Banskobystričanka Martina Dimov je mamou malého Nikolaya, za manžela si vzala bulharského „anjela“ Angela a spoločne žijú v poľskom Krakove. Zdá sa vám to možno komplikované, ale nie je. Martina tvrdí, že sa do Krakova pri jeho prvej návšteve zamilovala a jednoducho sa musela vrátiť a vyskúšať tam žiť.
V rozhovore s akčnou ženou a mamou v jednom Martinou Dimov sa dozviete:
- prečo by Krakov nevymenila,
- čím sú si Poliaci a Slováci podobní,
- ako vyzerajú Vianoce slovensko-bulharskej rodiny žijúcej v Poľsku.
Krakov – poľská Florencia
Mesto Krakov je známe ako mesto kráľov a princezien, mesto kostolov, ale aj ako mesto draka. Prezývajú ho tiež poľský Rím alebo poľská Florencia. Čím očaril Krakov vás?
Tu by som ešte doplnila, že aj mesto kráľovien. Napríklad kráľovná Bona do Poľska priniesla włoszczyznu, čiže zeleninu na prípravu vývaru. Názov tejto zeleniny sa odvodzuje od poľského slova Włochy, čo znamená Taliansko. Ale dalo by sa o historických postavách spojených s Krakovom rozprávať veľa a dlho. Je to mesto, ktoré zostalo zachované aj po druhej svetovej vojne, čo posilňuje historický nádych. A ten ma v podstate aj najviac očaril. Hlavne ma vždy fascinovalo medzivojnové obdobie, a tu sa vďaka zachovaným budovám – kamieniciam zo začiatku 20. storočia môžete doslova presunúť v čase. Ale tak, ako je to vo filme Woodieho Allena O polnoci v Paríži, napriek sentimentu k niektorým historickým obdobiam sa teším, že žijem tu a teraz a aj Krakov ide s dobou a rozvíja sa pomerne rýchlo.
V čom je život v Krakove lepší než život v Banskej Bystrici?
Je ťažké porovnávať mesto, ktoré má 800 tisíc obyvateľov a mesto, ktoré ich má desaťkrát menej. Z podstaty je tu niekoľkonásobne viac možností na prácu, na zábavu, na rozvoj. Vo veľkom meste môže lákať anonymita. Nikto nerieši, či žijete sám, či sama, či máte rodinu, kedy sa vraciate večer domov… Ale má to aj svoje temné stránky, čo sa ukázalo hlavne v období pandémie, keď bola izolácia vynútená. Síce boli služby na takej vysokej úrovni, že nebolo problém si nákup alebo hotové jedlo objednať domov, ale najmä pre psychickú pohodu potrebujeme žiť v komunite. Keďže žijeme ďaleko od naších rodín, naším útočiskom sa stala napríklad bulharská škola, do ktorej môj syn chodí už druhý rok. Rodičia sa tu majú možnosť integrovať.
Ale taktiež som ocenila malé kamerálne obchodíky, kde som nadobudla výborné kontakty a je to naozaj obrovská pridaná hodnota oproti samoobslužnej kase v supermarkete. Chcem tým povedať, že aj vo veľkom meste si môžete vytvoriť svoj mikrosvet, kde rozvíjate priateľstvá a väzby. Citujúc Willie Wonka, život nie je o čokoláde, ale o tom s kým tú čokoládu zdieľate. (Smiech.) Vracajúc sa k otázke, ťažko mi posúdiť, či je život v Krakove lepší, než v Banskej Bystrici. Určite je iný.
Krakovom ste boli očarená. Má toto mesto aj nejaké nedostatky?
Najväčším nedostatkom je samotná poloha Krakova, čo spôsobuje, že sa nad mestom drží smog. Najmä teraz, v zimnom období. Aj keď musím povedať, že mesto robí významné kroky k redukcii smogu, čo je skutočne každým rokom cítiť. Ale stále sú dni, kedy je lepšie sa zdržiavať vo vnútri.
Prečítajte si: Literárna bašta: Malé vydavateľstvo živej literatúry ponúka skvelé knihy pod vianočný stromček
Je povaha Poliakov blízka tej našej?
Áno, dokonca aj naše jazyky sú si blízke. Na trhoch sa bez problémov dorozumieme. (Smiech.) Aj keď ma mrzí, že Poliaci sú Slovákmi často vnímaní ako špekulanti alebo obchodníci. Ja by som to skôr otočila na dobrú stranu, že Poliaci sú veľmi podnikaví. Nespoliehajú sa na štát. Malé a stredné podniky sú tu veľmi rozvinuté a rýchlo sa adaptujú na zmeny. Ale rozhodne túto aktivitu naštartoval vstup do Európskej únie a rôzne formy dofinancovania. Nezabúdajme, že si s Poľskom delíme hranicu a Tatry a máme spoločnú regionálnu skupinu goralov. Viac nás spája, než si niekedy pripúšťame.
Poľsko – Slovensko – Bulharsko
Tri krajiny, tri svety. Ako sa vám spoločne s manželom a synom funguje v tomto trojboji?
