Ak zámerne pominieme podobnú otrepanú vetu majstra Shakespearea a vylúčime aj možnosť gramatickeho cvičenia o dosadení správneho pomocného slovesa (pre tých, ktorí sa učili cudzí jazyk), čo iné by táto otázka MALA BYŤ?
Sociológ a spisovateľ Erich Fromm tejto otázke venoval viacero obšírnych úvah, ktoré boli už niekoľkokrát knižne vydané (Fromm, Mať či byť, Citadella, 2015). A práve v tejto knihe, som našla odpoveď aj ja. A tak som sa mohla lepšie ponoriť do sebarozvojového a sebapoznávacieho sveta.
Keď stojíme na križovatkách
Vo svojom živote som sa viackrát nachádzala na akýchsi pomyselných križovatkách, kde sa pretínal starý a nový život. Počas čakania na zelenú som hľadala pomoc okrem iného aj u ľudí, ktorí poskytovali služby v oblasti sebarozvoja, sebapoznania či sebaliečenia. Po niekoľkých skúsenostiach som však zavnímala, že to niekde fungovalo a inde nie.
A tak som začala venovať týmto zistenia patričnú náležitosť a na rozlíšenie som si stanovila mieru ich vhodnosti. Malo to však jeden zádrheľ, nevedela som prísť nato, podľa akých kritérií vyhodnotím ich služby ako adekvátne.
Keďže nebolo možné, aby som sa dopredu zoznámila so všetkými technikami, ktoré som si skúšala naordinovať, často som si svoje rozporuplné pocity po stretnutiach uchlácholovala frázami typu, “možno nebol správny čas” alebo “že je treba dať tomu čas”.
Prečítajte si: Ako fungujú naše vedomosti z vysokej školy v reálnom živote?
Otázka dôvery
Postupne som dospela až do samého jadra, akým je otázka dôvery. To však nebol ten povestný zlomový bod, pretože aj dôvera sa dá chápať a žiť rôzne, ako som časom objavila. Zistila som, že je dôležité, aký prístup zvolím.
Pasívne: vidím sa ako trpiteľ, ktorý hľadá pomoc vonku a úplne sa odovzdá niekomu, kto o sebe tvrdí, že sa niečomu venuje. Pasívne, v mene akejsi automatickej dôvery, prijíma všetky rady a postupy, len aby už bolo lepšie…
Aktívne: spoluúčastním sa konzultácie s vedomím toho, čo potrebujem, a tiež s vedomím toho, čo ku mne od sprostredkovateľa pomoci prichádza. A prichádzajúce správy nie sú automatický prijaté správy.
K aktivnemu prístupu
Pretrvávajúce vyššie spomínané pocity ma donútili k posunu od pasívnejšieho k aktívnemu prístupu, kde miera primeranosti a miera dôveryhodnosti sa rodia v závislosti od ešte niečoho úplne iného. Rozsah mojej dôvery sa dnes odvíja od toho, či človek dávajúci pomocnú ruku má poznatky, alebo žije svojimi poznatkami. Ťažko vám bude v otázke šťastia radiť niekto, kto je sám nešťastný. Inými slovami, MAŤ a BYŤ sú dve kvality vedomia.
Kvalitu MAŤ vnímam ako zásobu naučených rád, nadobudnutých techník, funkčných postupov a skúseností.
Celkom odlišná kvalita je BYŤ, kedy to všetko je spracované, prežité a prichádza ako pomoc z úplne inej úrovne.
Inými slovami, mala som možnosť stretnúť ľudí, ktorí MALI schopnosti, zručnosti, vedomosti a s nimi aj svoj business. A ľudí, ktorí sa STALI stelesnením týchto vedomostí a zručností.
Tento paramter kvality poskytovaných služieb je zároveň jedným cenným životným poznaním, ktoré ma priviedlo k odhodlaniu žiť svoj život v kvalite BYŤ a nie v kvalite MAŤ.
Prečítajte si: Nenaleťte odborníkom na všetko
Aká je vaša kvalita rozhodovania? Je dôležité vedomosti a poznania mať alebo sa nimi stať?
