„Keď pomáham hudbou iným, pomáham aj sebe. Priala by som si, aby jedného dňa bolo možné použiť moju hudbu vo filme,” hovorí hudobníčka a skladateľka Michaela Tomaníková (umelecké meno Mischka).
Mischka sa k hudbe dostala už vo veku šiestich rokov a dnes je hudba jej koníček i chlebíček. Nielenže komponuje vlastné skladby, ale snaží sa šíriť krásu hudby prostredníctvom učenia hry na klavíri a spevu. Vystupuje na medzinárodných podujatiach v Dánsku, Nemecku či Anglicku. Hoci žije v Berlíne, dušou je Slovenka a aj tento rok bola spíkerkou na Slovak Globak Network (SGN) Summite v Bratislave.
V rozhovore pre Akčné ženy Michaela prezradila:
- čo ponúka ako učiteľka hudby a ako vyzerá jej tvorivý proces,
- aký je prístupe ku kreativite na západe,
- akú hlavnú myšlienku odovzdala na SGN 2024,
- aký vplyv má hudba na jej každodenný život, ale aj na život každého z nás,
- či sa nebojí hudobného vyhorenia.
Michaela, čo vás priviedlo k hudbe a k rozhodnutiu stať sa skladateľkou?
K hudbe ma priviedla mamina, ktorá bola veľmi temperamentnou ženou a rada si vychutnávala krásnu hudbu aj prostredníctvom tanca. Prihlásila ma do speváckeho zboru ako 3,5 ročnú. Neskôr zaobstarala klavír, ktorý moji rodičia splácali na splátky. Nakoľko sme dovtedy v rodine mali len vášnivých harmonikárov, vnímala som to ako veľkorysé gesto a skvelú príležitosť pokračovať v hudobnej tradícii.
Neskôr ma krásne pocity z hry často technicky náročných skladieb od klasických hudobných skladateľov (napr. Schuberta, Beethovena a Mendelssohna) inšpirovali k tomu, aby som sa vybrala vlastnou tvorivou cestou a spojila sa tak so svojimi autentickými pocitmi. K rozhodnutiu začať skladať vlastnú hudbu ma priviedla potreba sebavyjadrenia sa a pocity harmónie, zdieľanie rôznorodých životných zážitkov z ciest, ako aj opätovných návratov domov.
Od 16 rokov ste žili v Dánsku, neskôr v Spojenom kráľovstve, dnes ste v Berlíne. Je na západe viac možností sa uchytiť vo vašej oblasti?
Určite sa tam naskytá možnosť naučiť sa hrať na hudobných nástrojoch oveľa slobodnejším a otvorenejším spôsobom. Zdá sa mi, že tradícia tvoriť nové hudobné skupiny a projekty, ako aj stretávanie sa medzi hudobníkmi, za cieľom improvizovať len tak pre radosť, je o niečo bežnejšia ako u nás. No v zahraničí som už dlho a verím, že sa to u nás tiež postupne mení a ďalej vyvíja.
Na západe je prístup ku kreativite asi iný, však?
Áno, na západe sa kreativita vníma ako dar, s ktorým treba otvorene pracovať a je súčasťou procesu formovania mladého umelca. Všetci začiatočníci nemusia písať vlastné skladby, ale v každom prípade môžu. Mladý hudobník/hudobníčka si môže vybrať konkrétnejšie, aký štýl hudby sa im páči. Vyučovací systém je viac zasadený do prítomnosti v tom slova zmysle, že sa aktívne vyučuje a hráva súčasná hudba, či už neo-klasická, popová, elektronická alebo filmová. Nie je tam systém, ktorý by preferoval len klasickú hudbu a žiadnu inú. (Úsmev).
„Na západe sa kreativita vníma ako dar, s ktorým treba otvorene pracovať a je súčasťou procesu formovania mladého umelca.”
Aké momenty a skúsenosti najviac formovali vašu tvorbu?
