Materská nie je dovolenka: Prečo dieťa mení kariéru žien oveľa výraznejšie než u mužov?

38 % žien sa po rodičovskej nevráti do pôvodnej práce, u mužov je to len 12 %. Za číslami sú stereotypy, chýbajúce jasle aj neviditeľná práca. V novom podcaste Akčné ženy sme sa pozreli na to, čo sa s tým dá robiť.

Dieťa zmení život obom rodičom, no kariéru zásadnejšie mení stále ženám. Rozdiel v odmeňovaní žien a mužov na Slovensku presahuje 15 %. V novej epizóde podcastu Akčné ženy sa moderátorka Maťa Beňová rozpráva s Martinom Szabom, Analytikom pracovného trhu Alma Career Slovakia, a Zuzanou Kaňuchovou, HR Business partner v Alma Career Slovakia. Vychádzajú z dát agentúry 2muse pri príležitosti Equal Pay Day a hľadajú odpoveď na otázku, či musí byť materská kariérnou prestávkou.

Dva svety, ktoré spolu nekomunikujú

Dáta ukazujú, že s rovnomerným vnímaním rolí mužov a žien úplne súhlasí 49 % žien, ale len 38 % mužov. Ženy sú v spoločnosti stále vnímané ako tie, ktoré majú hlavnú zodpovednosť za deti, a v mnohých rodinách to tak naozaj je. Rozdiel je zreteľný aj pri domácich prácach: ženy a muži sa výrazne rozchádzajú v tom, koľko práce doma podľa nich ženy odvedú.

Martin Szabo v tom vidí problém komunikácie: „Vidíme, že tie svety častokrát navzájom až tak dobre nekomunikujú.”

Zuzana Kaňuchová zasa pripomína, že stereotypy sú stále silné, no objavujú sa aj pozitívne signály: „Bolo potešujúce, že viac ako polovica ľudí vníma situáciu, že už aj otec figuruje rovnako ako matka.”

Z vlastnej skúsenosti vie, že mnohí kolegovia v jej firme sa do starostlivosti o deti zapájajú rovnomerne. Zároveň predpokladá, že mimo Bratislavy sú modely stále tradičnejšie, aj pre povahu práce vo výrobných firmách.

„Pokuta za materstvo”

Čísla sú pri návrate do práce tvrdé. Po rodičovskej sa 38 % žien nevráti k pôvodnému zamestnávateľovi a viac ako polovica sa nevráti do pôvodnej práce na pôvodnej pozícii a s pôvodným úväzkom. Neskôr, než plánovali, nastúpi do práce 29 % žien, no len každý desiaty muž.

Slovensko síce ponúka ženám dlhšiu materskú a rodičovskú než mnohé iné krajiny, no podľa Martina Szaba to nie je preto, že máme štedrý sociálny štát. Chýbajú jednoducho iné možnosti, ako sa o deti postarať. Sieť jaslí a škôlok nefunguje dostatočne a starí rodičia často bývajú inde alebo ešte pracujú. Podľa Martina Szaba za tým nie je túžba oddychovať, ale chýbajúca infraštruktúra: „Ženy sú nutené zostať dlhšie na materskej a rodičovskej dovolenke preto, že sa im nemá kto postarať o malé deti.”

Kým je žena doma, svet práce sa posúva. Po viac než dvoch rokoch je mimo kontextu, a to aj pri technológiách ako umelá inteligencia, ktorú pred tromi rokmi firmy takmer nepoužívali.

Najčastejšou prekážkou vstupu do práce je podľa prieskumu 2muse práve problém s opatrovaním detí. Uvádza ho viac ako tretina rodičov, u žien 36 %. Na druhom mieste je chýbajúca podpora zamestnávateľa. Vo výrobe, ktorá na Slovensku dominuje, rodič nemôže počas zmeny chýbať a flexibilita nie je možná. Rodičia si potom väčšinou vyberú deti, no na kariére sa to podpíše.

Materská nie je dovolenka

Martin Szabo hovorí aj z vlastnej skúsenosti. O chvíľu to budú dva roky, čo je otcom: „Je to klišé, ale je to vhodné spomenúť, pretože je pravda, že materská dovolenka, rodičovská dovolenka nie sú v žiadnom prípade dovolenkami a že si žena naozaj neoddýchne.”

Žena je podľa neho zároveň psychologička, terapeutka aj manažérka, musí si vedieť zadeliť čas a stíhať striktné termíny. No práve vyššiu úroveň týchto zručností po materskej si mnohí zamestnávatelia zatiaľ neuvedomujú.

Preto Alma Career rozbehla kampaň ROLA: „Je to vlastne sada zručností, ktorú žena na materskej a rodičovskej získa pri výchove dieťaťa, ktoré sú pomerne ľahko prenositeľné aj do bežného zamestnania.”

Zamestnávateľ sa na materstvo pýtať nesmie. Mamičky sa však k nemu môžu prihlásiť samy a hrdo povedať, čo ich materská naučila.

Zuzana Kaňuchová to potvrdzuje z HR praxe. Mamičky si podľa nej prácu vážia a pri jednaní o podmienkach sú ústretovejšie: „Efektivita v prípade mamičiek je jednoznačne ukážková z hľadiska time managementu.”

Zároveň dodáva, že nerozlišuje medzi mamičkami a ostatnými: „Ja sa nepozerám na človeka, či prichádza z rodičovskej, z materskej, ja sa pozerám na človeka ako na individualitu.”

Slovensko na chvoste Európy

Skrátený úväzok je pre rodičov jedným z riešení, no ponuka je malá. Podľa 2muse ho dostalo len 19 % rodičov. Slovensko je v EÚ takmer na konci rebríčka, skrátený úväzok u nás využíva približne 4,4 % ľudí. Horšie sú na tom len Chorvátsko, Bulharsko a Rumunsko. Naopak, v Holandsku je to vyše 60 %.

Podľa Martina Szaba sa téma týka celej spoločnosti. Silná generácia Husákových detí bude od roku 2035 tvoriť viac ako tretinu produktívnej populácie nad 50 rokov: „Máme pár rokov na to, aby sme sa na to naozaj pripravili, a možno už včera bolo neskoro.”

Čo sa ešte dozviete v podcaste?

• prečo ženy po rodičovskej častejšie menia prácu,
• prečo je na Slovensku stále málo skrátených úväzkov,
• prečo je zjednodušenie legislatívy a administratívy skrátených úväzkov dôležité pre celú spoločnosť,
• prečo ženy častejšie pochybujú o svojej hodnote a menej si pýtajú vyšší plat,
• ako sa medzi ženami a mužmi delí viditeľná a neviditeľná práca,
• čo môžu zmeniť ženy, muži, zamestnávatelia aj spoločnosť.

Neexistuje ženská a mužská práca. Existuje práca, ktorú treba vykonať. Doma aj v zamestnaní.