Veľmi dobre. Aj keď sa niekedy objaví nálepka cudzinec, či cudzinka alebo otázka, či tu chceme zostať navždy, vnímame to, čo prežívame v danom momente, a že sa nám tu žije spokojne a môžeme rozvíjať naše záľuby. Znie to možno trochu fatalisticky, ale na to ma naučil môj manžel. Na bulharský štýl „aylyak“. To znamená, robiť všetko uvoľneným tempom a vôbec sa nebáť. Možno to nazvať životným štýlom, ktorý vznikol v Plovdiv. V regióne, z ktorého pochádza aj Angel, takže je v tom expert. (Smiech.) 
Aký je váš spoločný jazyk?
Paradoxne je to poľština. Máme aj známych, kde preferujú angličtinu a vnímajú to ako benefit pre deti. My sme sa uspokojili s tromi jazykmi a výučbu ďalších jazykov prenechávame na vzdelávacie inštitúcie. (Smiech.)
Vyrastá Nikolay ako multilingválne dieťa?
Áno, a ide mu to veľmi dobre. Týmto by som chcela povzbudiť všetkých rodičov, aby sa nebáli hovoriť na svoje deti v rodnom jazyku. Deti to zvládnu.
Vianoce na tri spôsoby
Ako vyzerajú Vianoce vo vašej multikultúrnej rodine?
Tu musím hneď priznať, že Vianoce tradične trávime v Bystrici s mojou rodinou. Máme to predsa len bližšie. Výnimkou bola pandémia, keď boli prvý rok zatvorené hranice a zostali sme v Poľsku sami. Vtedy to bol mix rôznych jedál a zvykov. No prevažovali tradičné slovenské Vianoce. Hlavne pre Angela boli úplne prvé slovenské Vianoce veľmi zaujímavé, nakoľko ochutnal kapustnicu a zemiakový šalát, ktorý si veľmi obľúbil, takže sa naň každý rok teší.
Čo typicky poľské sa na Vianoce zvykne pripravovať na štedrovečerný stôl?
Pre mňa bolo zaujímavé sa dozvedieť, že na poľskom štedrovečernom stole sa podáva tradične 12 jedál. Boršč s uškami, zavinuté pirohy pripomínajúce uši a naplnené mletým mäsom alebo kapustou s hubami, a potom aj kapor, sleď v želé, knedle s kapustou a hubami, varená kapusta so sušenými hubami, vyprážané ryby, zeleninový šalát, makový koláč a perník.
Sú niektoré poľské zvyky, na ktoré ste si za celé tie roky nedokázali zvyknúť?
Úprimne povedané, do našej domácnosti neprenikli nejaké špeciálne zvyky typické len pre Poľsko. Ale chcela by som spomenúť knihu o vianočných a novoročných zvykoch, ktorú ilustrovala a napísala poľská autorka Monika Utnik-Strugała a tento rok sa ukázala aj v slovenskom preklade. Jej názov je Idú Vianoce: Vianočné tradície z celého sveta. Vrelo odporúčam.
Prečítajte si: 7 tipov ako zabaliť darčeky ekologicky
Čo vám chutí z poľskej vianočnej kuchyne najviac?
Celoročne mám veľmi rada boršč s uškami a dokonca aj bez. Dá sa objednať na pitie do šálky. Tu ale pozor, lebo poľský boršč je v podstate voda z cvikle. (Smiech.) Aby ste neboli prekvapení, keď si ho objednáte, tak ako som bola po prvýkrát ja.
Priniesol manžel do rodiny niečo z bulharských vianočných zvykov?
Skôr rodina manžela priniesla, keďže nám zvyknú pred Vianocami poslať z Bulharska balík, v ktorom nesmie chýbať sušená saláma, ktorá sa volá lukanka. A tiež sirene, typický bulharský syr z kravy, ale aj file Elena, čo je obdoba prosciutto crudo a kory, čiže cesto filo na prípravu bulharského slaného koláča banitse.
Je niečo, čo vám zo Slovenska na vianočnom stole chýba?
Nie. A je to hlavne zásluha mojej mamy, ktorá vynakladá každý rok veľa energie na prípravu jedál, koláčikov a atmosféry, za čo som jej veľmi vďačná.
Ktorú z poľských vianočných tradícií máte najradšej?
Najradšej mám pečenie medovníkov. Tento rok už mám napečené v predstihu a prvýkrát mi veľmi aktívne pomáhal aj môj syn Niki. Mikuláš mu priniesol formičky na vykrajovanie, tak sme ich hneď museli vyskúšať. (Smiech.)
Keby ste mohli vrátiť čas, smerovali by vaše kroky opäť za hranice Slovenska?
Určite áno. Som presvedčená, že preto aby sme sa otvorili iným ľuďom, musíme prekonať hranice, a nielen tie vymedzujúce krajinu, ale aj naše vnútorné. Možnosť skúsiť si bývať v inej krajine, je veľmi obohacujúce a ja som za túto skúsenosť rada.
Zdroj foto: osobný archív Martina Dimov