Formovala ma široká paleta s odlišnými životnými udalosťami a skúsenosťami ako ženy hudobníčky. Počas detstva som hrala len to, čo som mohla a mala som povolené, a s tým čo som sa naučila doma, som sa mala možnosť prezentovať v zahraničí a stavať na tom základy, ktoré boli stabilné. Klasická hudba je dobrý základ. Avšak nielen v hudbe, ale aj v iných umeleckých formách dominovali po celé stáročia muži. Som rada, že sa vždy v minulosti našli ženy, ktoré si uvedomovali, že reprezentovanie našich skúseností, hlasov a odkrývanie nášho hlbokého vnútorného života sú pre našu spoločnosť v akýchkoľvek časoch nevyhnutné, a to sa nezmení. Kto bude reprezentovať náš vlastný hlas, ak nie my samé?
Čiže môžeme povedať, že práve ženy sú vašim hnacím motorom?
Často sú to práve silné ženské postavy, ktoré obdivujem a prechovávam k nim rešpekt, že majú vôľu ísť si za vnútorným hlasom, že sú silné a tvorivé. Žiaľ, v hudobnom priemysle nie sú podmienky pre ženy určite ideálne. Ženské hudobníčky sa mnohokrát dostanú do kruhu hudobníkov, napríklad ako potenciálne objekty záujmu. Stretávala som sa a stretávam sa so situáciami, keď možnosť spolupráce na projektoch sa naskytne zo strany iného hudobníka alebo manažéra len v prípade, ak som ochotná venovať svoju energiu danému mužovi tak ako si TO on praje. Opakovane cítim, že pokiaľ žena hudobníčka vyjadrí jasný nezáujem o opätovanie náklonnosti v akejkoľvek rovine, v akej by si on prial, ponuka sa vytratí. Aj keď možno nejde o priame uvedomelé využitie zo strany mužských umeleckých kolegov, v spolupráci so ženami takúto skúsenosť nemám.
To je ale veľmi smutné…
Veru áno. Z tohto dôvodu je pre mňa dôležité spojenie napríklad s mužmi homosexuálmi, ktorí takéto očakávania nemajú. Samozrejme, vyjadrujem rešpekt výnimkám, s ktorými som sa pravdaže tiež stretla a sú súčasťou mojich súčasných projektov. Priznávam, že vyššie nedokonale opísaným vzorcom som bežne čelila v Anglicku a aj v Nemecku nielen pri zakladaní kapiel, ale taktiež pri uskutočnení spolupráce ohľadom vystupovania na kultúrnych podujatiach. Som si istá, že viaceré hudobníčky so mnou budú súhlasiť.
Čo vás teda osobne formuje?
Formuje ma základná myšlienka, nebyť len v úzadí, ako sa to stereotypne vyžaduje od archetypu matky alebo aj ženy ako objektu krásy. Narážam na objekt, na ktorý sa občas chceme pozerať len ako na múzu, ale nenecháme ho aktívne zasahovať do diania alebo otvorene sa vyjadrovať. Pod archetypom matky myslím tiež stereotyp o všetkých sa postarať a obetovať vlastné záujmy v prospech ostatných, napr. očakávania zo strany rodiny alebo spoločnosti.
Môžeme teda povedať, že obetovať sa áno, ale len v zdravej miere, resp. odtiaľ – potiaľ?
Obetavosť je určite dôležitá na ceste za úspechom (veľa stretnutí s priateľmi som obetovala, aby som sa neustále zlepšovala), ale chápanie vlastných potrieb a počúvanie skrytých túžob, ktoré sú vo mne, je nevyhnutné a nemali by byť vnímané ako sebecký akt. Uvedomenie si vlastnej zodpovednosti a príležitosť upozorniť na konkrétne problémy a aktívne sa podieľať na zmene, sú mojimi dôvodmi napredovať.
Napĺňa ma, keď realizujem nápady a tvorím melódie, ktoré odrážajú môj pohľad na život. Ľudia, ktorí počúvajú moju hudbu naživo alebo na Spotify či YouTube, to z mojej hudby vycítia a ja som im za to vďačná. Taktiež ma takmer nikdy nezradila spolupráca s inými ženami a umelkyňami.
Hudba je balzam pre dušu pre nás všetkých. Spája generácie a ľudí z odlišných kultúr.
Kde hľadáte inšpiráciu pre svoje skladby? Ovplyvňuje vás konkrétny žáner, kultúra, či životná skúsenosť?
