Na základe pohlavia sa deťom vštepujú spôsoby správania, či očakávané návyky. U chlapcov sú to väčšinou vlastnosti ako neplakať, vedieť sa brániť a presadiť sa medzi deťmi. Od dievčat sa vyžaduje, aby boli jemné, slušné, usmievavé. Chlapcom sa tiež akoby automaticky pripisuje logické a technické myslenie, na ktoré vraj dievčatá nemajú predpoklady. Práve tieto normy a zastarané predsudky kladené na mužov a ženy spoločnosťou, ako aj samotná deľba na „to“ mužské a „to“ ženské, vytvára rodové stereotypy a rodovú nerovnosť.

Michaela Jankovičová je rodová expertka a dlhodobo sa zameriava na otázky súvisiace s postavením žien na trhu práce. Pripravuje a realizuje rodové audity, školenia, semináre a iné vzdelávacie aktivity o diverzite, inklúzii a rodovej rovnosti. Je spoluzakladateľkou organizácie RISOTO, ktorá pomáha firmám a organizáciám v súkromnom aj verejnom sektore vytvárať pracovné prostredie prinášajúce hodnoty rešpektu a rovnosti. Je tiež súčasťou iniciatívy Sexistický kix, ktorá odovzdáva anticenu najsexistickejším reklamám na Slovensku. Na konferencii Equal Pay Day bude reprezentovať organizáciu CIPE Europe & Eurasia.

V rozhovore pre Akčné ženy Michaela Jankovičová prezradila:

• ako vníma rodovú rovnosť,
• či bola osobne niekedy svedkom diskriminácie,
• čo je Sexistický kix,
• prečo sa stala ambasádorkou prvej slovenskej Equal Pay Day konferencie.

Rodová rovnosť a rovnaké príležitosti

Rodová rovnosť sa vo vašom živote skloňuje vo všetkých pádoch. Ako by ste rodovú rovnosť definovali?

Rovnosť je o zabezpečení rovnakých príležitostí pre každého človeka tak, aby sme mali možnosť čo najlepšie napĺňať svoj život a talent, a to aj s ohľadom na svoje odlišnosti. Rodová rovnosť je o slobode. Slobodne sa rozhodnúť o tom, aký život chceme žiť bez toho, aby sme boli obmedzovaní a obmedzované očakávaniami založenými na našom rode.

Prečítajte si: Lenka Buchláková: Ženy dokážu zabezpečiť rovnováhu a v rozhodovacích procesoch by mali byť súčasťou vedenia

Nie je vám ľahostajné postavenie žien v spoločnosti. Kde rodovú nerovnosť pociťujete najviac? 

Rodovú nerovnosť možno vnímať vo viacerých sférach, pričom tieto sféry sú navzájom poprepájané. Vo verejnej sfére ju môžeme pociťovať v podobe sexistických prejavov. Môžu to byť rôzne vtipy, ktoré zosmiešňujú ženy alebo znevažujú zobrazovanie žien v médiách. Nerovnosť pociťujeme aj v nedostatku zastúpenia žien na vedúcich pozíciách alebo v profesiách, ktoré sú považované za ,,typicky mužské“. Problémom sú tiež nedostatočne finančne aj spoločensky ohodnotené profesie v oblasti vzdelávania a starostlivosti, ktoré sú prevažne zastúpené ženami a prispievajú k rodovému mzdovému rozdielu. Tieto nerovnosti v konečnom dôsledku môžu viesť k diskriminácii a k rodovo podmienenému násiliu.

Boli ste svedkom diskriminácie alebo ste sa s ňou stretli aj osobne?  

Tak ako väčšina žien, aj ja som viackrát zažila sexuálne obťažovanie v slovnej, aj fyzickej forme. Dlho som nevedela tieto situácie správne pomenovať, ani na ne adekvátne reagovať.  Myslím si, že je dôležité o týchto veciach hovoriť, aby sme všetci vedeli, čo robiť. V zásade platí, že je dôležité, aby žena dala jasne slovne alebo inak najavo, že si takéto správanie neželá, a že je normálne rázne reagovať na neželané správanie. Je však hlavne na mužoch, aby si uvedomovali svoje správanie a vyvarovali sa obťažovaniu, nech už má akúkoľvek formu.

Čo je najväčším dôvodom rodovej nerovnosti?​

Sú to práve rodové stereotypy, ktoré máme v sebe hlboko zakorenené, pretože nás obklopujú všade – v rodine, v škole, v médiách. Stereotypy často spôsobujú, že sme tlačení do rodovej roly, ktorá nám nemusí byť vždy po chuti. Ako napríklad, že žena by sa mala hlavne starať o domácnosť a o deti a muž by mal domov nosiť peniaze. Môže to byť však aj inak. V každodennom živote veľa ľudí napríklad ešte stále očakáva, že všetky ženy by mali byť citlivé a starostlivé a všetci muži by mali byť racionálni a neprístupní, pričom racionálna žena či starostlivý muž sa považujú za „anomáliu“.

