Lucie Vondráčková: Chyby sú len cesty k lepším križovatkám

0
Lucie Vondráčková: Chyby sú len cesty k lepším križovatkám

„Akčná žena veci neodkladá. Využije moment prekvapenia a urobí to hneď. A vie, kedy má odpočívať, aby potom zase mohla vraziť do terénu ako levica,“ hovorí speváčka, herečka a mama dvoch detí, Lucie Vondráčková.

V Divadle Broadaway pred časom stvárnila úlohu Veroniky v predstavení Sliby se maji plnit o Vánocích. Pražské Divadlo Semafor praská vo švíkoch, keď Lucie Vondráčková (42) nahrádza v hre Včera, dnes a zítra kultovú Ivu Janžúrovú. Trochu taliansky vzťah ukazuje nadaná česká herečka divákom v Štestí. Dosky, ktoré znamenajú svet túto scénu uvádzajú v Divadle Palace na Vaclavskom námestí v Prahe.

Umelkyňu môžete vidieť tiež v seriáli O mne se neboj, či Specialistoch na TV Nova. Okrem toho interpretuje rôzne audioknižky a dabuje. Nedávno jej vyšiel zlatou doskou ocenený štúdiový album nazvaný Láskověty. Tie aktuálne šepká českému profesionálnemu zápasníkovi OKTAGON MMA Zdeňkovi Polívkovi (25).

V rozhovore sa dozviete:

• ako strávila Lucie Vondráčková vianočné sviatky
• vďaka komu začala spievať
• čo ju odjakživa poháňalo na sebe pracovať
• ktorú svetovú umelkyňu predbehla v počte vydaných štúdiových albumov
• akú ženu považuje za akčnú

Rozbehli ste množstvo aktivít na Slovensku i v Českej republike. Stíhate aj napriek tomu cestovať po svete a spoznávať vami ešte neobjavené a možno už aj objavené krajiny?

Do sveta som sa teraz dlhodobo nedostala… Ale deficit necítim, pretože som svet precestovala hlavne do obdobia, než som nemala deti. Učila som sa na školách v Hamburgu, Paríži, Los Angeles, San Franciscu… Som blázon do cudzích jazykov a kultúr. Ale teraz som na chvíľku rada a v pokoji s deťmi doma, alebo v divadle. Cestovať ale určite zase začneme (úsmev).

Existuje obľúbené miesto, ktoré ste doteraz navštívili a rada sa naň vraciate? Ak áno, prečo?

Zbožňujem New York. Tam máte pocit, že akýkoľvek nápad máte, je realizovateľný. Je to taká magická zmes talentu, snov, dokázateľnosti a energie.

Roky ste rodinne žili a tiež pracovne pôsobili v Kanade. Ako si spomínate na toto obdobie, vedeli by ste to naším čitateľkám priblížiť?

Je to náramná a už uzavretá kapitola. Krásna príroda a kus života, ktorý máte navždycky v srdci. A narodili sa tam obidve moje deti. Takže s Kanadou mám spojené to najzásadnejšie (úsmev).

Čo sa vám na Kanade a vôbec mieste, kde ste konkrétne osem rokov žili páčilo najviac? Bolo také niečo?

Príroda a láskavosť ľudí k sebe navzájom. Veľká zima, ktorú potom samozrejme prevážil v spomienkach úplne neprekonateľný a farebná jeseň.

Máme za sebou Vianoce, a tak nám nedá neopýtať sa na to ako ste ich trávili?

S rodinou, deťmi, v pokoji pri stromčeku. Umelom. Nemám totiž rada rezanie živých stromčekov, ktoré potom končí na spálenisku. Radšej stromy sadím, kde sa dá.

Aký darček po stromčekom vám urobil najväčšiu radosť?

To asi neviem povedať. Bolo nám jednoducho pekne (úsmev). Ja mám najväčšiu radosť z peknej role, alebo trebárs audioknižky, ktorú môžem načítať ako interpret. A tých bolo teraz naozaj veľa. Mala som šťastie na dramatické a šťavnaté osudy.

Okrem uvedeného vám radosť robí umenie a hudba. Vediete k nim aj svojich dvoch synov?