Klasická hudba je súčasťou mojej identity, ale taktiež kultúra, ktorá bola v 90. rokoch dostupná na Slovensku a v Čechách, či už v televízii alebo rádiu.
Otec bol na vojenskej službe v Prahe a mamina vyrastala do svojej adolescencie v Česku. Moja prvá učiteľka klavíra, Viera Kalivodová, pochádza originálne z Moravy. Myslím si, že som na ňu mala šťastie, pretože mala skvelý hudobný vkus, vyberala skladby, ktoré sa hodili k môjmu temperamentu. Česká hudba, knihy a filmy mi teda od malička prirástli k srdcu. Možno nie je náhoda, že aj autor fotografií k mojej hudobnej tvorbe je z Brna (Paul von Brunn), no v súčasnosti pôsobí v Berlíne.
Taktiež ma ovplyvňuje psychológia. Určite odporúčam čitateľkám prečítať si knihu: Sladkobôľ od Susan Cain: Ako nás túžba a zármutok obohacujú a dotvárajú. Rovnako sa ma dotkol duchovný príbeh a denník spisovateľky Etty Hillesum, ktorá podobne ako Anna Frank zahynula počas druhej svetovej vojny v koncentračnom tábore, ale do poslednej chvíle nestrácala nádej a išla si za svojou túžbou, stať sa spisovateľkou.
Vo všeobecnosti ma veľmi ovplyvňuje aj politická situácia, vojny a fakt, že niektorí ľudia museli obetovať všetko, aby som ja mala lepšie možnosti a vyhliadky do budúcna. Z feministického uhla pohľadu sú to ženy, ktoré vybojovali právo voliť, ale taktiež národní hrdinovia a hrdinky, ktorých som spomenula v rámci môjho inšpiratívneho príbehu na Global Summite. Historické postavy, ktoré nás inšpirovali svojou odvahou a dnes im vďačíme za nezávislosť alebo za pomoc pri víťazstve nad totalitným režimom.
Máte nejaké hudobné vzory, ktoré vás inšpirujú alebo ovplyvňujú?
Emika, Lara Fabian, Alicia Keys, Aneta Langerová, Jana Kirschner, Whitney Houston, Adele, Nils Frahm, Yann Tiersen, John Frusciante, Max Richter, Philip Glass a soundtracky od mnohých filmových skladateľov.
Ako vyzerá váš tvorivý proces? Máte nejaké konkrétne rituály alebo postupy pri skladaní hudby?
Pomáha mi pravidelná meditácia, no inšpiruje ma samotný Berlín, ktorý je veľmi multikultúrny. Inšpiruje ma jeho história a priestor na umelecké vyjadrenie nezávisle od národnosti, vierovyznania alebo sexuálnej orientácie. Je to jedno z najliberálnejších miest na svete vôbec.
Taktiež nachádzam inšpiráciu v prírode, v jej zvukoch, ale aj v tichu. Rada sa pohrávam s náhodami a sama potrebujem veľký priestor. Uvedomila som si, že rada tvorím po ukončení náročných a dlhých ciest, či už tých skutočných, alebo aj ciest za sebapoznaním, napr. za reflektovaním určitého životného obdobia.
Spolupracujete často s inými umelcami alebo preferujete sólovú tvorbu? Aké sú výzvy a výhody spolupráce?
Hranie v kapele je pre mňa dôležité, v dnešnej dobe sú všetci veľmi individuálne nastavení. Určite je dôležité si byť vedomý vlastného príbehu a vyjadriť ich v sólo podobe. Avšak spojenie, ktoré hudba ponúka s ostatnými hudobníkmi, má nevyčerpateľný potenciál. Je to príležitosť vyjadriť krásne pocity a zdieľať tieto momenty spoločne. Spomeniem príjemné hudobné stretnutie s Gusom Ringom, švédskym hudobníkom v Považskej Bystrici, ktorý tam hral v rámci svojho turné. Ja som tam vystupovala na uctenie si pamiatky Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej ešte v čase, keď som žila v Anglicku. Gusove skladby a jeho príbeh ako hudobníka ma ovplyvnili priamo v rodnom meste len v dobrom slova zmysle. Doteraz sa pravidelne stretávame v Berlíne, kde aj on momentálne tvorí a pôsobí.
