, živnostenský úrad som vybavila veľmi rýchlo napriek pandemickým prekážkam (úsmev), potom ma z administratívnych činností čakalo už len založenie podnikateľského účtu. Až následne, som nastavovala v už založenom účte platby do zdravotnej poisťovne.

Keď začínaš podnikať, je dobré mať aj extra bankový účet. Robila si si k tomu vopred nejaký prieskum?

Radila som sa s priateľkou, ktorá dlhé roky podniká. Poradila mi založiť si podnikateľský účet v banke, kde mám aj účet súkromný, najmä kvôli pohodliu a rýchlosti presunu peňazí. Otvorila som si teda účet v banke, ktorej klientom som od osemnástich rokov (smiech).

Ako prebehlo založenie?

Moja cesta viedla do Tatra banky. Myslela som, že musím prísť osobne. Bola som naozaj prekvapená, keď mi pani poradkyňa povedala, že som to mohla urobiť z domu priamo v appke, čo mám v mobile. A vlastne tak som si nakoniec aj môj podnikateľský účet založila. Sama, cez mobil.

Máš rada aplikácie?

Mám rada výdobytky modernej technológie a využívam množstvo appiek, ale nie dostatočne efektívne a naplno, ako som zistila. Niekoľkými jednoduchými krokmi priamo v mojom telefóne som si založila živnostenský účet. Kto používa aplikáciu Tatra banky, vie, že je veľmi intuitívna a užívateľsky veľmi jednoduchá. V podstate po každom úkone vás navedie na ďalší krok. Stačí čítať a ťukať podľa zadania (úsmev). Účet som si založila doslova za pár kliknutí na displeji.

To je také jednoduché?

Áno. Za pár minút mi prišla notifikácia cez sms aj na e-mail, že môj účet je aktívny. Na ďalší deň mi tam prišli prvé peniaze (úsmev).

Koľko to trvalo?

Ak mám byť úprimná, bolo to pár minút, možno desať.

Čiže ak by si chcela, vedela by si si ho zriadiť aj jednoducho doma?

To ma dostalo najviac. Možnosť urobiť to v podstate z domu, kedykoľvek, kým deti spia alebo kým sa mi varí polievka (úsmev). Tým sa všetko uľahčuje. Čas je pre mňa veľmi drahá komodita, ako pre každú mamu. Riešime to denne, škola, krúžky, nákupy, práca, a pripadne ešte fitko či beh. Kúskujeme ten deň nie na hodiny, ale minúty. Preto mi takéto riešenie od banky prišlo ako skutočne unikátne a pre mamy ušité na mieru. Hoci, to asi nebol ich zámer (smiech).

Takže všetko budeš riešiť cez jednu aplikáciu v mobile?

Geniálne je, že keď máte v banke svojho osobného poradcu a v mobile appku, kedykoľvek si viete zavolať. On vám cez telefón poradí, ako appku využiť na 100% a nemusieť ísť pre bežné úkony do banky. Ja v appke od Tatra banky robím naozaj všetko. Myslím, že dnes už to pre nikoho nebude až taká novinka. Všetci robíme cez mobil prevody, lebo nascanovať QR kód je super jednoduché. Platíme online, lebo možnosť využiť internetovú platbu a nezadávať obchodníkovi moje číslo karty a bezpečnostný kód je na nezaplatenie.

Ja som si v appke vytvorila všetky trvalé príkazy, zoznamy pravidelných platieb. Jednoducho všetko. Mobilom platím v potravinách aj v parkovacom dome. Vyznie to ako reklama, ale ja bez mobilu nenakúpim (smiech).

Spomínala si mi, že ti k tomu dali aj ďalšie výhody – fakturačný systém zdarma znie super. Plánuješ niečo z toho využiť?

Možno využijem možnosť vyskúšať jeden zo štyroch fakturačných systémov, ktoré mi Tatra Banka ponúka k novému Živnostenskému účtu na 1 rok bez poplatku. Niektorí vraj vyskúšajú všetky štyri a potom si vyberú. Zatiaľ nad tým iba uvažujem.

Prešla si si veľkými korporátmi, manažérskymi pozíciami pre sieť nemocníc a aktuálne pomáhaš s komunikáciou aj košickým hokejistom. Čo ťa na tvojej práci najviac teší?

