Spomienka na zosnulých má rôzne podoby. V niektorých krajinách prebiehajú tiché pietne akty inšpirované katolíckou tradíciou, inde sa organizujú kultúrne slávnosti zamerané na domáce tradície. Mexiko poňalo “Dušičky” po svojom a pri oslavách Dňa mŕtvych spojilo katolícke náboženské prvky s pôvodnými indiánskymi zvykmi.
Aztécke oslavy na počesť mŕtvych
Mexičania oslavujú Día de los Muertos, nazývaný tiež Día de Todos Santos, od 16. storočia. Do kalendára sa dostal po príchode španielskych kolonizátorov a misionárov, s ktorými prišli na územie dnešného Mexika prvky španielskej kultúry. Deň mŕtvych sa stal spomienkou na zosnulých, ktorá sa nesie v duchu katolíckych osláv Sviatku všetkých svätých, no zároveň v sebe spája prvky pôvodnej predkresťanskej kultúry nadväzujúce na aztécke tradície. Aztékovia uctievali duše zosnulých pri viacerých príležitostiach. Jeden z ich najväčších sviatkov venovaný bohovi smrti sa oslavoval v lete. Oslavy sprevádzali rôzne zvyky a rituály v maskách. Najčastejším motívom boli lebky, ktoré dopĺňali farebné kostýmy. Indiáni sa aj prostredníctvom nich chceli prepojiť s ríšou mŕtvych a vzdať im hold.
Spojenie s katolíckymi zvykmi
Kolonizácia postupne Aztékov pohltila, no niektoré ich zvyky a rituály na počesť mŕtvych prežili dodnes. Španielski kolonizátori zahrnuli ceremónie s maskami a kostýmami do osláv spojených s pamiatkou na zosnulých. Letný sviatok presunuli na prelom októbra a novembra, kedy sa aj v iných pohanských tradíciách oslavovali dni zasvätené mŕtvym. Staré indiánske zvyky spojili so zdobením hrobov a pálením sviec po vzore katolíckych tradícií z Európy a vytvorili 3-dňový sviatok Deň mŕtvych. Synkretická udalosť začína večer 31. októbra a pokračuje do 2. novembra. Keďže Mexičania sú známi dlhými oslavami a hostinami vo veľkom kruhu príbuzných, v mnohých domácnostiach trvajú oslavy dlhšie.
Halloween na mexický spôsob
Dátum začiatku sviatku a kostýmy s maskami robí z Día de los Muertos mexickú obdobu Halloweenu. Od amerického sviatku sa líši viacerými zvykmi. Mexičania stavajú oltáriky známe ako Ofrendas, na ktoré sa kladie fotografia zosnulého. Pridať sa môžu aj veci, ktoré mal zosnulý rád, resp. mal k nim vrúcny vzťah. Okolo fotky je bohatá výzdoba plná kvetov a farebných dekorácií vystrihnutých z papiera. Farby zohrávajú kľúčovú úlohu aj pri výbere masiek a kostýmov. Pozostalí sa stretávajú na dvoroch a cintorínoch, kde pália sviece a spievajú na počesť mŕtvych. Súčasťou osláv sú pietne tance a hostiny pre celé rodiny. Oslavy pokračujú 1. a 2. novembra, kedy prichádza čas na návštevu kostola a modlitby za duše.
Chlieb, lebky a sprievody
K sviatkom patria aj tradičné jedlá a dekorácie. Neodmysliteľnou súčasťou Día de los Muertos sú motívy lebiek, ktoré sa objavujú aj v gastronómii. Na stoly sa servíruje Pan de Muerto, tzv. chlieb mŕtvych. Ide o sladký chlieb upečený v tvare lebky, ktorý sa zdobí škoricou. Ako dezert sa podávajú farebne ozdobené cukrové lebky Calaveritas de Azúcar. Na prípitok slúži tradičná tequila, prípadne iné miestne alkoholické aj nealkoholické nápoje. Celé mexické rodiny sa po výdatnej hostine oblečú do farebných kostýmov, namaľujú si tváre a vyrazia do ulíc, kde sa stretávajú v sprievodoch sprevádzaných hudbou a tancom.
Sviatok v zozname UNESCO
Día de los Muertos nemá vo svete obdobu. Slávnostné jedlá, dekorácie a masky sú špecifickým prvkom mexickej kultúry. Deň mŕtvych je jedným zo symbolov Mexika a aj v mexických komunitách žijúcich v zahraničí je považovaný za jeden z najvýznamnejších sviatkov v roku. Jedinečnosť a nadväznosť na tradície staré niekoľko storočí vyzdvihlo aj UNESCO, ktoré zaradilo Día de los Muertos do zoznamu Majstrovských diel ústneho a nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva, ktorý ma za cieľ chrániť vzácne umelecké, kreatívne a estetické výtvory ľudí z celého sveta. UNESCO zároveň vyzdvihuje unikátny synkretický prístup, ktorý spojil prvky dvoch odlišných kultúr. V tomto prípade ide o spojenie indiánskych a katolíckych zvykov zachovávaných v symbiotickom spolužití, ktoré obohacuje domácu aj medzinárodnú kultúru.