Spolupracujem taktiež s jedným brazílskym producentom, s ktorým sme vytvorili len na diaľku moje prvé EP Immer:sing. Boli tam výzvy spojené s výhradne online komunikáciou, ktorých sme si boli obaja vedomí. Maestro Billy bol veľmi profesionálny, a tak sme dotiahli náš projekt tento rok do úspešného do konca.
Taktiež rada hudobne sprevádzam prezentáciu knižiek slovenských spisovateľov pred berlínskym publikom, kde hrám vlastné skladby tak, aby tematicky dopĺňali príbehy v knižke. V tomto má hudba obrovskú výhodu, je skrátka univerzálna.
Čo je pre vás pri komponovaní najdôležitejšie – melódia, harmónia, rytmus, alebo niečo iné?
Nálada, citové rozpoloženie a téma samotnej skladby sú asi na začiatku niekde v mojej predstave. Rytmus a tempo vytvárajú určitý breh, cez ktorý akoby preteká samotná harmónia, ktorú tvoria akordy. Melódia sa objaví ako taký žiarivý slnečný odraz na hladine rieky. Pocity prichádzajú a odchádzajú, a preto je dôležité byť si ich vedomý a pracovať s nimi, čo vytvorí priestor na základnú myšlienku. Súčasťou tohto procesu sú aj vzorce, s ktorými sa snažím pracovať a formulovať tak štruktúru skladby. Taktiež rada na živých vystúpeniach aj improvizujem a hrám sa tak s prítomným okamihom. Čas na tvorbu je pre mňa samozrejme úplne nevyhnutný.
Tento rok ste spíkerkou na Slovak Globak Network (SGN) Summite v Bratislave. Prekvapilo vás, že vás oslovili? Považujete samu seba za inšpiratívnu ženu?
Bola som veľmi príjemne prekvapená a som veľmi vďačná za to, že som úprimne mohla zdieľať svoj príbeh s ostatnými účastníkmi SGN Summitu. Tešila som sa na stretnutia s ďalšími aktérmi summitu, ktorí mali tiež veľmi originálne príbehy a skúsenosti so životom v zahraničí. Inšpirovali sme sa navzájom.
Akú hlavnú myšlienku ste chceli odovzdať? Čo aktuálne Slovensko a Slováci najviac potrebujú?
Slovensko sa vyvíja a vidím, že je tam obrovská vôľa, profesionalita, teraz už aj ochota, riskovať za zachovanie slobody. Konkrétnejšie som to zažila pri spolupráci s kultúrnymi inštitúciami v Považskej Bystrici (Cooltajner – kaviareň Korridor), kde som krstila svoj inštrumentálny album X Minor, alebo aj kultúrne inštitúcie a neziskové organizácie v Bratislave. Počas všetkých mojich rokov pôsobenia v zahraničí (16 rokov) je veľmi príjemné zostávať v spojení s domovom a vidieť pokrok a odvahu, keď ju treba. Úprimne povedané, je pre mňa ťažké si priznať, že tak veľmi veľa ľudí podlieha hoaxom a falošným informáciám, čo môže mať za následok oslabenie našej mladej demokracie, ktorá je očividne krehká.
Taktiež si myslím, že Slovensko potrebuje trošku viac otvoriť svoju myseľ. Je vidieť, že mladšie generácie, ktoré neboli priamo konfrontované s komunistickými praktikami, majú aj vlastný názor na svet, v ktorom si uvedomujú, že súčasnosť im ponúka veľmi veľa možností, viac ako ich rodičom. Dokonca si myslím, že niekedy máme ako táto mladšia generácia tých príležitostí až priveľa a môžeme sa v nich strácať.
Považujete za dôležité, nemyslieť len na seba…
Presne tak. Je dôležité nezostať sústredený len na naše vlastné ego a osobný blahobyt, ale nezabúdať, že sme súčasťou jednej spoločnosti a jedného celku, v ktorom vzájomná podpora iba zmnohonásobí radosť a pocity naplnenia. V Berlíne, kde momentálne žijem, bol kedysi múr, ktorý roky rozdeľoval mesto, rodiny a priateľov, no teraz je tam tak veľa odlišných národností, že si tu niekedy pripadám ako na nekončiacom festivale a mám možnosť v rámci tohto mesta cestovať zo štvrte do štvrte, v ktorej každej dominuje trocha iná kultúra.