Tak nejako prirodzene… Vediem ich k čítaniu i športu. K divadlu i maľovaniu. Aby bolo všetko v rovnováhe.. Ale nastane čas, kedy to nechám len na nich.

Odjakživa ste známa svojou učenlivosťou a skvelou pripravenosťou po tej pracovnej i profesionálnej stránke. Čo vás poháňa vpred, neustále na sebe pracovať?

Mojím motorom bol dlhú dobu pocit, že od vás nikto veľmi nič nečaká… To vám dáva slobodu riadiť sa svojou vlastnou intuíciou a pocitom. Nie tým, čo vám diktuje úspech. Ten človeka môže často zväzovať a vziať mu vietor z plachiet pri tvorbe nových vecí. Fajn, je tiež pocit, kedy nemáte čo stratiť. Potom je imaginácia otvorená.

Ak v živote urobíte chybu, spracovávate to v sebe dlho?

Neverím na chyby. Vždy urobíte to, čo považujete v danej situácii za najlepšie. A pokiaľ sa to potom javí ako chyba, mali ste sa asi niečo naučiť. Chyby sú len cesty k lepším križovatkám.

Ruže, je titulnou piesňou vášho predposledného rovnomenného hudobného albumu. Je práve tento kvet váš najobľúbenejší?

Ruža je úžasný symbol. Vznešenosti i jemnej pýchy… Hrdosti i dokonalej obrany… Pokiaľ ide o mňa, najradšej mám sadenie stromov a kvety dostávam rada v kvetináči… Nechcem ich trhať, chcem, aby žili. A najradšej mám snežienky (úsmev). Sú také čisté a nepompézne…

Dalo vám niečo stretnutie s vaším umeleckým vzorom Paulou Abdul, ktorú ste dlho obdivovali?

Áno, to bol úžasný zážitok. Mohla som objať niekoho, kto ma vlastne, bez toho, aby o tom vedel, formoval celé detstvo. Tanec, choreografie, klipy, piruety, žartovný imidž… Všetko, čo robila, na mňa malo vplyv. A vďaka nej som začala spievať. Teraz mám asi o desať albumov viac, než Paula, ale stále ju samozrejme sledujem (úsmev).

Ako na vás Paula Abdul pôsobila v skutočnosti naživo?

Príjemná, ľudská, empatická… Mala som pol roku po stretnutí s ňou veľký koncert a prišla za mnou jedna slečna. Vyrastala na Láske na 100 let a ďalších piesňach a keď sme sa stretli, tak sa rozplakala. Úplne som vedela, ako sa cíti a objala som ju rovanko, ako mňa pred tým Paula.

Je o vás tiež známe, že ste lingvistka. Aké jazyky teda aktívne i pasívne ovládate a kde, akým spôsobom ste sa ich učili a naučili? Existuje na to možno nejaký návod, recept, alebo ste mali niekedy nejakého kouča?

Začala som angličtinou ako malé dievča. V piatej triede ma navštívila francúzština a na hereckom konzervatóriu som si pribrala nemčinu. Na vysokej škole potom k tomu pribudla španielčina. Čítam veľa knižky vo všetkých možných jazykoch a vediem k nim aj chlapcov… Je to krásna veda, ktorou sa dostávate až ku koreňom kultúr a tradícii.

Lucka, vzhliadnuc na vašu dlhoročnú umeleckú kariéru a množstvo fanúšikov, ktoré máte, ste akčnou ženou. Ako by si charakterizovali akčnú a úspešnú ženu, ktorá ide za svojimi cieľmi z vlastného uhlu pohľadu a optiky, ktorou sa pozeráte na svet?

Akčná žena veci neodkladá. Využije moment prekvapenia a urobí to hneď. A vie, kedy má odpočívať, aby potom zase mohla vraziť do terénu ako levica (úsmev).

Na záver nás zaujíma, aké tri rady by ste dali ženám, ktoré si chcú splniť svoj sen?

Nepočúvať nikoho, kto má tendenciu vám hovoriť, že na to nemáte. Riaďte sa vlastným motorom a žiarom, ktorý máte v srdci. A nebuďte na seba príliš prísne (úsmev).

Pripravila Jana Savčáková

žiadne príspevky na zobrazenie