Ako rodová nerovnosť vplýva na psychiku žien a ako vplýva na spoločnosť? 

Súčasné spoločenské usporiadanie vplýva na psychiku žien aj mužov, hoci iným spôsobom. Napríklad očakávanie starostlivosti o deti a domácnosť znevýhodňuje ženy v profesii a odmeňovaní, kým očakávanie živiteľstva zasa bráni mužom, aby sa viac venovali vzťahom, deťom a súkromnej sfére. Rodovú rovnosť je potrebné vnímať ako cieľ, ktorého podpora prispieva k demokratizácii celej spoločnosti a k dodržiavaniu ľudských práv a slobôd.

Sexistický kix 

Prečo práve Sexistický kix a reklamy? Sú reklamy ukazovateľom znevýhodňovania žien a rodovej nerovnosti? 

Zobrazovanie žien v reklamách je často zrkadlom spoločnosti a ukazovateľom toho, ako o ženách uvažujeme. V slovenskom kontexte máme veľa reklám, ktoré sú sexistické a redukujú ženy na objekty, ktoré majú pritiahnuť pozornosť. Sexizmus v reklame vedie k tomu, že normalizujeme znevažovanie ľudí na základe rodu. Zvyčajne sú to ženy. To potom vzápätí vytvára kultúru, v ktorej ženy vnímame len ako ozdobu, predmet, a nie plnohodnotné osoby, aj mimo reklamy. Poukazujeme na to, aké konkrétne typy sexistických prvkov reklama zneužíva a ako ich používaním prispieva k posilňovaniu rodovej nerovnosti v spoločnosti. A teda aj k rodovým mzdovým rozdielom.

Prečítajte si: Rovnaká mzda za rovnakú prácu: Zmení sa niečo v roku 2024?

Aké reklamy získavajú anticenu?

V každom ročníku odovzdávame dve anticeny. Anticenu verejnosti a Anticenu odbornej poroty. Odborná porota rozhoduje podľa toho, či má tlak na zadávateľa opodstatnenie a aký veľký dosah má samotná reklama na spoločnosť. Nerieši tých najmenších zadávateľov s jednou malou reklamou z malej obce. V prípade hlasovania verejnosti je to tiež rozmanité. Vysoko sa umiestňujú nielen reklamy, ktoré sa prezentujú sexualizáciou, ale aj reklamy, ktoré využívajú napríklad jazykový sexizmus.

Existujú na druhej strane aj reklamy etické, rodovo korektné a ženy nediskriminujúce?

Áno. Počet etických reklám, ktoré podporujú rodovú rovnosť, sa každým rokom zvyšuje. Tieto reklamy prispievajú k narúšaniu rodových stereotypov a veľmi často podporujú inklúziu a diverzitu. Pre tieto reklamy máme špecifickú kategóriu ocenenia s názvom Kumšt bez sexizmu, ktorej cieľom je zároveň aj motivovať iných zadávateľov k etickej komunikácii.

Equal Pay Day konferencia aj s Michaelou Jankovičovou

Prečo ste prijali ponuku byť ambasádorkou konferencie Equal Pay Day?

Naša organizácia RISOTO sa zameriava na nastavenie férových podmienok v pracovnej oblasti. Vyrovnávanie príležitostí prostredníctvom špecifických programov v organizáciách je jedným z najúčinnejších nástrojov pre dosiahnutie rodovej rovnosti na pracovisku. Predtým je však vždy nevyhnutné zmapovať prekážky, ktorým ľudia skutočne čelia, či už v kariérnom postupe alebo v tom, aby sa na pracovisku cítili rešpektovaní. Tieto prekážky sú zvyčajne pre ženy iné ako pre mužov. Teším sa na diskusiu o tom ako docieliť ich efektívne a udržateľné riešenia, ktoré v konečnom dôsledku prispejú k zníženiu rodového mzdového rozdielu. 

Malo by byť podobných projektov viac? 

Všeobecné povedomie o tom, prečo vzniká rodový mzdový rozdiel a aké sú cesty k jeho odstraňovaniu, je pomerne nízke. V RISOTE sme počas pandémie venovali tejto téme kampaň s názvom Ženy v prvej línii. Kampaň upozorňovala na to, že profesie v oblasti zdravotníctva, starostlivosti a vzdelávania, ktoré vykonávajú prevažne ženy, si zaslúžia, aby sme si všimli ich nenahraditeľný prínos. Hodnota týchto profesií je často finančne a spoločensky podhodnotená. Ľudia pracujúci v zmienených oblastiach si za svoju prácu zaslúžia spoločenské uznanie a dôstojný plat. Preto aj podujatia ako Equal Pay Day alebo v minulých rokoch Ženské euro sú potrebné, aby sme vedeli pomenovať dôvody vzniku rodových rozdielov, zmapovať ich následky a nastaviť účinné opatrenia na ich zníženie.

 Zdroj foto: archív Michaela Jankovičová