Mali by sme sa snažiť adresovať témy akými sú domáce násilie, rasizmus a snažiť sa pochopiť generačné traumy, ktoré sú tu kvôli vojnám a napr. roku 1968, poučiť sa z nich a otvorene o nich hovoriť. Avšak je to veľmi ťažké, ak zákonodarcovia nemajú potrebu reflektovať ich vlastné činy a návrhy zákonov, ktoré obmedzujú prirodzený vývin. Mali by sme sa snažiť vytvoriť ďalšie úspešné projekty a vytvoriť programy na podporu umenia a kultúry pre všetkých. Na veciach sa dá pracovať. Váhu našich slov nakoniec dokáže len sila našich skutkov.
Akým smerom by ste sa chceli vo svojej kariére uberať v najbližších rokoch? Máte nejaké vysnené projekty?
V budúcnosti plánujem skladať a vydať ďalší album, na ktorom budem spievať a hrať na klavíri, no taktiež by som k tomu chcela pridať elektronické prvky a beaty do pozadia, a tým trocha vystúpiť zo svojej komfortnej zóny. Momentálne sa mi formuje menšia kapela v Berlíne. Priala by som si, aby jedného dňa bolo možné použiť moju hudbu vo filme. Taktiež by som rada spolupracovala so slovensky hovoriacim manažérom/manažérkou na Slovensku, aby som mohla ešte oveľa častejšie cestovať domov.
„Váhu našich slov nakoniec dokáže len sila našich skutkov.”
Aký bol pre vás najvýznamnejší okamih alebo projekt vo vašej kariére?
Pozvanie do Svetového obchodného centra v New Yorku v roku 2022 a hranie českej a slovenskej hymny pri príležitosti oslavy 100-ročného založenia Československa v roku 2018 v mojom rodnom meste. Taktiež som bola veľmi vďačná za tohtoročné stretnutie na ambasáde SR v Berlíne, kde som vtedy ešte úradujúcej pani prezidentke Zuzane Čaputovej mohla venovať kópiu svojho klavírneho albumu X Minor. Rovnako som jej na svojom EP Immer:sing naspievala skladbu s názvom Ona. Pravidelná prezentácia mojich vlastných klavírnych skladieb na pôde Slovenského inštitútu v Berlíne a tohtoročné vystúpenie na Global Summite sú pre mňa hnacím motorom pri písaní skladieb. Benefičný koncert, kde sa mi podarilo v spolupráci s tanečnou tango školou Mala Junta v Berlíne vyzbierať viac ako 1 400€ na podporu Ukrajiny bol pre mňa tiež dôležitým momentom. Uvedomila som si, že hudba má silu a potenciál v rámci komunity upozorniť na dôležité témy.
Ak by ste mali možnosť spolupracovať s akýmkoľvek umelcom, koho by ste si vybrali a prečo?
Obdivujem hudobnú producentku, skladateľku a speváčku Emiku. Mamu má z Česka, ale narodila sa v Anglicku. Hrá na klavíri a cez svoju sofistikovanú elektronickú hudbu vyjadruje tému temnej ženskej energie a sily. Emika si píše a produkuje všetko sama od začiatku až po koniec celého procesu. Vyjadruje rôzne náročné stavy a rozpoloženia ženskej individuality. Predstavuje pre mňa taký temnejší archetyp matky. Tiež si dovolím podotknúť, že nemá ďaleko od geniality, pretože je podľa mňa v rámci svojho žánru najexperimentálnejšia. Každé jej dielo prináša niečo nové, je zvyčajne lepšie ako predchádzajúce a ako umelkyňa sa vyvíja svojským spôsobom. Kvalita zvuku, ktorý tvorí v štúdiu alebo produkuje naživo je pre mňa na dychvyrážajúcej úrovni.
Čo najradšej počúvate, keď práve netvoríte? Aké žánre alebo umelci sú vám najbližší?
Zo súčasnej hudby ma ovplyvnili Max Richter, Nils Frahm, Emika, ale aj speváčky popovej scény. Vyrastala som najmä na rockovej hudbe a určite ma ovplyvnili kapely, akými sú The Doors, Nirvana, Pearl Jam, Linkin Park či Cranberries a Portishead.