Prešla som si viacerými spoločnosťami, pre ktoré som pracovala v oblasti komunikácie. Veľmi ma bavila práca vo vydavateľstve pre deti a mládež. To bolo ešte v čase, keď som žila v Bratislave. Nádherná práca. Knihy sú môj život, bola to viac zábava ako práca a niekedy rozmýšľam, či by som vo vydavateľskom dome ešte bola, keby som sa nepresťahovala. Zdravotníctvo bola ďalšia srdcovka. Moja mamina je zdravotná sestra, ja som v nemocnici vyrástla (smiech). Očné oddelenie v Rooseveltovej nemocnici mi bolo druhým domovom.

S troma ďeťmi si bola asi dlho doma. Kam si nastúpila po ukončení materskej?

Keď prišla možnosť robiť pre najlepšiu všeobecnú nemocnicu na Slovensku, bola to obrovská výzva. Po siedmich rokoch s deťmi som nastupovala opäť do práce. Bola som vydesená a mala som pocit, že nič neviem. Fakt je, že okrem toho, že vás baví, čo robíte, musíte mať okolo seba aj tých správnych ľudí. To ja som mala zatiaľ v každej práci a to mi vždy dalo možnosť rozletu. V Šaci doslova. Veľa som sa o komunikácii nielen tej doslovnej, ale aj tej s lekármi, sestrami, pacientmi a médiami nehovoriac, a tvorbe obsahu, dokonca sociálnych sieťach naučila práve tu. Okrem iného aj šoférovať 9-miestnu dodávku a postaviť promo stan v -3 stupňoch (smiech).

Luciin projekt – fotografie detí, ktoré boli narodené v ich nemocnoci zdobia teraz chodby

Teraz pomáhaš slávnemu HC Košice, pravda?

Pre hokejový klub pracujem primárne na projektoch, ale vypomáham aj v oblasti obchodu a komunikácie. Najmä na mojej obľúbenej platforme LinkedIn (úsmev).

Máš z niečoho aj obavy? Čo si myslíš, že bude pre teba pri podnikaní najväčšia výzva?

Zo všetkého (smiech). Živnosť samotná je pre mňa obrovskou výzvou. Čím viac človek pracuje v nejakom segmente, tým má pocit, že menej vie. Respektíve, že je stále veľmi veľa toho, čo nevie, a tým pádom sa nikdy necíti byť odborníkom na nič.

Ja som sa rozhodla poňať to ako odovzdávanie mojich skúseností iným. Z mojich úspechov vedia ľudia načerpať inšpiráciu a z mojich zlyhaní zas vedia čerpať vedomosti a vyhnúť sa tým svojim zlyhaniam ešte pred tým, ako by sa stali. Idem teda s kožou na trh. Ale myslím si, že skúsenosti sú to najviac, o čo sa môžem podeliť a ako pomôcť iným.

Lucia pri preberaní ocenenia nemocnice Osobnosť roka
Lucia pri preberaní ocenenia nemocnice Osobnosť roka

Čo ešte robíš v rámci svojej práce a čo považuješ za dôležité?

Venujem sa písaniu. Rada píšem a chcem písať viac. Príbeh predáva. Príbeh je to, čo zákazník musí vidieť za značkou, za človekom, ktorý mu chce niečo ponúknuť. Tvorba takýchto príbehov je pre mňa inšpiráciou a keď to prinesie niekomu osoh, tak je to pre mňa obohatením.

No a tiež spravujem sociálne siete. Dnes sa hovorí, že kto na nich nie je, ten akoby nebol. Je fakt, že byť na očiach je dôležité. A keď to urobíte na platforme, ktorá je doslova networkingovým priestorom, ľudia sa o vás určite dozvedia. Chce to čas. Veľa času a trpezlivosti. Chce to tvoriť obsah. Denne. Je to náročné, ale je to zmysluplné. To sa môžeme naučiť od veľkých značiek a od mnohých brand manažérov a workfluencerov, ktorých okolo seba máme.

Na čo sa najviac tešíš pri podnikaní?

Na čo sa teším? Na všetky tie príbehy, ktoré spoločne s tými, ktorí ich prežili, prinesieme vám všetkým.

Foto archív: Lucia Kočková

? Článok vznikol s podporou Tatrabanky

žiadne príspevky na zobrazenie