Domáce zviera sa pre dieťa často stáva verným spoločníkom a zdrojom pocitu akéhosi bezpečia. Nová štúdia tentoraz priniesla naozaj nečakané zistenie – chov mačky v určitom období sa spájal s vyšším výskytom emocionálnych ťažkostí a problémového správania.
Vyrastať so zvieraťom má svoje čaro. Deti pri ňom získavajú skúsenosť so starostlivosťou o inú živú bytosť a vytvárajú si vzťah, ktorý im prináša radosť aj útechu. Staršie výskumy spájali prítomnosť zvierat v domácnosti s priaznivým vplyvom na imunitu či nižším rizikom niektorých alergických ochorení. Vedci sa najnovšie pozreli aj na duševné zdravie detí. Výsledky ukázali, že veľa závisí od druhu zvieraťa a veku, v ktorom sa stalo súčasťou rodiny.
Vedci sledovali takmer 2 000 rodín
Výskumníci pracovali s údajmi od takmer 2 000 dvojíc matiek a detí zo Španielska. Zaujímalo ich, s akými domácimi zvieratami deti žili vo veku jedného roka a neskôr vo veku štyroch až piatich rokov.
Matky následne hodnotili správanie svojich detí vo veku sedem až osem rokov. V dotazníkoch odpovedali na otázky o strachu, nervozite a vzťahoch s rovesníkmi. Hodnotili tiež nepokoj, nepozornosť a náročné správanie.
Vedci rozdelili sledované prejavy do dvoch skupín. Do prvej zaradili emocionálne ťažkosti a problémy medzi rovesníkmi. Druhá zahŕňala prejavy smerujúce navonok, napríklad výrazný nepokoj alebo ťažšie zvládnuteľné správanie.
Nečakaný výsledok sa objavil pri mačkách
Deti, ktoré mali mačku vo veku štyroch až piatich rokov, neskôr dosahovali vyššie skóre v oboch sledovaných oblastiach. Rovnakú súvislosť vedci nezaznamenali u detí, ktoré s mačkou žili už vo veku jedného roka.
Výsledok môže na prvý pohľad pôsobiť možno trochu znepokojivo, no neznamená hneď to, že mačka spôsobuje psychické problémy. Štúdia odhalila iba súvislosť medzi dvomi javmi. Nedokázala potvrdiť, že za neskoršími ťažkosťami stálo samotné zviera. Autori navyše nepoznali psychický stav detí pred príchodom mačky do domácnosti. Niektoré rodiny si ju mohli zadovážiť už v období, keď sa u dieťaťa objavovali prvé problémy. Mačka si nevyžaduje pravidelné venčenie, preto môže pôsobiť ako jednoduchšia voľba pre domácnosť, ktorá už rieši náročnejšiu situáciu.
Menšie zvieratá sa spájali s priaznivejším výsledkom
Iný obraz priniesli menej bežné domáce zvieratá. Do tejto skupiny vedci zaradili napríklad králiky a škrečky. Patrili sem aj ryby, korytnačky alebo salamandry.
Deti, ktoré s podobným zvieraťom žili v oboch sledovaných obdobiach, mali vo veku sedem až osem rokov menej emocionálnych ťažkostí. Starostlivosť o menšieho zvieracieho spoločníka im môže prinášať pocit užitočnosti a posilňovať sebadôveru. Ide však len o možné vysvetlenie, ktoré bude potrebné ďalej skúmať.
Pri psoch ani vtákoch vedci nenašli výrazný vplyv na sledované oblasti duševného zdravia. Ich prítomnosť sa nespájala ani s lepšími, ani s horšími výsledkami.
Vzťah so zvieraťom môže byť dôležitejší než jeho druh
Jednou z úvah autorov je odlišný spôsob, akým jednotlivé zvieratá prejavujú náklonnosť. Mačky bývajú samostatnejšie a kontakt vyhľadávajú za vlastných podmienok. To však neznamená, že si s dieťaťom nedokážu vytvoriť blízky vzťah.
Výskumníci nehodnotili silu puta medzi dieťaťom a zvieraťom. Zaujímalo ich predovšetkým to, aký druh zvieraťa rodina vlastnila. Nevedeli teda, koľko času spolu trávili ani akú úlohu malo v každodennom živote dieťaťa.
Iné výskumy priniesli pri mačkách omnoho priaznivejší obraz. Menšia štúdia z roku 2021 sledovala deti s autizmom po adopcii pokojnej mačky. Rodičia u nich neskôr zaznamenali väčšiu empatiu a slabšiu úzkosť z odlúčenia. Ďalší výskum spojil silné puto s mačkou s vyššou kvalitou života dospievajúcich.
Nové výsledky preto naozaj nie sú dôvodom na odmietnutie mačky ako rodinného miláčika. Oveľa viac napovie konkrétny vzťah dieťaťa so zvieraťom a celková atmosféra doma. Zvierací kamarát sám osebe nevyrieši psychické trápenie, no ani ho nemožno označiť za jeho príčinu.