Vystúpenie projektu Atoms for Peace v spolupráci s basgitaristom Flea z Red Hot Chili Peppers a Thomom Yorkom z Radiohead som mala možnosť vidieť naživo na Pohode a bol to nezabudnuteľný koncert.
Mám rada aj tanečnú hudbu, napr. tango a milujem jazzovú slovenskú scénu, ktorá je na špičkovej svetovej úrovni. Taktiež ma uchvátili projekty akými sú Hrana – Pocta Marekovi Brezovskému.
Taktiež učíte. Aký máte prístup k výučbe ako učiteľka hudby?
Ako súkromná učiteľka hudby mám možnosť ponúknuť priestor na to, aby si študenti vybrali čomu sa chcú venovať a cítim, že tak je to správne. Priala by som si, aby sme deti na Slovensku podporovali v ich tvorivosti tak, aby mali slobodný priestor, aby si mohli vybrať, čo chcú hrať. Možno by bolo dobré reformovať systém a dopriať deťom viac slobody.
„Priala by som si, aby sme deti na Slovensku podporovali v ich tvorivosti tak, aby mali slobodný priestor.”
Aký vplyv má hudba na váš každodenný život?
Myslím, že mi pomáha eliminovať strach z neznámeho, pretože vždy, keď začínam tvoriť, stojím pred čistým papierom a novým neznámym začiatkom. Hudba ma tak akoby núti byť autenticky sama sebou, dovoľuje mi objavovať skryté túžby alebo uvedomiť si občas aj sklamania a pomáha mi snažiť sa dokončiť to, čo som začala. Keď pomáham pomocou hudby druhým, pomáham aj sama sebe. Po anglicky sa to povie ‚win win situation‘.
Ako vnímate vplyv hudby na život „bežných“ ľudí okolo?
Myslím si, že podobne ako príroda tak aj hudba môže byť útočiskom pre ľudí, ktorí sa chcú odreagovať, oddýchnuť si alebo si vyčleniť čas a dovoliť si zažiť obohacujúci zážitok. Hudba môže byť spúšťačom transformácie a nového rozvoja nielen pre hudobníkov, ale aj ľudí, ktorí ju počúvajú alebo sa ju učia hrať. Ako učiteľka hudby môžem tiež spomenúť jej úžasnú moc ovplyvniť schopnosť sústredenia jednotlivcov a jej terapeutické účinky. Vďaka nej máme možnosť reflektovať naše vnútorné pocity.
Aká myšlienka zo summitu vás osobne nenechala chladnou, ktorá vo vás rezonuje naďalej?
Myšlienka Global Summitu je o spájaní ľudí so Slovákmi žijúcimi v zahraničí, so súčasným dianím na Slovensku. Vďaka Slovak Global Network sa buduje akoby moderný most, ktorý ponúka nové cesty na možnosti ďalšej spolupráce.
Veľmi sa mi páčil vstup Juraja Buzalku, ktorý ako jeden z najlepších slovenských súčasných antropológov upozornil na dopad finančnej krízy z roku 2008, dopad pandémie a vplyv vpádu ruských vojsk na územie Ukrajiny v roku 2022 na našu spoločnosť na Slovensku. Tieto zmeny nás ovplyvnili na individuálnej rovine, ale je dôležité zamyslieť sa nad tým aj v širších súvislostiach. Demokracia má svoje krehké črty a nemali by sme ju brať ‚for granted’ ako sa hovorí. Musí nám na nej natoľko záležať, aby sme sa ju snažili svojimi činmi naďalej rozvíjať.
Mrzí ma však, že pár dní po ukončení summitu sa jeden z jeho štátnych sponzorov rozhodol zrušiť slovenskú ambasádu v Dánsku, kde žije veľmi veľa Slovákov. Jeden z nich zhodou okolností tiež vystúpil na tohtoročnom summite so svojím skvelým inšpiratívnym príbehom.
Mischku nájdete na nasledovných linkoch:
X Minor on YouTube
Immer:sing on YouTube
Web. stránka: www.pianistmichaelatomanikova.com
YouTube channel: @michaejelka
Zdroj foto: Archív M. T.
